Prešov - po Košici nejkrásnější město v Horních Uhrách II

Autor: Marcel Burkert | 1.7.2020 o 23:11 | (upravené 17.7.2020 o 17:37) Karma článku: 3,63 | Prečítané:  385x

Prešov to nie je iba výstavná hlavná, v úvodzovkách "ulica" plná krásnych meštianskych domov, z ktorých mnohé pochádzajú zo 16. storočia. V úvodzovkách preto, lebo má dve neoficiálne námestia. To menšie

má neoficiálny názov "Trojica", a to veľké sa rozprestiera v priestore od Dómu, resp. Konkaterdály sv. Mikuláša až zhruba po palác Klobušických.

Tento článok, až na pár výnimiek, je úmyselne zameraný na zaujímave miesta a budovy mesta mimo reprezentatívnej hlavnej ulice, podobne ako tomu bolo v prvom diely článku, v ktorom je aj zdôvodnený jeho názov. Link na neho je tu: https://burkert.blog.sme.sk/c/302416/presov-po-kosici-nejkrasnejsi-mesto-v-hornich-uhrach.html

Najväčšia časť fotografií je z rokov 2012, 2014, 2016, 2017 a 2019. Najstaršie foto z rodinného alba je z r. 1944 a ostatné historické fotografie sú vypožičané zo skvelého portálu "Prešovská história". 

Ale najprv pár zaujímavých historických faktov:

  • 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
  • 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
  • 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
  • 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
  • 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
  • 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša. Ide o tretiu najväčšiu sakrálnu stavbu na Slovensku
  • 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
  • 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
  • 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
  • 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
  • Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
  • 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
  • 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
  • 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
  • 1. novembra 1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.
  • 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
  • 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
  • 20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
  • 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
  • 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
  • 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
  • 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov

Vstupná brána do centra mesta z juhu. Zmenila sa na nepoznanie. Krásne staré obytné išli k zemi.

Dnes už budova starej železničnej stanice neexistuje. Navyše na jej mieste je už roky pusto, resp.  benzínpumpa... Nuž nie len komunisti a 2. svetová vojna napáchali na Prešove škody.   

Do tohto paláca (Mestský palác) som ako stredoškolák chodil do tanečnej.  

A oproti Mestskému palácu, namiesto dnešnej Slovenskej sporiteľne, na začiatku Plzenskej ulice, stála kedysi takáto prepychová vila.  

Horný koniec Plzeňskej ulice.

Park Lesík delostrelcov. Roky volá po zatraktívnení, zušľachtení. 

Začiatok Vajanského ulice a vpravo Lesík delostrelcov

Vajanského ul. - pokračovanie

Nám. legionárov: 

Dnes už neexistujúce domy na Nám. legionárov.

Roh Námestia legionárov a Hlavnej ulice - dnes už neexistujúca krásna budova. 

Približne 250 metrov pod Parkom Lesík delostrelcov je ďalší mestský parčík, na námestí Legionárov. Naľavo a napravo stojace domy na obrázku už dnes neexistujú. Obidva padli v 2. sv. vojne bombardovaním Prešova zo strany sovietskej armády pri vytláčaní nemeckých vojsk. 

Prvá jazda trolejbusu v Prešove - r. 1962. 

Kmeťovo stromoradie - obľúbené miesto Prešovčanov na prechádzky:

Parčík "Umelecká záhrada"

Kmeťovo stromoradie - pokračovanie

Najkrajšia stavba Kmeťovho stromoradia, dnes gymnázium.

 

Uličky pri, dnes už znovu otvorenej, Veži.

Prešov v druhej polovici 19. storočia žil relatívne pokojným životom regionálneho centra, ktoré však najmä z hospodárskeho hľadiska stále viac zaostávalo za rušnými a rýchlo sa rozvíjajúcimi mestami ako Bratislava, či Košice. Dôvodov na to bolo hneď niekoľko. Komplikovaná doprava, chýbajúci priemysel, nedostatok kapitálu, ale i mnohé ďalšie. Obyvatelia Prešova však pomaly sa zhoršujúcu situáciu videli najmä na postupne rastúcej nezamestnanosti, vysťahovalectve, bankrotoch malých remeselníkov a postupnom zániku niektorých, kedysi prosperujúcich, miestnych podnikov.
Nemožno povedať, že by sa vedenie mesta neusilovalo tento stav zmeniť. Chýbali však vhodné, konkrétne projekty a ak sa už dobrý zámer objavil, nebolo spravidla dosť peňazí na jeho realizáciu. Navyše Prešov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch postihli viaceré katastrofy. Známy je najmä ničivý požiar v roku 1887, ale značné škody spôsobili aj viaceré rozsiahle záplavy. Nemožno sa preto čudovať, že za takejto situácie strácalo mesto aj niektoré podniky a podnikateľov, ktorí tu dovtedy pôsobili.http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=2902

"Jedným z príkladov, ktoré v tomto smere vzbudili v priebehu roku 1888 pozornosť, bol aj odchod vtedajšieho nájomcu mestského pivovaru K. Bauernebla. V tom čase situácia pivovarníkov nebola jednoduchá. Veď kým ešte v prvej polovici 19. storočia pracovalo na území dnešného Slovenska viac ako 200 pivovarov, v roku 1851 ich už bolo približne len sto. Ich počet pritom postupne ďalej klesal. Na konci 19. storočia ich evidujeme už len okolo päťdesiat.
Prešov sa ale mohol pochváliť stáročnou tradíciou vo výrobe piva. V osemdesiatych rokoch 19. storočia bol však mestský pivovar beznádejne zastaraný a do mestských hostincov sa v stále väčšej miere dovážalo pivo z iných miest. I keď sa zdalo, že taký schopný podnikateľ, ako bol K. Bauernebl by dokázal situáciu zmeniť, nakoniec aj on, síce len prechodne, ale predsa rezignoval. Prešovská radnica, v závere osemdesiatych rokov ešte stále zápasiaca s následkami veľkého požiaru, nemala peniaze, ktoré si vyžadovala rekonštrukcia a modernizácia pivovaru. Koniec pivovarníctva v Prešove môžeme datovať na prelom 19. a 20. storočia."
Patrik Derfiňák.

Do intravilánu mesta, na prelome 19. a 20. storočia už úplne spojeného komunikáciami s predmestskými oblasťami, pribúdali postupne dalšie domy - najmä v zadných častiach parciel na Slovenskej a Jarkovej ulici - a súčasne pokračovala zástavba okrajových časti mesta. Na Konštantínovej ulici postavili v roku 1895 budovu ženského učiteľského ústavu a na Kmeťovom stromoradí budovu gréckokatolíckeho učiteľského ústavu, ktorý neskôr rozšírili o internát. V roku 1910-1911 postavili na bývalom dolnom predmestí evanjelické kolegiálne gymnázium (Nám. Legionárov). Ešte koncom osemdesiatych rokov 19. storočia vystaval na Konštantínovej ulici židovskú synagógu so sochárskou výzdobou od košického majstra A. Martinelliho. V rokoch 1888- 1896 vystavali mimo historického jadra mesta delostrelecké kasárne (Lesík delostrelcov) a komplex kasárenských budov na Košickej ulici.
Prvé povojnové roky sa zamerali na odstránenie škôd spôsobených najmä kobercovým náletom v roku 1944. http://www.artattack.sk/mapa/PRESOV/presov01.htm

Staré divadlo Jonáša Záborského. V roku 1878 mestská rada oslovila košického architekta Michala Repaszkého (o.i. staviteľa Košického divadla), aby vyhotovil projekty k prestavbe hostinca na hotel s reštauráciou a kaviarňou. Nakoniec z toho vzniklo divadlo. Slávnostne bolo otvorené v r. 1881. na dnešné pomery niečo nevídalé. Divadlo vraj mohlo naraz pojať až 700 divákov (podľa Magyar  Szinmuvészeti  lexikon,  Budapest 1929). https://www.theatre-architecture.eu/sk/databaza/?theatreId=479

Čierny orol je blok mestských reprezentačných budov v historickom centre Prešova s dlhou a slávnou tradíciou. V minulosti tu sídlila mestská reduta, divadlo a hostinec, v ktorom bývali ubytované prominentné návštevy šarišskej metropoly. Z početných hostí možno spomenúť chýrneho ruského vojvodcu M. I. Kutuzova, jedného z víťazov nad Napoleonom, či nemenej znamenitého generála Suvorova, veliteľa, ktorý za svoju mimoriadne činorodú kariéru neutrpel ani jedinú porážku. Z významných osobností slovenských dejín radno menovať Ľudovíta Štúra či Jozefa Miloslava Hurbana, ktorí tu počas revolúcie 1848 - 1849 rečnili k niekoľkotisícovému davu Východoslovákov, dodávajúc im odvahy v krušných a nepokojných časoch. Dnes je Čierny orol sídlom PKO Prešov.

http://www.vypadni.sk/sk/cierny-orol-v-presove

https://www.presov.sk/oznamy/mesto-presov-chysta-obnovu-nadvoria-pred-narodnou-kulturnou-pamiatkou-pko-cierny-orol.html

Čierny orol - sála  https://pkopresov.sk/koncerty.html

Prešovské bránky... (brány). Sú štyri: 

Hore na fotografii je vidieť už spomínanú Vežu.

Žltý dom vpravo - svojho času išlo o najmódnejšiu kaviareň v Rakúsko-Uhorsku. O Šarišskej stolici sa hovorievalo, že na jej území sa nachádza najviac krčiem a hostincov v celom Uhorsku. V jej sídle, v Prešove (Eperješi) sa už krátko po roku 1900 pýšili najslávnejšou kaviarňou a hotelom. Otvorené mali po celú noc. Prešov bol už v stredoveku známy svojimi vínnymi pivnicami, ktoré v niektorých domoch boli aj trojpodlažné. Dovážalo sa do nich víno najmä z Tokaja. V roku 1854 fungovala v Prešove vináreň pod mestským domom aj vínna krčma. V závere 19. storočia, okolo roku 1870, vznikla jedna z najlepších kaviarní horného Uhorska - Kaviareň Berger. Postavili ju bratia Samuel a Henrich Bergerovci na ploche viacerých prízemných domov, ktoré jej noví majitelia prestavali a zachovali iba suterén. V budove na rohu Hlavnej a Ružovej ulice urobili centrum spoločenského života s prepychovým interiérom v secesnom štýle s obrovskými zrkadlami, freskami, krištáľovými lustrami, masívnym nábytkom, pozlátenými svietnikmi a luxusnými kobercami. Vystupovali tam rôzni kabaretní umelci, cigánska hudba, hostia si mohli zahrať biliard, karty, prečítať dennú tlač dovážanú aj z mimo územia Uhorska, dámy si mohli pozrieť módne trendy v časopisoch vydávaných v Paríži či Viedni. K dispozícii bol alkohol z viacerých kútov sveta. Chválili sa, že na kávu používajú krištáľovo čistú vodu z horského prameňa Delňa. V ponuke bola zmrzlina - denne 10 druhov aj viacero chladených nápojov.

Majitelia Bergeru mali smutný osud, počas druhej svetovej vojny ich deportovali do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Po znárodnení komunisti hotel premenovali na Verchovinu, dnes je budova znova slúži pôvodnému účelu, je v nej kaviareň a piváreň. Je to jedna z mála kaviarní, ktorej tradícia prešla s menšou prestávkou až do súčasnosti.

https://www1.pluska.sk/fotostory/najmodnejsia-kaviaren-rakusko-uhorsku-tipnite-kde-bola

V tejto pasáži bol vstup do ďalšej známej prešovskej reštaurácie, tentokrát v podzemných priestoroch. Volala sa tuším Kramiky.  

Zelený vs. pavlačový dom

Jarkova ul.

Slovenská ul.

Jarková ul.

Najkrajší mestský palác Horného Uhorska (Rákociho palác) – takýto titul mala renesančná stavba v v čase svojho vzniku v 16. storočí. Jej elegantná architektúra a nádherná sgrafitová výzdoba patrí k tomu najkrajšiemu na Slovensku, čo sa z renesančného staviteľstva miest dochovalo. O výstavbu paláca sa prestavbou dvoch meštianskych domov postaral Žigmund Rákoci. Súčasnú podobu, charakterizovanú najmä fasádou s oknami v arkieroch ukončenou neprehliadnuteľnou atikou, nadobudlo sídlo v 17. storočí pri neskororenesančnej prestavbe. V expozícii Neživej prírody patrí k najexkluzívnejším exponátom opál drahý – slovenský drahokam, ktorý sa ťažil v neďalekých Slanských vrchoch (Slovenské opálové bane) a zbierka fosílií, odtlačkov morských organizmov, zuhoľnatených zvyškov rastlín aj pozostatky veľkých vyhynutých cicavcov. https://www.regionsaris.sk/co-robit/historia/hrady 

Pavlače ožívajú.

Nasleduje komplex objektov Židovskej obce v Prešove: 

Prešovská synagóga zvonku nepôsobí nejako zvlášť honosne, ale zvnútra je naozaj honosná.

Prešov má nie len jednu, ale dve zachované synagógy. Vpravo od synagógy je budova bývalej židovskej školy. 

Konštntínova ul.

Prešovský polmaratón 2019

Severná časť Prešova:

Najlepšími umiestneniami Tatrana Prešov v československej lige boli dve druhé miesta v ročníkoch 1964/1965 a 1972/1973, tretie miesto počas sezóny 1963/1964 a štvrté miesta v ročníkoch 1954/1955 a 1958/1959. Víťazstvo v Československom pohári dosiahol Tatran v roku 1953 a finálovú účasť si vybojoval v rokoch 1966 a 1992. Triumf v Slovenskom pohári zaknihoval Tatran v roku 1992 a vo finále sa objavil v rokoch 1973, 1985, 1994 a 1997. Tatran vo svojej histórii účinkoval v troch medzinárodných pohárových súťažiach. V Pohári víťazov pohárov v ročníku 1966/1967 skončil v 1. kole. V sezóne 1974/1975 sa v Pohári UEFA dostal do 2. kola. V ročníku 1980/1981 sa stal víťazom Stredoeurópskeho pohára. Od roku 1993 pôsobí Tatran v najvyššej slovenskej lige. Najlepším umiestnením bolo štvrté miesto hneď v úvodnej sezóne 1993/1994. V nasledujúcom ročníku 1994/1995 sa Tatran predstavil aj v Pohári víťazov pohárov, v ktorom prešiel cez írsky Bangor City, škótsky Dundee United a stroskotal až na neskoršom víťazovi celej súťaže Reale Zaragoza.

Hneď vedľa futbalového štadióna bola kedysi najchudobnejšia štvrť mesta - Argentína

Ul. Čapajevova

Námestie mieru:

Najkrajšia secestná budova Prešova - Bosáková banka. Kde sa podel vkus architektov po období secesie?

Oproti Bosákovej banke stáli kedysi tieto pekné domy: 

Za socializmu ich zbúrali a postavili namiestoo nich hotel Šariš atď.  

Na rohu Hlavnej ulice a Nám. mieru išli dolu aj tieto domy na obrázku vyššie. Nahradil ich Dom kultúry, na fotografii nižšie.

Na fotografii nižšie je rad domov na Nám. mieru, ktorý už takisto neexistuje. Nahradila ich výstavba na fotografii vyššie v strede.  

Nám. mieru - r. 1968 - Invázia sovietskych vojsk a odpor prešovčanov proti nej.

Levočská ul.

Levočská ul.

Ul. Záhadná r. 1968 - Invázia sovietskych vojsk.

Ul. Záhradná dnes

Dnes už neexistujúci Mlynský jarok:

Za domom vpravo bol kedysi nekrytý hadzanársky štadión na ktorom prešovskí hadzanári dosiahli svoje najväčšie úspechy. Prvý ligový primát z roku 1969 bol premiérovým nielen pre prešovský kolektív, ale vôbec pre slovenskú oddielovú hádzanú. O tomto titule bolo rozhodnuté už dve kolá pred koncom súťaže, keď mal Tatran nedostižný 5 bodový náskok pred družstvami ako Dukla Praha, Baník Karviná a Škoda Plzeň. Víťazstvo bolo síce nečakané, ale za to úplne zaslúžené.Tatran sa ako majster ČSSR kvalifikoval do prestížnej súťaže o Pohár európskych majstrov (PEM). Pri žrebe mu však šťastie dvakrát neprialo, za súpera dostal VFL Gummersbach, majstra Západného Nemecka, víťaza PEM z roku 1967 a hlavného favorita zisk ďalšieho európskeho primátu. Prvý zápas, ktorý sa hral v Prešove na palubovke zimného štadióna, bol však veľmi vyrovnaný. Tatran prehral o jediný gól 13:14. "Gummersbach vygumoval krásu hádzanej, sila zvíťazila nad umom a technikou, rumunskí rozhodcovia pripustili veľmi tvrdú hru," písala o hádzanárskom sviatku vtedajšia tlač. Odveta v Dortmunde, na ktorú sa prišlo pozrieť 12 000 divákov, videla opäť veľký vzdor prešovských hádzanárov a takisto najtesnejšie víťazstvo veľkého favorita. Vďaka svojim výkonom si Tatran hneď pri svojom premiérovom účinkovaní v PEM vyslúžil uznanie na medzinárodnom hádzanárskom poli. http://web.slovakhandball.sk/clanok/1161/Spomienka-prvych-presovskych-majstrov

Baštova ul.

Na Nám. 1. mája býval neskorší československý Zlatý slávik - Peter Nagy.

To pekné, čo zanechala socialistická výstavba - Zelená trieda Obrancov mieru.

ul. Engelsova

Blížime sa ku Kalvárii

Pohľady z Kalvárie

To je štvrť, v ktorej som žil do svojich 4 rokov (dolu v druhom dome zprava, v ľavej polovici dvojdomu). Z ul. Sázavského sme sa potom presťahovali na ul. Horársku, Za kalváriou.

Fotografia nižšie a vyššie sú z rodiného albumu. Na prvej je moja mama a sestra, cca r. 1960, a na druhej moja mama s kamarátkami pri guľovačke odhadom v zima 1944/1945. 

Za rohom ulice bola, je Kolmanova záhrada (verejný parčík) v ktorej rástol takýto mega strom - Topoľ biely. Vo výške 1,5 metra mal obvod 7,4 m. Odkedy ho "zrúbali", som hrubšie stromy videl iba v USA a na Srí Lanke.

Aký iný názov mhla dostať táto ulica Za kalváriou ako Horárska? Prežil som na nej krásne, až dobrodružné detstvo. Lúka na fotografii v strede už dosť zarástla. Bola našim lyžiarskym slalomovým strediskom. A keď nás slalom prestal byviť, spúšťali sme sa na ňu dvoma zjazdovkami, resp. lesnými chodníčkami a keď som cez ňu preletel a pokračoval ďalej dolu do doliny, tak keď bol dobrý sneh, tak som na lyžiach vyletel až na začiatok nášho dvora, ktorý bol na opačnej strane doliny.        

Juraj.

Hviezda - za socializmu jedna z najznámejších pivární, resp. reštaurácií Prešova.

Bývalá "Gotwaldka", dnes ul. 17. novembra

Pavlovičovo nám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čakanie na prokurátora

Podstatné je, aby sa koncovka našla v dohľadnom čase.


Už ste čítali?