Hajzelpapier za boľševika & Názorná ukážka ako to fungovalo za socializmu

Autor: Marcel Burkert | 15.11.2019 o 22:08 | (upravené 17.11.2019 o 10:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  269x

Po novembrovej nežnej revolúcii, ktorej v týchto dňoch oslavujeme 30. výročie (až na „pár výnimiek“, ktorí ju preklínajú, a ktorým som venoval článok "Pastiersky list sympatizantom socializmu II),

mnohí ľudia, ktorí si ju želali, si zároveň naivne predstavovali, že demokracia za nich všetko vyrieši, zariadi a pripraví pre nich raj na zemi, alebo aspoň taký život, aký mali, alebo majú v susednom Rakúsku – a to bez akéhokoľvek prispenia, bez akejkoľvek námahy, vnútornej zmeny a pod. No a teraz  za to, že sa im ich predstavy nenaplnili, hádžu vinu na demokraciu. Akoby im ona – demokracia – bránila meniť veci k lepšiemu. Pričom bol to práve socializmus s „ľudskou tvárou“, ktorý ľuďom bránil meniť veci k lepšiemu a nie len to!!!, zakazoval im napr. čo i len také veci ako môcť nahlas vysloviť pre režim nepohodlný názor, alebo nepohodlné pravdy.

A jednou z nich je aj „prípad“ – boľševického hajzelpapiera. O čo ide?

Pre tých čo to nezažili: Predstavte si, že od zajtra na dobu neurčitú zmiznú z obchodov všetky toaletné papiere. Prvá vec čo v takej situácii urobíte, ak zistíte, že si potrebujete kúpiť nový, a nikde ho nie je možné zohnať, začnete sa sťažovať, kde sa len dá. Ak sťažnosti budú pribúdať, rýchlo si to všimnú aj novinári a spustí sa taký verejný tlak, že kompetentní hneď problém vyriešia; zvlášť keď ide o takú „maličkosť“ ako je toaletný papier, na výrobu ktorého sa používa bežne dostupná surovina – drevná hmota. A ak by aj jej nebolo na Slovensku dosť, tak by sa rýchlo zabezpečil dovoz toaletného papiera zo zahraničia. (Samozrejme, fungovať to nemôže keď sa totalitný režim krajiny, ktorý vládol aj v ČSSR (Československá socialistická republika), môže spoliehať len na bratskú pomoc krajín, kde to "fungovalo" podobne "dobre", a v 1. rade to bol Sovietsky zväz - ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík). (Už to samotné nasvedčuje ako "dobre" fungovala plánovaná socialistická ekonomika - Zhorí jedna fabrika a národ si dlhé mesiace alebo roky utiera zadok novinami, plnými budovateľských hesiel o socialistickom blahobyte, až kým sa nepostaví druhá, alebo kým sa súdruhovia nerozhýbu).

Lenže, za socializmu ste sa sťažovať nemohli. Ak by ste sa sťažovali na akútny nedostatok toaletného papieru, režimom by to bolo vyhodnotené tak, že spochybňujete socialistické plánované hospodárstvo a tým aj socializmu ako taký a vy by ste tak ľahko mohli byť označení za nepriateľa režimu, resp. socialistickej vlasti… Takže žiaden verejný tlak na nápravu, a to ani tak prepotrebnej a zároveň banálnej veci, ako je toaletný papier, nevznikol.

A tak všetci boli spokojní…, lebo museli byť spokojní! minimálne navonok, keďže ľudia boli režimom vedení nie k zodpovednosti, ale k poslušnosti. Samozrejme, že dnes si aj to vyberá svoju daň. Ľudia vo všeobecnosti hádžu zodpovednosť za zlé smerovanie krajiny a osud národa výlučne na politikov; resp. tých nesprávnych politikov, tisíckrát prekliatych zradcov národa…, ako Kiska, Čaputová…, podporovaných diablom Sorosom, scientológmi, možno aj slobodomurármi…, namiesto toho, aby sa sami zmenili a prispeli k budovaniu zdravých základov spoločnosti.

A keďže v ľuďoch za socializmu vládol strach ozvať sa, lebo postihy boli tvrdé, nezostávalo nič, len zmieriť sa a zvyknúť si, okrem iného, aj na to, že po rannej potrebe namiesto mäkkej roličky toaletného papiera ste používali nastrihané boľševické noviny. Lebo tých bol prebytok; rovnako ako plánovanéé vymývanie mozgov.

Je zaujímavé, že na pomerne hrubom novinovom papieri (hrubšom ako dnes) boli dookola tlačené bludy o socialistickom budovaní a blahobyte a vy ste si novinami nemohli poriadne ani len zadok vytrieť. Toaletný papier bol totiž nedostatkovým tovarom a keď ho v papiernictve, alebo v drogérii dostali, hneď pred obchodom vznikla dlhá rada a to ste, keď ste v nej stáli, ešte nemali istotu či ho vôbec dostanete. Najviac na dračku šiel toaletný papier v roličkách. Ten komunisti začali vyrábať až neskôr. Ja sám si pamätám ešte na taký toaletný papier, ktorý bol naskladaný na seba a kvalitatívne pripomínal novinový papier, len bol tenší. A potom tam bol ešte taký šedý, ktorý bol drsný skoro ako šmirgľový papier. No skúste si takým papierom utierať zadok aspoň týždeň. Niet divu, že sa toaletný papier v roličkách kradol kde sa len dalo, či už v reštauráciách, alebo na úradoch. A v rámci svojich možností kradli všetci, aj vysokoškolsky vzelaní ľudia, lebo kto neokrádal štát, okradal svoju rodinu. Toto sa medzi ľuďmi považovalo za všeobecnú pravdu, za štandard; nebol to vtip. Ale trólovia v diskusii budú namietať, že problém s hajzlákmi netrval celých 40 rokov totalitného režimu, ale len po tom, čo zhorela fabrika, ktorá ich vyrábala. Ďalšie veci budú samozrejme prehliadať.

Toaletný papier zďaleka nebol jediným nedostatkovým artiklom. Patrili k nemu aj také, dnes už samozrejmé veci, ako pomaranče, mandarínky, banány atď. atď. Režim tak učil ľudí kradnúť a dávať úplatky hoci aj za obyčajné ovocie či hajzelpapier. Všetko bolo postavené na známostiach. Lekár vám za kilo kvalitného mäsa predpísal hoci aj drahé zahraničné lieky. Ľudia nemohli podnikať, ale všetci neustále obchodovali podpultovo. Mäsiari atď. a pod. mali v rukách „strategický tovar“. V spoločnosti mali vyššie postavenie než lekári. Minimálne také isté.

Záver:

Vyššie je len malý príklad toho na akých základoch bol postavený, ako fungoval a kam viedol doposiaľ mnohými ospevovaný socializmus. Napríklad už vyššie spomínané Rakúsko, ktoré bolo v medzivojnovom období ekonomicky za Československom (kapitalistické Československo vtedy patrilo medzi 10 najvyspelejších štátov sveta) spravilo za tú dobu, počas ktorej u nás vládol komunistický totalitný režim, taký pokrok, že v životnej úrovni aj po 30-tich rokoch od jeho pádu, za ním výrazne zaostávame.

Chybou je, že chyby za tento stav hľadáme všade, a v 1. rade v demokracii, v západných štátoch, v  Američanch, Židoch…, len nie v sebe.

Stále skĺzavame k pohodlnej slepej viere, že stačí si len zvoliť tú správnu politickú stranu, alebo strany, a politici sa o nás postarajú…

Ignorujeme fakt, že každý národ má takú vládu, alebo vlády, aké si zaslúži. Jednoducho nie je možné, aby egoizmus, alibizmus, ľahostajnosť, atď, atď., teda vlastnosti ktoré v nás, resp. v národe, prekvitajú, neboli prítomné v politikoch. Veď títo k nám neprišli z cudzej planéty, nevychovali ich zlí mimozemšťania, ale my, naša spoločnosť. Vyšli len a len z našich radov a teda sú našim zrkadlom, aj vo všetkom zlom.

Demokracia je minimálne v jednej rozhodujúcej veci lepšia ako socializmus. Komu sa nepáči, tomu demokracia dovoľuje dokonca zvoliť si opäť hoci aj diktatúru jednej strany (našťastie takých jedincov, ktorí by to tak chceli, je, aspoň zatiaľ, menšina) a takisto odísť, bez hrozby, že ho pri tom na hraniciach zastrelia, do takých krajín, ktoré k totalitnému spôsobu vládnutia maju blízko; napr. do Ruska. Ale čuduj sa svete, aj tí, ktorí Putina priam zbožňujú a USA a spol preklínajú, a majú možnosť vybrať si, či pôjdu žiť do Ruska, alebo na západ, zhodne utekajú na západ. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Viac k tomu tu: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2019/11/16/hajzelpapier-za-bolsevika-nazorna-ukazka-fungovania-a-smerovania-socializmu/

P.S.:

Ak si tento článok prečíta náhodou väčší počet osôb (na tomto blogu blogu to ale nehrozí, lebo tu, aj po 30 rokoch od nežnej revolúcie, ak sa nestotožníte, tak to zčasti funguje tak, ako za socializmu, stanete sa neželaným, mimovýberovým...), potom sa dá predpokladať, že nejeden po jeho prečítaní začne vymenovávať negatíva demokracie a začne vymenovávať ako bolo za socializmu dobre…, aké kvalitné potraviny sme mali…, ako bolo všetko lacné, potraviny, autá…, ako bolo zdravotníctvo zadarmo…úplne pritom ale ignorujúc to, čo bolo uvedené v jeho úvode a závere. A zároveň v diskusii uvidíte „kultúru“ mnohých „vecne“ diskutujúcich občanov, ktorí takisto tvoria základy spoločnosti, a to také, na ktorých isto vybudujeme svetlé zajtrajšky… Aj táto kultúra je dedičstvom totalitného režimu, nie len to, že tento nás naučil kradnúť zo štátneho, dávať úplatky, podvádzať.  Trólovia v diskusii nedajú ani len odpoveď na to, čo také nám v demokracii bráni meniť veci k lepšiemu. A ak, tak to budú len primitívne obviňovania Američanov a ďalších, ktorí sa proti nám spikli… a nám preto nezostáva nič, len nadávať na Sulíka a spol. a s nostalgiou spomínať na zlaté časy socializmu; kde to naozaj fungovalo…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?