Už pred rokmi som sa zoznámil s veľmi nevšedným pojednáváním o rakovine, ktoré ma dosť zaujalo. Najmä vzhľadom k tomu, čo je uvedené v perexe článku, by som sa chcel podeliť s tým, čo som sa v ňom dozvedel. Niekoho to možno osloví, alebo mu to bude blízke, ale väčšine, predpokladám, že nie, keďže sme v podstate materialistickou spoločnosťou, ktorú dotvára tradičná kresťanská viera potierajúca nie len posmrtný život a opätovné vteľovania duší, ale dokonca aj Boží zákon zvratného pôsobenia, nepriamo tak pripisujúc Bohu ľubovôľu, krivilačnosť, nespravodlivosť a iné. Odsudzujeme, alebo označujeme za bludy všetko, čo sa vymyká nie len z rámca zvrátených náboženských dogiem, ale aj z rámca hmoty, či hrubohmotného vedeckého poznania. A čo sa z toho vymyká, je najčastejšie označované za bludárstvo, a tí, ktorým je pripisované, ktorí neplávajú s prúdom (materialistickej) vedy ani náboženských dogiem, sú hádzaní do jedného vreca a to bez toho, aby sa vecne skúmalo, čo ktorý z nich tvrdí; nehovoriac ešte o vyvrátení ich tvrdení.
Teda, kto uzná za vhodné, môže o tom, čo bude v článku sprostredkované, premýšľať (v prípade, že to nepozná), a kto nechce, a došiel v čítaní až sem, pokojne môže článok bez rozmýšľania, a akýchkoľvek dôkazov, označiť rovno za bludy a nestrácať ním čas.
Poznámka na úvod:
Ide o výrazne skrátenú verziu, zďaleka nie o všetky potrebné informácie patriace do mozaiky, alebo do celkového obrazu. Ide iba o priblíženie problematiky aspoň do tej (malej) miery, v ktorej som s ňou oboznámený ja osobne.
K téme:
I keď príčin vyvolávajúcich rakovinu je celá rada, predsa len musia mať niečo spoločné, niečo, čo pretvára zdravú bunku na rakovinovú. Je preto potrebné hľadať základný proces.
Avšak bez zaoberania sa „jemnohmotnosťou“, resp. mimozemskými (nie hrubohmotnými) oblasťami, ktoré sú prístupné iba vyciťovaním nášho ducha, na „koreň“ veci len sotva môžme prísť.
Začnime od bunky:
Celé usporiadanie a skladba tela je najprv sformovaná prírodnými silami v astrálnej úrovni. Platí to i pre stavebné kamene jednotlivých orgánov, teda pre bunky so všetkými ich jednotlivými časťami. Celá rada z tých častíc bola vedecky preskúmaná. Napr. bunečné jadro a protoplazma, ktorá ho obklopuje.
Bunka však obsahuje i iné, pozemskému oku neviditeľné súčasti. K nim patria napr. drobné duchovné častice, ktoré prúdia z duchovných stredísk síl ďaleko nad ľudským duchovným rajom až k nám do hrubohmotnosti, kde vyvolávajú vznikanie elementárnych častíc a atómov.
Tieto duchovné častice sú samozrejme aj atómoch a molekulách telesných buniek a majú spojenie s duchovným vyžarovaním ľudského ducha, inkarnovaného (vteleného) v pozemskom tele. Preto zasluhujú zvláštnu pozornosť pri výskume príčiny rakovinového onemocnenia. Zvlášť ak v dnešnej dobe je vyžarovanie ľudského ducha značne oslabené a skalené, keďže dnešný človek je zameraný prevažne materialisticky. Už preto nie je jeho vyžarovanie schopné plne oživiť funkcie buniek a orgánov, aby tak vznikol stav „žiariaceho zdravia“.
Predstavme si teraz, že k tomuto oslabenému duchovnému žiareniu sa ešte pripojí telesné poškodenie, vyvolané dlhodobým dráždením buniek jedovatými látkami. Vznikne porucha regulácie, kedy sa postupne zhoršuje zásobovanie kyslíkom. Následkom toho vznikne v bunkách kvas, vrenie, a spolu s látkami živného roztoku vytvoria bunky zdurenie, nádor, ktorý sa bez obmedzenia zväčšuje – rakovinový nádor, ako posledný stupeň rozsiahlej poruchy duchovného a telesného druhu.
Rast napadnutých buniek môže prestúpiť i na doposiaľ zdravé časti tela uložené v blízkosti. Lymfatickým, alebo krvným obehom sa môžu dostať aj do vzdialenejších častí tela, kde vyvolajú rovnaké rakovinové nádory.
Pečeň a liečenie.
Pri výskume rakoviny je nutné poukázať na jeden obzvlášť významný orgán – pečeň. Táto sama osebe je zázračným dielom. (Nie nadarmo má v angličtine a v nemčine tento orgán pomenovanie „liver“/„leber“, teda „život“. Angličtina, a najmä nemčina je o dosť živšia reč ako slovenčina. Ale aj slovenčina obsahuje pár „živých výrazov“. Napr. slovo „nemoc“- môže znamenať, alebo znamená: nie môcť. Nie môcť konať tak ako doteraz. Teda nemoc nás nabáda k zmene, hlavne vnútornej, ak má byť prekonaná).
Pečeň, okrem iného je schopná regenerovať vlastné poškodené bunky a chýbajúce bunky dokonca znovu vybudovať.
Veľký význam pri tomto má prirodzený spôsob života, vrátane spôsobu výživy, správneho dýchania, pohybu, vyrovnania medzi prácou a odpočinkom, striedmosť, a tiež látková výmena a to všetko najmä tam, kde je náchylnosť k onemocneniu rakovinou daná dedičnosťou. Nesmie sa však zabúdať ani na vplyvy, ktoré pôsobia na bunky zvonku, ako napr. chemické látky a niektoré žiarenia.
Už u mládeže by sa malo dbať na rozumnú životosprávu. To platí hlavne i pre toho, kto už rakovinou onemocnel. O vdychovaní tabakového dymu deťmi ani nehovoriac. Pozemské telo je nástroj, ktorý nám bol zverený Stvoriteľom pre náš duchovný vývoj, ktorého cieľom nie je zem, ale ďaleko nad ňou nachádzajúci sa raj ľudských duchov. Podľa toho by sme sa k telu mali aj správať.
Dôležitosť pečene je zjavná aj vo zvratných vzájomných vzťahoch medzi duchom, dušou a telom. Pečeň podlieha vplyvom citových nálad viac než ktorékoľvek iné zažívacie žľazy. Nie nadarmo na tieto vzťahy poukazujú ľudové porekadlá: Napr. „Zlosť mu zožierala pečeň!“ A kto je nanajvýš rozhnevaný, tomu „stúpne žlč“, ktorá sa vytvára v pečeni.
Ak je človek nemocný, nemá zabúdať na prírodu. Ešte dnes platí starý výrok z Biblie: „Pán nechá rásť liek z zo zeme a rozumný ním nepohrdne!“ (Sirach, 38,4). A to platí dokonca aj pre rakovinu.
Liečivé prostriedky samé osebe však nestačia.
Pri všetkých nemociach je potrebné aby duch človeka sám pomáhal k uzdraveniu; ak má byť zaistený trvalý úspech. Ak nechá pôsobiť iba liečivé prostriedky, uzdravenie nebude trvalé., pretože jeho príčina nebola odstránená. Tá spočíva v ľudskom duchu, v jeho slobodnej vôli, ktorou si sám privodzuje svoje životné prostredie aj svoje nemoce. Pri tomto nehrá žiadnu rolu to, či sa tak stane až v tomto pozemskom živote, alebo vplyvom osudových vlákien zo skorších pozemských životov, ktoré vyvolávajú nemoci skryté v telesnej dedičnosti.
Avšak tak, ako si nemoce človek sám spôsobuje, môže sa ich sám tiež zbaviť a to tým, že sa vzdá svojho materialistického zamerania a plný pokory obráti svoj zrak nahor, v ústrety svetlým výšinám. Iba z nich prichádza posilňujúce žiarenie, ktoré môže prežiariť ducha človeka. Potom môže jeho nemocné telo vo svojom opäť čistom a zosilnenom vyžarovaní ozdravieť, podporované hojivými darmi prírody.
A ak už je príliš neskoro na liečenie, nech je nám útechou i pomocou vedenie, že nemocný môže byť iba pozemský obal, nikdy však duch, ktorý so svojimi jemnejšími obalmi tvorí dušu.
I nemocný človek si môže svojho ducha tak vycibriť, že po svojej pozemskej smrti, oslobodený od ťažoby nemocného pozemského tela, môže radostne stúpať nahor do nadpozemských oblastí, ktoré vo svetle Božej milosti zostávajú vzdialené pozemskej bolesti a pozemskému utrpeniu.
Zdroj:
Herbert Vollman, „Co stojí za tím...!“. 2. vydanie 1991. Z nemeckého originálu „Was dahinter steht...!“, nakladateľstvo Stiftung, Gralsbotshaft, Stuttgart.
Doplnené o 15:25 hod. dňa 6.4.2019, teda niekoľko hodín po zverejnení článku: Tento bol aj s celým mojim blogom presunutý Mimo "Váš výber". Dôvody sú mi neznáme.
Doplnené 30.4.2019:
Pred duchovnými príčinami nemocí treba ľudí chrániť!
Súvisiace články:
http://tomasvyboch.blog.pravda.sk/2016/08/18/uskalia-pozitivneho-myslenia/
https://burkert.blog.sme.sk/c/217247/Rakovina-ochorenie-duse.html
https://burkert.blog.sme.sk/c/282117/nemoc-ako-pomoc-pristup-lekarov.html
https://burkert.blog.sme.sk/c/240141/rakovina-pozitivne-myslenie-vs-pokora.html
https://burkert.blog.sme.sk/c/231545/Svetlo-zivot-a-enzymy-v-potravinach.html