Zákutia Milána a Bergama. Polmaratónske experimenty IV

Autor: Marcel Burkert | 1.4.2019 o 20:29 | (upravené 7.4.2019 o 19:05) Karma článku: 1,09 | Prečítané:  313x

Lombardsko (Lombardia) je len jedno z 20-tich talianských regiónov (krajov), zato však má dva krát toľko obyvateľov ako Slovensko, a hlavne, je 3. najbohatším regiónom, ale nie Talianska,

ale Európy!; pokiaľ vychádzame z hrubého domáceho produktu.

Z jeho väčších miest som doposiaľ navštívil len Bresciu, so svojimi 180-timi tisícmi obyvateľov - druhé najväčšie mesto regiónu. Nedávno sa mi podarilo navštíviť aj Bergamo, a to na mojej ceste na Milánsky polmaratón (24.3.2019), a teda aj, hlavne, Miláno.  

Vopred som si rezervoval sedadlo na pravej strane pri okne, lebo som tušil, čo ma môže pri dobrom počasí čakať. 

A aj čakalo.

Bergamo z tamojšieho letiska. Odtiaľ je to do veľkomesta Milána na skok, necelých 60 km, ale na rozdiel od mnohých slovenských návštevníkov Milána, ktorí 120 tisícové mestečko, v tieni omnoho slávnejšieho "súrodenca", opomínajú, ja som ho do svojho intinerára zaradil;

aj keď som o dva dni mal bežať Milánsky polmaratón a mal by som šetriť silami a nemíňať ich na dlhé prechádzky, pešiu turistiku. Za dva dni (v piatok a v sobotu pred pretekmi) som tak nachodil minimálne 25 kilometrov. To je akoby som v priebehu 3 dní zabehol 2 polmaratónny. A toto, spolu s pomerne veľmi teplým počasím (v chládku bolo počas pretekov 24°C, pričom toho chládku bolo minimálne) sa podpísalo aj pod môj výsledný čas, ktorý predčil, a to negatívne, dosť výrazne môj dovtedy najhorší polmaratónsky čas z doterajších 21 oficiálnych polmaratónov s priemerným časom cca 1:43. Do Milána to bolo 1:52, dnes je to 1:55:40. Ale nevadí. Turistické zážitky sú oveľa dôležitejšie ako časy z pretekov. A tak poďme do ulíc horného mesta Bergama, teda do Citta Alta (aj keď aj dolné mesto Bergama je pomerne staré; teda aspoň jeho centrum, ako bude zjavné až z ďalších obrázkov):

Možno kocúr...

V pozadí je Bazilika Santa Maria Maggiore. Zvnonku trochu fádna, ale prvý dojem v taliansku často krát klame; ako vidieť na obrázku nižšie:

Dosť bolo starého mesta; ide sa do "nového":

Ako už bolo vyššie uvedené, aj Nové mesto je tu, až na výnimky, staré:  

V piatok podvečer odchádzam zo železničnej stanice Bergamo do Milína: 

Ráno zisťujem kde to vlastne som. Náramne sa to tu podobá na Bratislavskú novomestskú nefunkčnú vlakovú filiálku. Ale architektonický štýl hostelu (viď nižšie), v ktorom som ubytovaný, ma utvrdzuje, že predsa len som sa zobudil v Miláne...    

Keď som spoznal Miláno, prekvapilo ma, že má "len" 1,3 milióna obyvateľov, lebo rozloha jeho starého mesta, resp. centra, je obdivuhodná. Nemalo by nás miasť úplné centrum mesta, okolo Milánskej katedrály, kde prevažujú novšie domy, keďže táto časť mesta bola zbombardovaná počas 2. sv. vojny. Katedrála zázrakom prežila. Takže kto zameria svoju návštevu Milána len na povinnú jazdu v úplnom centre mesta, príde o veľa. Osobne mám najradšej tie miesta miest, ktoré turisti veľmi nevyhľádavajú. Tie poskytujú autentické tváre. A Miláno ma v tomto smere veľmi prekvapilo. Pozitívne. A to som na odhaľovanie jeho krás mal iba 2 dni.          

Vyrážam do ulíc, viac smerom k centru.  

Porta Romana. Od nej, asi kilometer a pol južne, som bol ubytovaný. 

Dohľad nad detským ihriskom musí byť!...

Tak veľký strom som ešte na žiadnej streche nevidel. Dokonca ani na Slovensku...

Milánska univerzita.

Neoklasistický zámok takmer v samotnom srdci (centre) mesta. 

Kostol Panny Márie milostí (Santa Maria delle Grazie). V priľahlom kláštore, v jeho jedálni, je na stene svetoznáma maľba Leonarda da Vinciho „Posledná večera“ Ježiša s dvanástimi apoštolmi. Počas 2. svetovej vojny bol kostol zbombardovaný, ale stena s maľbou zázrakom prežila. Kostol s obrazom je samozrejme zaradený do Svetového dedičstva UNESCO. 

Takýchto výstavných ulíc je v Miláne doslova "na mraky". Táto pripomína bratislavské Palisády.

Dvory medzi starými ulicami. 

Balkóóóny...

Zvonku nenápadný, zvnútra skvost - Kostol San Maurizio al Monastero Maggiore. Pre jeho fresky sa prirovnáva k vatikánskej Sixtínskej kaplnke.

Jedno z najpôvabneších námestí v meste - Piazza Mercanti (Námestie obchodníkov). 

Jedna z najkraších ulíc mesta - Via Dante. Vzadu je palác Sforzesco.

Milánske Benátky. Vznikli pri kanáli Naviglio Grande, ktorý spája Miláno s riekou Ticino. Miláno totiž  žiadnu rieku nemá, iba potok, viď na obrázku nižšie. Ako asi môže vyzerať v lete, keď je takto vyschnutý už v marci? 

Domček.

Tých kanálov je tu viac:

"Bulváre" a parky - typicyké "prvky", alebo črty Milána,

a zelené električkové traťe. 

Neďaleko bulváru Corsa Buenos Aires, na Piazzale Loreto, bol v r. 1945, okrem iných niekdajších talianských fašistických lídrov, popravený aj Benito Mussolini. 

Ako v bočných uličkách Levoče.

Palácové námestie (Piazza Castello) s priľahlým milánskym central parkom Sempione, pevnosťou Sforzesco, palácom d´Arte Triennale, či napoleonský Oblúkom mieru (Arco della Pace). Štartuje na ňom nie len polmaratón, ale deň pred ním aj jedna z najznámejších jednorázových cyklistických pretekov: Miláno - San Remo.   

A kohože tu nestretám!? Vilka svetobežníka! s jeho manželkou. To som medzi cca 8 tisíckami polmaratóncov veru nečakal, že ho stretnem. A aj keď má Viliam 76 a pol roka, v Miláne mi naložil bez pár sekúnd 11 minút (Zabehol to za 1:44:59). Veď nie náhodou bol Viliam na jednom z piatich najprestížnejších svetových maratónov, na Bostonskom maratóne, pred rokom vo svojej kategórii na 3. mieste. Veď pozrite na tú jeho postavu - čistý Keňan! Preto mu zjavne nevadilo ani mimoriadne teplé počasie vládnuce počas celých pretekov (štarovalo sa o 10:45, takže Slnko sme mali takmer stále nad sebou, pričom stromy boli ešte bez listov, takže tieň veľmi neposkytovali). Boli časy keď som ho ešte dokázal kde tu na nejakých pretekoch poraziť. Fakt som si nemyslel, že dobehne predomnou s tak veľkým náskokom. Týždeň pred Milánskym polmaratónom sme bežali spolu polmaratón v bratislavskom Sade J. Kráľa, kde sme v tréningovom tempe zabehli, on za 1:45:15 a ja 1:48:15. Uvidíme ako to dopadne túto nedeľu na Bratislavskom polmaratóne. Budem síce ľahší o pol litra krve, ale o viac ako 5 minút by ma tromfnúť nemal. V Miláne vo svojej kat. 75 - 80 roční suverénne vyhral. Dokonca by bol na 2. mieste v kat. 70 - 75, a to z 28 bežcov, a v kat. 65 - 70 by bol na 14. mieste z 99 bežcov.

Naše širšie výsledky: 

https://www.behej.com/bezecke-tabulky/zavodnici/1034      

https://www.behej.com/bezecke-tabulky/zavodnici/1034     

Saganove poznáte asi lepšie...

Na záver ešte niečo z "povinnej jazdy":

Doplnené 7.4.2019

Dnes na Bratislavskom polmaratóne to už nebolo tak zlé ako pred 2 týždňami v Miláne. Čistý čas som si nemeral, ale aj v hrubom to bolo o dosť lepšie ako v metropole Lombardie. Konkrétne o 11 minút. A to som medzitým "stratil" takmer pol litra krvi.

Súvisiace články:

https://burkert.blog.sme.sk/c/245973/zakutia-lublany-lublansky-pol-maraton-a-ine-bezecke-experimenty-2010.html

https://burkert.blog.sme.sk/c/312170/prekvapivo-krasne-mesto-graz-a-grazsky-polmaraton-2012.html

https://burkert.blog.sme.sk/c/345077/ceske-budejovice-kosice-a-polmaratonske-experimenty-2013.html

....

https://burkert.blog.sme.sk/c/492445/berlin-za-jeden-den-ak-ste-maratonec-a-turista-zaroven-maratonske-experimenty-xii.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Samuel Marec - Fórum

Takto bude vyzerať koniec budúcnosti (píše Samo Marec)

Ako v boji proti klimatickej zmene neuspejeme práve preto, že sme ľudia.

Píše Marek Maďarič

Nadávať na Fica nie je výučný list (píše Marek Maďarič)

Výmena vlády je zrelá, ale nie istá.

Tesco ustupuje. Na Kamennom námestí zostane už iba v suteréne

Koncom roka ho v bývalom Priore nahradia nové prevádzky.


Už ste čítali?