Najväčšia koncentrácia krásy do 1000 km² na svete? Madeira.

Autor: Marcel Burkert | 18.4.2019 o 10:20 | (upravené 16.8.2019 o 22:09) Karma článku: 1,65 | Prečítané:  589x

Tento ostrov v Atlantiku má len 741 km², ale konkurenciu by pravdepodobne nenašiel nie len v „kategórii" do 1.000 km², ale ani do 2.000 km². Malosť tohto portugalského ostrova je tak veľká, že

do malého Slovenska by sa zmestilo 61 takto veľkých ostrovov. Madeira teda nedosahuje veľkosť ani mnohých našich okresov. Ale tá jej koncentrácia rôznorodnosti a krásy!..., to sa len tak nevidí. Kto tam bol, môže potvrdiť. Bola to ešte väčšia „pecka", než sme očakávali. Strávili me na nej iba 6 a pol dňa a preto všetok čas sme venovali jej poznávaniu. Nekúpali sme sa ani raz. Nechceli sme zbytočne strácať čas máčaním sa. Spravidla každý deň sme mali naplánovanú dvojfázovú turistiku - doobedňajšiu a poobedňajšiu. Za ten čas sme toho stihli pozrieť dosť, ale nie všetko, čo by stálo za turistické „preskúmanie". Potrebovali by sme na to ešte tak 4 dni (pri našom tempe...). Ale aj tak, tých vizuálnych zážitkov bolo vrchovate. Chcel by sa s nimi podeliť.

Najprv ale pár zaujímavostí a faktov o Madeire, ktoré mňa osobne zaujali, o ktorých som pred návštevou ostrova viacmenej nevedel:

- Že súostrovie Madeira, a tiež a Azorské ostrovy, sú autonómnymi regiónmi Portugalska, vie asi každý, ale že relatívne malé Portugalsko bolo minimálne v polovici 16. storočia najmocnejším európskym národom, každý asi nevie.

- Politicky súostrovie Madeira patrí Európskej únii, ale z geografického hľadiska je situované na Africkej doske, podobne ako severnejšie Azorské ostrovy, južnejšie, 400 km vzdialené Kanárske ostrovy, a ešte južnejšie Kapverdské ostrovy. Celé súostrovie Madeira patrí do oblasti Makaronézie, ktorú tvoria všetky štyri vyššie uvedené súostrovia. Madeira je od pobrežia Afriky vzdialená len 580, a od Portugalska až 1000 kilometrov.   

- Súostrovie Madeira sa delí na 4 časti: Madeira (740,7 km²), Porto Santa (42,5 km², 4.000 obyvateľov, aj letisko), Ostrovy Desertas (neobývané, 14,2 , podarilo sa mi ich odfotiť z lietadla, sú prírodnou rezerváciou),  a Ostrovy Selvagens (neobývané, 3,6 km², taktiež prírodná rezervácia). Jednotlivé ostrovy súostrovia Madeira sú vrcholy starých podmorských sopiek. Aj keď ostrovy od seba nie sú príliš vzdialené, more medzi ostrovmi má hĺbku až 4000 metrov. Neplatí pre Ostrovy Selvagens, ktoré sú vzdialené až 280 km od Madeiry a geograficky patria ku Kanárskym ostrovom. 

- Madeira je na tej istej zemepisnej šírke ako napr. viacmenej púštne centrálne Tunisko, či hlavné mesto Jordánska - Amman. 

- Dôvodom prečo v chladnom Atlantickom oceáne je Madeira ostrovom večnej jari je to, že ju obmýva Golfský prúd.

- Súostrovie je považované za prvý teritoriálny objav veľkého objaviteľského obdobia nazývaného Age of Discovery.

- Madeira bola formálne objavená v r. 1339, kedy sa prvý krát objavila na mapách. Ale existencia niektorých Atlantických ostrovov bola známa už pred tým. Od roku 1419 bola Madeira nárokovaná portugalskými námorníkmi v službe Princa Henryho Navigatora. Preto tohto roku Madeira oslavuje 600-sté výročie svojho objavenia Partugalčanmi. 

- V r. 1493 sa na ostrove žení Krištof Kolumbus, ktorý tu obchoduje s cukrom z trstiny. Pár rokov pred jeho príchodom sa na Madeire začalo stáčať prvé, neskôr svetoznáme víno.

- V období 1851 až 1858 pleseň napadá a ničí takmer všetky vinice ostrova. Okrem toho tisíce ľudí umiera na choleru.

- V 2. sv. vojne ostáva Portugalsko neutrálne. Diktatúra Oliviera Salazara v období 1926 až 1974 sa dotýka aj Madierčanov a tí sa búria. Lisabon však posiela na ostrov vojenské oddiely. Dva roky od pádu diktátora, v r. 1976, sa Madeira stáva autonómnou časťou Portugalska s vlastným parlamentom a autonómnou vládou. 

1. deň a zároveň deň príletu:

Už spomínané Ostrovy Desertas. Sú prírodnou rezerváciou.

Machico – odfotené z lietadla. Druhé najväčšie mesto Madeiry. Pôvodne najstaršia pôvodná, teda madeirská, nie portugalská, osada. Totižto rieka Ribeira de Machico zasahuje hlboko do hornatého vnútra ostrova širokým úrodným údolím.

Nezvyčajné letisko má, tá Madeira...

Ubytovaní sme boli v hlavnom meste Funchal, ktoré sa mohutne rozrastá hlavne smerom na západ a tak splýva s tamjšími dedinkami.

Vydávame sa na ich prebádanie: 

Ešte stále sme v tzv. predmestiach Funchalu.  

Ešte stále sme v tzv. predmestiach Funchalu.  

Od Mesta Funchal pokračujeme ešte trochu viac na západ a blížime sa k jednému z najvyšších útesov Európy - Cabo Girao. 

Toto Cabo Girao ešte nie je.

Cabo Girao - útes vysoký takmer 580 metrov. Ale tunajším poľnohospodárom to nevadí, aby na úpätí tejto skalnej steny pestovali zeleninu, a aby vôbec mohli políčka obrábať, musia sa k nim spúšťať na lanách. 

Tak takto sa využíva pôda. Na Slovensku su pôdu veľmi nevážime. Buď ju nezmyselne zastavujeme prízemnými nákupnými centrami s priľahlými betónovými parkoviskami, alebu ju častokrát nechávame ladom, aby desaťtiséce nezamestnaných mohli byť nezamestnanými, a aby sme mohli dovážať "subtropickú zeleninu a ovocie", ako napr. mrkvu, paradajky, uhorky, jablká atď. z Poľska, Holandska a iných "rozvojových krajín". 

Mestečko Ribeira Brava:

Ribeira Brava - kostol zo 16. storočia.  

2. deň - predpoludnie:

Mesto Machico – videli sme ho už z lietadla:

V kostole a pred kostolom

Poloostrov Ponta de Säo Lourenco & Iná planéta, konkrétne "Mars"...:         

Vpravo hore vidieť časť Ostrovov Desertas. (Fotené z Ponta de Säo Louren

Ostrov Porto Santo z Ponta de Säo Lourenco.

Pohľad z poloostrova Ponta de Säo Lourenco, teda z juhovýchodu, na centrálnu časť ostrova .

Oáza na vyprahnutom poloostrove.

2.deň - popoludnie:

Z juhovýchodu smerujeme na sevorovýchodné pobrežie:

Mestečko Porto da Cruz.

Z Porto da Cruz smerujeme ešte ďalej na západ.

Preslávená Orlia skala.

Hortenzie tu rastú ako burina. Ale sú krásne. 

Mestečko Santana.

Pokračujeme severným pobrežím na západ.

Pohľad späť - na východ.

Seixal.

Stále Seixal.

Sme už takmer na severozápadnom pobreží.

3. deň - predpoludnie:

Vyrážame na úplny severozápad, ale najprv musíme prekonať horský masív s úžasnými pohľadmi.

Macu Picchu...

Prechádzame oblasťou kde dozrieva najlepšie Madeirské víno.

 Mestečko Porto Moniz - najsevernejšie osídlenie ostrova.

V tejto oblasti sa nachádza aj jeden z najpôsobivejších vodopádov ostrova.

3. deň - popoludnie:

Z juhu vyrážame na náhornú planinu Paúl de Serra vo výške 1.400 metrov n. m., rovnú takmer ako stôl. Ide o prírodnú rezerváciu.

Cestou k nej prechádzame vysokohorskou odlesnenou oblasťou, ktorú opäť zalesniť bude veľký problém.  

Neviem čo táto bagrami upravená prírodná rezervácia má vyjadrovať, len dúfam, že na nej nechystajú postaviť náhradné letisko; kedže v minulosti také plány boli. 

Ešte pred pár hodinami bola na Paúl de Serra úplná hmla. Ňou sa tu netreba nechať odradiť. Ešte v trochu vyšších polohách je tu často krát iný svet; teda bez hmly.

V pozadí najvyššie vrchy ostrova.

V pozadí Pico Ruivo (1.862 m) a jeho horská spoločnosť...

4. deň - predpoludnie - smer Pico do Ariero (1.818 m) atď.:

Vrážame, ako vždy, z Funchal. Na fotografiách to dramaticky nevyzerá, ale tie stupáky sú pre vodičov dosť nepríjemné. Hlavne v "zjazdoch". Brzdí sa tu nie len motorom a brzdami, ale aj „očami".      

Pico Arieiro (1.818 m) - 3. najvyšší vrch ostrova, resp. hora, ak vezmeme do úvahy jej základňa je 0 metrov.    

Tí horolezci..., ktorí to zvládli.

Parque Ecológica do Funchal:

Madeira nemá žiaden národný park, ale má 4 prírodné rezervácie (slovenká obdoba je napr. NPR Tichá  dolina). Parque Ecológica do Funchal ale medzi ne nepatrí. Ide „len" o chránenú oblasť.  

Pico das Rorres (1.851 m) - druha najvyššia hora ostrova. 

Ksicht napravo.

 5. deň - predpoludnie:

Z Funchal vyrážame južným pobrežím na najzápadnejší bod ostrova.

Spektakulárne kruháče...

Zastavujeme sa v malebnej dedinke Jardin do Mar:

Ďalší ukrytý vodopád (vpravo).

Blížime sa k najsamzápadnejšiemu bodu ostrova, k Ponta de Pargo.

Ponta do Pargo. Prírodná terasa pod majákom poskytuje úžasné výhľady:

Na konci sveta... & Ponta do Pargo a západné pobrežie ostrova ako na dlani. Viac na západ je už iba Amerika.

5. deň - podvečer: Konečne do centra hlavného mesta:

V r. 1803 prívalové dažde rozvodnili rieky na ostrove do takej miery, že zničili mnoho kostolov a domov. Pri záplavách vtedy prišlo o život 600 obyvateľov. Po tejto udalosti sa začali budovať riečné korytá.

Funchal má so svojimi "sídliskami" vyše 100 tisích obyvateľov. Teda žije tu takmer polovica obyvateľstva ostrova. 

(Gotická) Katedrála Sé.  

Budova Národného zhromaždenia („parlamentu“).

Hádam jediný futbalový štadión na ostrove s tribúnami. 

6. deň - túra na najvyššiu horu celého súostrovia - Pico Ruivo (1.862 m):

Na vrchole.

7. deň:

Brázdime po doposiaľ neprebádam východe ostrova.

Dedinka Santo da Serra - v horách na východe ostrova.

Vrátili sme sa do centrálnej časti ostrova, do chránenej oblasti Parque Ecológica do Funchal, 

na miesta, ktoré sme ešte nevideli, kde "evidujeme" množstvo malých vysadených stromčekov.

Vpravo od stredu je 2. najvyšší vrchol Madeiry.   

V strede je najvyšší vrchol Madeiry.

Spúšťame sa do nížin...:

A znovu do hôr: 

Cestou do osady a horského priesmyku rovnomenného názvu - Riberio Frio, kde nevštívime Levadu Velha.

Lesy Madeiry ma nadchýňali.

Levada Velha:

V pozadí vľavo najvyššie vrcholy ostrova.

Bolo toho za tých 7 dní tak veľa, že to, z môjho pohľadu, na z Madeiry, ktoré sme stihli spraviť ešte v rámci vyššie „rozobraných" siedmych dní, je obsahom ďalšej, samostatnej časti tohto blogu:

To naj z „kvetináča Atlantiku"   

Teda lesy, vodopády, levády, Funchalská zátoka, v tvare antického divadla, a Údolie mníšok. Ale to len podľa môjho vnímania: 

Údolie Rabacal a kotlina 25 prameňov (fontes):   -

Tunajší les pripomína dažďový prales.

Aj keď celá Madeira má len o čosi viac obyvateľov ako Košice, ročne ju navštívi takmer 1,5 mil. turistov. Jedným z jej lákadiel sú vavrínové lesy. Na južnej časti ostrova už takmer zmizli. Tie na severe (teda aj tie na fotografiách), sú na zozname UNESCO. Ide o najlepšie dochované lesy tohto druhu v celej oblasti svojho výskytu – mimo Madeiry totiž rastie iba na Kanárskych ostrovoch, na Azorách a Kapverdských ostrovoch.  

Pri pohľade vavrínové lesy Madeiry stojí za zmienku, že od r. 1425 sa na ostrove vo veľkom začali rúbať lesy a namiesto nich sa začína pestovať cukrová trstina, v tom čase ekonomicky veľmi výnosná plodina. Príroda sa však proti takémuto zásahu do krajiny vzbúrila a na konci 15. stor. zažila Madeira strašný hladomor, keďže majitelia pôdy v túžbe po zisku zabudli pestovať potraviny pre vlastnú obživu. Vavrínové lesy na severe, keďže boli ťažko prístupné, toto drancovanie viacmenej prežili. Podobne to bolo aj na Slovensku. Pôvodné lesné spoločenstvá prežili len v nejnedostupnejších terénoch. Dnes ich voláme prírodné rezervácie. Ale keďže lesohospdárska technika je stále šikovnejšia a lesníci prefíkanejší, na Slovensku sú mnohé prírodné rezervácie ohrozené dodnes. Vráťme sa 10 rokov späť a spomeňme si, čo sa dialo v súvislosti s Národnými prírodnými rezerváciami Tichá a Kôprová dolina.

Levada das 25 Fontes:

Väčšina endemických stromov a kríkov Madeiry je úplne nenápadná. A ich druhov je celé množstvo. Okrem toho, Madeira sa považuje za detašované múzeum európskej pevninskej flóry, lebo mnohé jej pôvodné druhy je možné vo voľnej prírode nájsť iba tu, v Atlantiku.    

Aj keď dnes 40 % Madeiry pokrývajú lesné porasty, vavrínový les rastie iba na tretine tejto plochy. Je ale nesmierne dôležitý pre tamojšie vodné hospodárstvo.      

Levady - predstavujú unikátny zavlažovací systém, ktorý sa na Madeire začal budovať už na začiatku 16. storočia a dnes má zhruba 2.000 km. Pomocou levád, neraz vedúcich cez tunely, je voda zo severu ostrova privádzaná na suchší juh, kde zavlažuje vinice, banánovníkové plantáže, zeleninové záhrady atď. Levadami pretkané je hlavné mesto Funchal; ak nepočítame jeho centrum.

Levada do Risco a 100 m vysoké vodopády Cascata do Risco:

Funchal:

Všetky nasledujúce foto z hlavného mesta Madeiry pochádzajú z nášho "apartmánu". Taký výhľad z ubytovania som na svojich cestách ešte nikdy nemal, zďaleka nie:

Funchalská zátoka tvarom pripomína antické divadlo. Viac zrejmejšie to bude z ďalších fotografií.

Trochu Dánska na území Portugalska... Šariš nemali...

Ostrovy Desertas sú akýmsi pokračováním východnej časti Madeiry, od ktorej sú vzdialené 20 km. Úžinou pravidelne tiahnu veľryby, ktorých lov bol pred vstupom Portugalska do Európskej únie významným zdrojom príjmu ostrova. Bývalí veľrybári dnes pracujú v Múzeu veľrybárstva, alebo v člnoch prevádzajú turistov pozorujúcich veľryby. Všetky ostrovy sú prírodnou rezerváciou Žijú tu rôzne druhy vtáctva, ale nejvzácnejším chráneným živočichom je tu tuleň stredomorský. 

Meditace. Ale hloubková...

V pozadí vidieť predmestie Funchalu - Monte.

Aj vo Funchal, resp. nad predmestím Monte, sú vidieť následky požiarov, ktoré sú na južnej strane ostrova pomerne časté. Sucho v kombinácii s horúcim a veterným letným počasím spôsobilo v posledných rokoch na ostrove množstvo požiarov. Najväčší z nich, požiar v auguste 2010, spálil 95 percent Ekologického parku Funchal. Časť z neho je vidieť aj na fotografii.

V júli 2012 Madeira opäť trpela veľkým suchom. Požiare vypukli 18. júla uprostred horúčav do 40°C a vysokého vetra. O dva dni sa požiare rozšírili na neďaleký ostrov Porto Santo. Hasičské posily sem museli byť  poslané z pevninského Portugalska. V auguste 2013 musela byť vo Funchal kvôli požiaru evakuovaná nemocnica. Desiatky domov vo štvrti Monte bolo požiarom zničených. V auguste 2016 spôsobili požiare evakuáciu viac ako 1 000 ľudí, zničili 150 domov a viedli k smrti troch ľudí. 

"Zachráňte ma, prosím! Aspoň mňa... Vaša zelená záhrada"...

Z bežeckých potuliek Funchalom:

Z Funchal vyrážame na západ: 

V pozadí Funchalská zátoka.

Parkovanie nie nad morom!, ale nad oceánom!...

Paradajky si posoľ, kým vojdeme do mesta Ponta do Sol:

Ukážkové kruhové objazdy taktiež patria k Madeire neodmysliteľne,

a rovnako kvetináče na miestach, kde by ste ich na Slovensku hľadali márne. A takéto "detaily" robia krajinu pôsobivou. Akoby chceli konkurovať tunajším krásam prírodným. Alebo ich skôr napodobňovať. 

Miestny kostol, s nádherným stropom,  

a otvorenými dverami pre všetkých.

Vodopádý na Madeire je možné vidieť aj na suchšom juhu a aj v lete.  

Pokračujeme ďalej na juho-západ a našim ďalším cieľom je Levada Nova:

Jašteričky. Bolo ich tu ako maku. Stačilo dupnúť, a na chodníku z nich nebolo ani nohy.   

Camara de Lobos:

Ide o prvú portugalskú osadu a naša posledné mestečko, ktoré sme na ostrove navštívili. V r. 1950 si ho namaľoval tu dovolenkujúci Winston Churchill.    

Zelená kotlina - Caldeirao Verde (mnohí ju označujú za najpôsobivejšiu kotlinu, resp. dolinu ostrova:

Záverečnáv Údolí mníšok (Curral das Freiras): 

Cestou do údolia prechádzame eukalyptovým lesíkom. Eukalypty však nie sú pôvodným druhom Madeiry. Pochádzajú z Austrálie a boli tu vysadené kvôli rýchlemu zalesneniu odlesnenej Madeiry, lenže má to aj druhú stránku mince – eukalypty strpia vedľa seba len málo iných rastlín. A to práve tých, alebo vrátane tých, ktoré sú dôležitých pre zadržiavanie dažďovej vody. Tým nepriamo vysušujú pôdu, ktorá tak vysychá a eroduje.

Vchádzame do scénicky jedinečného, neopakovateľného údolia - Údolie mníšok. Akoby bolo ukryté nie len pred ostatným svetom, ale dokonca aj pred zvyškom ostrova. Aj preto v ňom našli v 16. storočí pred pirátmi svoj úkryt a bezpečie mníšky z Funchalu.

Údolie bolo dlho považované za kráter. Dominujú mu vrcholy Pico Grande (1.657m), Pico de Geada (1.497m) a Pico das Torrinhas (1.509).  

Vyrážame ešte vyššie, na vyhliadkovú plošinu, aby sme si údolie pozreli z vtáčej perspektívy.

Naozaj dych berúce výhľady do údolia Curral das Freiras.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Striptíz Vazovova, Dankova zádušná a systém Orbán (týždeň podľa Schutza)

Ak niekto patrí na Ústavný súd, tak Procházka.


Už ste čítali?