Ukrátil som rodinu o 200 tisíc na volebnú kampaň len aby som vám mohol slúžiť!

Autor: Marcel Burkert | 7.11.2018 o 22:45 | (upravené 7.11.2018 o 23:59) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  1727x

Čo je za tým, ak kandidát na primátora, zvlášť veľkého mesta, s volebnou kampaňou za cca 200 tisíc eur, je tieto schopný v podstate spláchnuť do záchoda ak voľby nevyhrá?

Prečo!? Načo!? Čo na to jeho rodina? To manželka, družka a pod. takému kandidátovi povie, že akože miláčik to je v poriadku??? že veď sa váľaš, alebo spolu sa váľame v takých prachoch, že aj keď prehráš, to nič, tých pár eur, na ktoré by musela, slovenská učiteľka, pracovať 10 pozemských životov, si ani len nevšimneš / nevšimneme... Alebo počítajú s tým, že risk je zisk a po zvolení sa minuté peniaze na kampaň vo funkcii primátora zúročia?   

Je X možností ako pomáhať ľuďom, svojmu okoliu, či mestu. A s 200 tisícmi vyhodenými na kampaň sa dá pre ľudí alebo mesto spraviť pomerne mnoho aj bez toho, aby bol človek primátorom. Ak teda už človek naozaj nevie čo s peniazmi.     

Podľa mňa prvoradým motívom stať sa primátorom veľkého mesta nie je ani tak slúžiť občanom, ako  upokojiť, alebo naplniť svoje Ego. Šanca na zvolenie aj u najväčších favoritov nie je väčšia ako 50 %-ná. Ak neuspejú, prídu o pomerne veľké peniaze. Ak skutočne pochádzajú z ich vrecka, ako to nezávislí kandidáti väčšinou tvrdia.

Svojim spôsobom kandidáti s mega kampaňami pripomínajú žobrákov. Kde sa len človek pozrie, či už je to v meste, v novinách, alebo na internete, tam sa vystavujú a chcú získať priazeň voličov. A to asi preto, lebo každý z nich má tú jedinečnú vlastnosť, že sa považuje za najlepšiu alternatívu pre voličov. Niekedy mi to pripadá ako na psychiatrii. Tam, ako je známe, sú jedinci, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú spasiteľmi národa, a niektorí aj sveta. Lenže tí ľudia sú buď duševne chorí, alebo posadnutí. A tí, ktorých ideme voliť, sú duševne zdraví. Otázne ale je, či nie sú posadnutí. Resp. čím.       

Záver:

Keby aspoň moje deti, alebo aspoň ich deti, sa dožili zrušenia megalománskych otravných volebných kampaní, ako ich dnes poznáme, a v 1. rade toho množstva politického vizuálneho smogu v podobe nič nehovoriacich politických bilbordov na každom kroku. V takom prípade by každý kandidát pred voľbami dostal „len“ rovnaký priestor vo volebných novinách a v TV diskusiách na prezentovanie sa s tým, že bude mať vlastnú internetovú stránku a pod., kde mu budú môcť ľudia písať a klásť otázky. Možno by to malo nejaké svoje nevýhody, ale výhod by bolo v konečnom dôsledku, si myslím, viac, alebo dokonca oveľa viac.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PAVEL HAPAL vs. JÁN KOZÁK

Je nepredvídateľnejší ako Kozák. Čo ďalšie ešte Hapal zmenil?

Šesť bodov, ktoré robí Hapal inak.


Už ste čítali?