Z Tampere do Helsínk skratkou cez severný polárny kruh...

Autor: Marcel Burkert | 2.9.2018 o 22:00 | (upravené 20.9.2018 o 20:07) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  653x

Z Tampere do našej cieľovej stanice - Helsínk to je 178 kilometrov na juhovýchod. „Cez" polárny kruh je to zhruba 7 krát ďalej. Preto, ako vždycky, viacmenej logicky..., uprednostňujeme variantu ťažšiu, ale o to zaujímavejšiu.       

Vyrážame na dvoch krídlach, a to z nášho bývalého hlavného mesta,  

resp. Uhorska,

teda z Budapešti.

Na fotografiách vyššie je vidieť najväčšie budapeštianske bulváre, najznámejšie mosty a hrad. Viac o Budapešti tu: https://burkert.blog.sme.sk/c/388808/budapest-jedno-z-najcarovnejsich-svetovych-velkomiest-budapestiansky-maraton-2015.html 

Tak, a konečne prilietame do vzdušného priestoru 7. najväčšej krajiny Európy - Fínska. A je to aj vidieť. Nachádza sa v nej 187 888 jazier (toľko dnes nemá TANAP ani stromov...) a 179 584 ostrovov.

Fínsko, to nie sú len jazerá. Ale samozrejme aj hlboké, aj keď prevažne rovinaté lesy so svojim svojským čarom. Tieto tvoria až 69 % územia (na Slovensku je to údajne až 40 %, ale našim lesníkom príliš neverím), jazerá 10 %.

Tampere:

V čase našej návštevy vyzerajú všetky hlavné tepny mesta ako po bombardovaní. Na tak veľké mesto (Tampere je zrovnateľné s Košicami), je zaujímavé, že električkovú dopravu tu zavádzajú až v r. 2018. Nenechávame sa však tým vyrušovať

a po chvíli začíname vnímať krásy mesta, o ktorom si, naša parta ôsmich mladých mužov v rozkvete..., myslela, že ani nestojí za návštevu a že ho z intinerára vyradíme, a skôr návštevou múzea fínskej vodky nahradíme... Ale zabral môj „lobing", a zdá sa, že neľutovali ani tí najväčší skeptici...: 

Postupujeme do centra mesta a je tu niečo ako centrálny park. A rieka, na ktorej brehu park leží, má len 2 km. Spája 2 veľké jazerá, medzi ktorými Tampere leží. Výškový rozdiel medzi tými jazerami je pomerne dosť veľký, takmer 20 metrov.     

Tamperská katedrála. Bola postavená začiatkom 20. storočia.

Hlavné námestie - Keskustori. 

Tampere je so svojimi vyše 200 tisícami obyvateľov najväčšie vnútrozemské mesto Fínska a tretie (podľa niektorých údajov druhé) najväčšie mesto Fínska vôbec, pred, resp. za Turku (toto ale nemá s Turkami nič spoločné; v preklade znamená - trh). Obe mestá sú súčasťou Západnej provincie, teda jednej zo šiestich provincií Fínska.  

Staré fabriky, dnes už viacmenej neslúžiace svojmu pôvodnému účelu, ale vzorovo zrenovované. Aj kvôli nim, sa Tampere označuje ako Manchester severu.

Opúšťame Tampere a smerujeme na sever:

Asi po 200 km „narážame" na prvú fínsku „horu". Samozrejme ide zároveň o lyžiarske stredisko pre alpské lyžovanie..   

Naše prvé ubytovanie - na brehu jazera Alvajärvi, kde široko ďaleko nebola ani väčšia dedina. Nachádza sa na hranici Západnej provincie a Provincie Oulu. Prekvapuje nás, že chaty sa tu nezamykajú. Aspoň túto sme po opustení zamknúť nemuseli. Kľúče od nej stačilo nechať vnútri na stole.

Večerné svetlo,

ranné svetlo,

a v lúčoch takmer polnočného Slnka.

Jako v pohádce...

Fínsky vidiek.

Fínske zeleninové záhradky.

To by malo byť jazero Uljuan Tekojärvi.

Oulu - hlavné mesto provincie Oulu a rieka Oulu:

Ono sa to nezdá, ale Oulu má vyše 100 tisíc obyvateľov a je 6. najväčším mestom Fínska.

Zrejme najluxusnejší hotel mesta. Nachádza sa na brehu Botnickóho zálivu, ktorý je najsevernejším ramenom Baltského mora. Na druhej strane zálivu je Švédsko. Na juhu zálivu ležia Alandy, ktoré kedysi patrili Švédsku, dnes fínska autonómna provincia. Inak 700 rokov fínskej histórie bolo spojených so Švédskym kráľovstvom. Tento záliv je zaujímavý tým, že slanosť vody smerom na sever výrazne klesá. Kým na juhu je to normálne slaná voda Baltského mora, úplne na severe už soľ vo vode skoro vôbec necítiť.

Pláž Oulu.

Tak ak tu, pred polárnym kruhom, môže v trenkách pobehovať nejaký Fín (podľa výzoru to mohol byť aj Švéd...), Slovač sa tu okúpe: 

Lúčime sa s Oulu a pokračujeme ďalej na sever:

Zastavujeme sa opäť pri mori, v Merihelmi, a chytáme bronz... Nachádzame sa na úrovni severného Islandu a Beringovej úžiny, teda pomedzia medzi Ruskom a USA, a čo sa týka zemepisnej dĺžky, sme na úrovni Kréty. Inak také teplo, v chládku cez 20°C, sme v týchto končinách v júni teda nečakali. V danom čase tu bolo teplejšie ako v Bratislave.  

A vstupujeme do provincie Laponsko:

Laponsko zahŕňa severnú časť Škandinávie, teda Nórsko, Švédsko a Fínsko, a časť polostrova Kola v Rusku. Iba samotná fínska časť Laponska, resp. fínska provincia Laponsko,  je 2 krát väčšia ako územie Slovenska. 

Hlavné mesto fínskej provincie Laponsko je Rovaniemi, ktorého centrum leží len 6 km pod polárnym kruhom.

Ale aj v Rovaniemi vie byť parádne počasie a to aj na kúpanie...:

Nie, zrak vás neklame, stále sme v hlavnom meste. Na začiatku roku 2006 sa mesto zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Euróope, hoci v ňom žije len 60 000 ľudí.

Naozaj idilické bolo prostredie, kde sme našli svoje ubytovanie, a to len za niečo vyše 100 eur pre 8 ľudí...

aj keď ťažko povedať, či ten druhý zľava, na fotografii nižšie, je naozaj človekom...

Tomu druhému zprava odkaz znie: No čo?! Nikdy si nevidel mimozemšťana!?... 

Pod 10°C to je ideálna teplota vody pre tých Fínov..., čo vybehnú zo sauny...

a následne 17° voda v kadi pripomína tú z našich termálnych kúpalísk. Teplota vzduchu tu dnes dosahuje 20°C o 19:30 hod. Koncom augusta 2017 tu podľa domovej kroniky bolo 25°C. 

Dnes je 21. 6. 2018, teda letný slnovrat, jediný deň v roku, kedy v Rovaniemi Slnko nezapadne za obzor, teda je tu čas na polnočný výlet:

Blízko centra Rovaniemi & Sútok riek Ounasjoki (vľavo) a Kemijoki (vpravo).

Polnočným Slnkom rozžiarený most v Rovaniemi nad riekou Ounasjoki, tesne pred tým, než sa vleje do rieky Kemijoki. 

Štvrtina fínskeho územia leží za polárnym kruhom. Vďaka tomu sa tu dá zažiť polnočné Slnko. Čím ďalej na sever, tým viac polárnych dní a nocí možno zažiť. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých 73 dní a v zime nevyjde 51 dní. Severný polárny kruh, alebo správnejšie - severná polárna kružnica, je myslená kružnica, ktorá pretína všetky najjužnejšie miesta na severnej pologuli, z ktorých je možné vidieť počas 24 hodín Slnko za letného slnovratu, teda kde Slnko za letného slnovratu nezapadne za obzor, a na ktorých Slnko za zimného slnovratu nevyjde nad obzor. Geograficky je tento kruh definovaný rovnobežkou 66° 33' severnej zemepisnej šírky.

A sme tu: na čiare polárneho kruhu v Joulupukin Pajakylä, resp. v Santa Clause Village.

Ako vidieť, len samotné Rovaniemi, leží severnejšie ako najseverenjší okraj Islandu. Moskva, Helsinky, Štokholm, Oslo... sú z tohto pohľadu južanské mestá.  

Som na tej čiare skoro zaspal... (žltý). Veď o jednej v noci zvyčajne spím.

A ideme zdolať fínsku päťstovku!...

Pohorie Ounasvaara pri Rovaniemi s lyžiarskym strediskom rovnomenného názvu. (Inak najvyšším vrchom krajiny je Haltitunturi s výškou 1 328 m.n.m. Nachádza sa na severozápadnom výbežku Fínska).  

Tak toto je ozajstná fínska balada. 

Asi miestna vyznávačka nejakého bojového uumenia.

Už spomínané rieky, ale z „fínskej vtáčej perpektívy".

Lúčime sa s polárnou krajinou Fínska a s mestečkom Rovaniemia smerujeme na juh, ale inou cestou

na ktorej okrem iného spoznávame na vlastné oči ako vyzerá čierna ovca ovčej rodiny.

Ako v rozprávke Mrázik...

S miláčikmi na nákupy... Skôr by som niečo také pred nákupnými centrami čakal v USA, nie vo Fínsku.

Helsinky:

Fínska metropola leží vo Fínskom zálive, ktorý je ďalším ramenom Baltského mora, podobne ako už spomínaný Botnický záliv. Fínsky záliv siaha až k Petrohradu, ležiacom východne od Helsínk. Na jeho brehu sa nachádza aj estónsky Tallin, smerom na juh. Helsinky administratívne patria do Južnej provincie (jednej zo šiestich fínskych). Tak ako Fínsko má len o niečo viac obyvateľov ako Slovensko, ak aj fínska metropola má len o pár tisíc obyvateľov viac ako slovenská. Helsinky boli založené v polovine 16. storočia, keď Fínsko patrilo Švédskemu kráľovstvu, ako aj ďalších iných dlhých 7 storočí. Keď bol roku 1703 založený Petrohrad, vplyv Ruska na mesto bol stále citeľnejší. O pár rokov neskôr Rusi mesto ovládli. Na krátku dobu ho opustili, ale v roku 1742 už boli zase naspäť, aj keď tentoraz iba na krátko, na dva roky, lebo prehrali vojnu. V roku 1748 sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť Suomenlinna. V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk. Viac o nej v závere článku. V roku 1808, v dôsledku mocenskej politiky Napoleona a cára Alexandra I., Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala a Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku 1812 vymenoval Helsinki za hlavné mesto Fínska. Najmonumentálnejšou stavbou z tej doby je Helsinská katedrála, resp. Katedrála evanjelickej cirkvi, dokončená v roku 1852. Nad prístavom sa v roku 1868 postavil najväčší pravoslávny chrám v západnej Európe – Chrám (údajne) večného spánku panny Márie. Fínsko získalo samostatnosť v roku 1918. Helsinky ostali jeho hlavným mestom.   

Fínska metropola je značne zelené mesto. Aj električkové trate sú tu bežne schované pod alejami stromov.  

Svoj vzťah k životnému prostrediu vyjadrujú Fíni aj inak. Napr.  Vo Fínsku je aj zálohovanie plechoviek od piva samozrejmosťou. To iba, alebo aj, Slovensko je tak bohatý štát, že nápojové obaly, okrem pivových sklenných fliaš, nevraciame do obchodu, ale hádžeme, v tom lepšom prípade, do kontajnerov.  

Vďaka vnútrozemskému podnebiu s teplými letami a chladnými zimami dosahuje juhovýchodné Fínsko najvyššie priemerné teploty v Škandinávii. Priemerné teploty v Helsinkách v júli dosahujú 20,5°C. To možno nemá ani Poprad. Predpokladám, že ide o denné teploty. V plytkých jazerách stúpne teplota vody v lete aj na viac ako 20°C. 

Tak takéto výstavné ulice z 19. toročia som veru v Helsinkách nečakal.

A nečakal som tu ani  to, že sa tu tak kradnú bicykle. V tomto prípade ide "len" o kolesá, ale v ten istý deň, pred našim hostelom, som videl ako zostalo po zamknutom bicykli na stojane pre bicykle len predné koleso.  

Krásny vestibul budovy vlakovej stanice. Inak Helsinki majú aj metro, aj keď len jednu linku so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových.

Senátske námestie. 

Senátske námestie a Katedrála evanjelickej cirkvi. 

Pravoslávna katedrála Uspenski, resp. Chrám (údajného) večného spánku panny Márie. 

Námestie Tori.

Miestny playboy I.

Miestny playboy II. & Ani Helsinky sa nevyhli divnému umeniu. 

Tak toto umenie je podstatne lepšie. A svedčí o tom aj počet poslucháčov. Alebo posluchačiek?... V pozadí vpravo je vidieť morský bazén, v ktorom sa je možné dobre schladiť ak vybehnete zo sauny wellness centra, ktoré je hneď za ním.        

Loďky a lodičky... A bicykel, ktorý možno ešte pamätá 2. svetovú.

Suomenlinna:

Tento ostrovček je najznámejšou turistickou atrakciou Helsínk a obľúbeným miestom na prechádzky samotných Helsinčanov. Suomenlina (ako už bolo uvedené vyššie, v odseku o histórii Helsínk) je bývalá námorná pevnosť, zapísaná v zozname UNESCO, ale je to zároveň aj mestská štvrť Helsínk, s 800 stálymi obyvateľmi. Majú tu napr. aj základnú školu, kostol... 

 Čo sa dokáže vykúzliť z pňa stromu - Anjel žehnajúci mladému vojakovi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PAVEL HAPAL vs. JÁN KOZÁK

Je nepredvídateľnejší ako Kozák. Čo ďalšie ešte Hapal zmenil?

Šesť bodov, ktoré robí Hapal inak.


Už ste čítali?