Bratislavčania nerozoznajú farby na kontajneroch. Alebo sme „len" extrémne ľahostajní.

Autor: Marcel Burkert | 7.5.2018 o 12:05 | (upravené 13.5.2018 o 22:00) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  742x

Podobne ľahostajní, ako sú často krát, aj naše Bratislavské noviny. Vysvetlenie je v článku. Tento poukazuje na úroveň ne-separovania odpadov v slovenskej metropole, na príčiny tohto nelichotivého stavu,

ktorý sa zďaleka netýka len Bratislavy, na vykonané iniciatívy, a na možné riešenie.   

Úvod a situácia v Bratislave

Ako je známe, záujemcov o separovanie odpadov pozvoľna pribúda, ale Slovensko napriek tomu dlhodobo patrí v EÚ medzi najslabšie recyklujúce štáty. Recyklujeme len 15-20 % odpadov. Priemer v EÚ je 45 %. To je dosť hrozivé číslo. Pričom Pričom separovanie odpadov je u nás už roky povinné. Aspoň na papieri, volajúcom sa „zákon".  

A samotná Bratislava je v tomto smere naozaj „nasledovania hodným príkladom", keďže je na tom ešte o dosť horšie ako celoslovenský priemer.

Podľa hovorkyne spoločnosti OLO a.s., Beaty Humeníkovej, v roku 2016 vyviezla táto firma z Bratislavy 157.217 ton odpadu. Z toho bolo 8.348 ton papiera, 4.786 ton plastov a 6.312 ton skla... Teda vyseparovaného odpadu bolo len 19.466 ton, čo predstavuje iba 12,3 % z celkového množstva. Avšak v spaľovni sa v roku 2016 spálilo až 130.466 ton odpadu. To znamená, že na recyklovanie odišlo len 7.285 ton vyseparovaného odpadu, teda zďaleka ani polovina z toho malého množstva, ktoré sme vyseparovali.

Rozmenené na drobné: Skutočne vyseparovaného, teda zužitkovaného odpadu v Bratislave za rok 2016 bolo len 4,6 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Zvyšok skončil v spaľovni.

Prečo? Lebo aj z toho mála čo vyseparujeme, je na recykláciu použiteľná len menšia časť odpadov, keďže mnohí z nás buď:

  • nerozoznáme farby kontajnerov,
  • sme „len“ ľahostajní a možno „len“ k životnému prostrediu...,
  • alebo len z pohodlnosti hádžeme zmesový odpad do toho kontajnera, ktorý máme práve poruke, či už je to modrý, alebo žltý kontajner.

Našťastie aspoň do zelených kadečo hádzať nemôžme, lebo na nich sú otvory veľmi malé a tieto kontajnery sa nedajú tak otvárať ako tie na papier a plasty.  

Zodpovedných, opravujem kompetentných, to vôbec netrápi

Na Slovensku sa to rôznymi štátnymi a verejno-právnymi subjektmi zameranými na ochranu životného prostredia len tak hemží. Máme Slovenskú inšpekcia životného prostredia, Štátnu ochrana prírody, Obvodné úrady životného prostredia, rôzne stráže ochrany prírody, a dokonca aj Policajný zbor SR je do tejto ochrany zainteresovaný. Potom tu máme aj obecné polície a v neposlednom rade samotné obce, samosprávy. Tie majú triedenie odpadov zabezpečovať.

No napriek existencii množstva „zodpovedných subjektov“ je situácia v otázke separovania odpadov veľmi kritická; dlhodobo neúnosná. Štát navyše priamo neurčil žiaden subjekt, ktorý by vymožiteľnosť práva v danej oblasti zabezpečoval. Na jednej je tu povinnosť odpad separovať, a na strane druhej za hromadné ignorovanie tejto zákonnej povinnosti nikto nikoho na zodpovednosť neberie.

Ozajstný problém:

Štátu, ktorí desaťročia riadia alibisti, neprekáža veľká diera v zákone, ktorá umožňujme separovať odpad prakticky až v momente, keď tento začína občan sypať do kontajnera. Dovtedy odpad vyseparovaný byť nemusí. A ak ho dovtedy občan nevyseparuje, sotva sa bude prehrabávať vo svojom odpadovom pytli pred kontajnerovým stojiskom a hrať sa tak na Popolušku. Ak tam nebude žiaden kontrolór (čo prakticky ani nie je možné zabezpečiť) tak občan svoje vrece nevyseparovaného odpadu môže pokojne šmariť pekne krásne do ktoréhokoľvek kontajnera.

Za zmienku pri tomto možno stoja dve veci: 

A) Legislatívny návrh, ktorý chcel toto zmeniť, teda stanoviť povinnosť mať vyseparovaný odpad už pred príchodom ku kontajnerovému stojisku, lebo bez toho sa kontrola separovania odpadu nedá vykonávať vôbec. Tento návrh sme podávali už pred viac ako 10 rokmi. Ministerstvo životného prostredia SR ho však alibisticky odbilo (ako mnohé iné odôvodnené a užitočné návrhy) a samo doposiaľ žiaden v tomto smere nevyprodukovalo. Takže nepriaznivý stav pretrváva.

B) Navyše toto ministerstvo alibizmu v roku 2003 znemožnilo vykonateľnosť zákona, ktorý konečne po dlhom čase a boji prijala NR SR, a ktorý zaviedol zálohovanie plastových nápojových obalov. Zodpovedných na ministerstve však silná záujmová skupina pravdepodobne riadne podplatila, ak títo boli schopní zmariť účel daného zákona. A podarilo sa im to tak, že výšku zálohy za vratné obaly stanovili na sumu 0,-Sk. Takto elegantne sa im to nakoniec podarilo. Samozrejme, nepomohlo ani moje trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu marenie úlohy verejného činiteľa, ktoré som následne podal na Generálnej prokuratúre s.r.o. (oficiálne známej pod koncovkou SR).

Táto, ako sa dalo očakávať, oznámenie odbila. A ako sa dalo očakávať tak ho odbila s odôvodnením, že dotyční na MŽP SR si predsa svoju úlohu - stanoviť výšku zálohy, splnili... Aj keď každý súdny človek jasne vidí, že sa ak stalo iba naoko, že fakticky znemožnili vykonateľnosť zákona. Každý, čo i len trochu objektívny súd, by tak lacnú výhovorku neuznal. Preto bolo potrebné vec stopiť už v zárodku, a nepripustiť, aby sa dostala do rúk nejakému, náhodou objektívnemu sudcovi.                

A tak všetko je, aj v tejto oblasti, najmä na občanoch

Potešujúce je aspoň to, že existuje pár občianskych združení, korí sa zaoberajú problematikou odpadov a ktorým na našom životnom prostredí zjavne záleží viac než štátu. Robia čo môžu, aby sa separovalo viac. Ale to nestačí. Preto je namieste otázka: Môžeme s tým aspoň niečo málo robiť my ostatní? Podľa mňa áno. Ak už nič iné, tak sa môžme aspoň ozvať; ak pri spoločných kontajneroch občas vidíme ako niektorí ľudia (naši susedia) do kontajnerov pre zmesový odpad veselo sypú napr. aj plechovky od piva, či plastové fľaše, navyše nestlačené, aby týmto spôsobom v tých kontajneroch zabrali čo najviac miesta pre zmesový odpad, ktorý pre zmenu iní občania sypú do kontajnerov na papier alebo plasty, lebo niekedy aj tretinu obsahu kontajnerov na zmesový odpad tvorí vzduch v nestlačených plastových fľašiach a plechovkách. Áno, je to nepríjemné upozorňovať v tomto smere neporiadnych susedov, veď nechceme si robiť „zbytočne“ nepriateľov, a ani nevieme či nám nevynadajú... Ale vynadať by sme skôr mohli my im za to, že znehodnocujú snahu väčšiny občanov separovať odpad, teda šetriť nie len naše životné prostredie, ale aj peniaze, keďže za odvoz vyseparovaného odpadu sa neplatí. Ale akonáhle niekto vysype do kontajnera takmer plného vyseparovaného papiera vrece zmesového odpadu, celý obsah kontajnera sa posudzuje ako zmesový odpad a putuje do spaľovne.

Nespoliehajme sa na dotrieďovanie odpadov, že separovanie za nás bude robiť OLO a.s. a pod.  

Nikto neseparuje odpad kvôli sebe, ale hlavne preto, aby svojim potomkom a budúcim generáciám sme nezanechali v našej, inak krásnej krajine, hory odpadov; vrátane škvary. Totižto so škvarou, ktorá tvorí 25 % hmotnosti pôvodného odpadu, sa nič viac urobiť nedá. Končí na skládke. Nehnije tam, ani nekvasí. Neuvoľňuje sa z nej nič. Bude tu naveky, tento náš „pozdrav“ budúcim generáciám.

Na nízkom percente zužitkovateľného odpadu (cca 4,6 % ), na ktorý môže byť Bratislava „hrdá“..., majú najväčší veľký podiel tí, ktorí sypú rôzny odpad do kontajnerov na papier alebo plasty. Totižto, dotrieďovanie odpadov je neúnosne drahé, a preto sa spravidla nevykonáva, a ak, tak len v malej miere, keď vyseparovaný odpad nie je silne znečistený zmesovým.   

Komu, alebo čomu slúžia Bratislavské noviny?

Bratislavské noviny, ako už býva zvykom, nedali ani krátku odpoveď, prečo ani tento vecný článok nemohol byť, ani v skrátenej verzii, v nich zverejnený. Asi sa tento problém Bratislavčanov vôbec, ale vôbec netýka...   

Článok bol následne ponúknutý redakcii novín mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktorá s ním problém nemala, a zverejnila ho. 

Súvisiaci článok: Neseparovanie odpadov, vrátane nebezpečných, netrápi v 1. rade Magistrát hlavného mesta                                       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar ide do civilu. O plánoch viac hovoriť nechce

Ministerka Saková predstaví nového šéfa polície v pondelok. Ohlasuje väčšie zmeny.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Bugár odmietol Fica, znepokojený nie je

Ako Most povedal, že nepodporí návrh Smeru.


Už ste čítali?