Sulík a Matovič už raz šancu premrhali. Namiesto nich žiadajme systémové zmeny

Autor: Marcel Burkert | 27.3.2018 o 11:55 | (upravené 27.3.2018 o 20:42) Karma článku: 5,96 | Prečítané:  2112x

Nebyť vraždy nepohodlného investigatívneho novinára Jána Kuciaka, a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, verejné masové protesty posledných dní a týždňov by neboli.

Pričom všetci sme mali možnosť, takmer tri desaťročia od nežnej revolúcie, vidieť, kto, alebo čo, na Slovensku vládne, a ako.

Je to v prvom rade moc peňazí. Veď bez veľkej čiastky peňazí nemáte k moci šancu ani len pričuchnúť. Aj keby ste boli skutočným „spasiteľom Slovenska“ s tými najlepšími odbornými a morálnymi predpokladmi.

Stal by sa druhýkrát prezidentom Ivan Gašparovič, ak by ho vo volebnej kampani nepodporila bohatá politická strana s ešte bohatšími subjektmi v jej pozadí, ktoré do nej pred 17 rokmi vložili nevyhnutný štartovací kapitál, bez ktorého by ani nevznikla? Bol by Andrej Kiska prezidentom, ak by nemal veľmi veľa peňazí na kampaň? Nebol. Či už ho vnímate pozitívne alebo negatívne. Keby nemal alebo nezarobil výrazne viac peňazí ako má 99,9 % občanov Slovenska, nepodporilo by ho ani jedno percento voličov. Samozrejme; ak by sa nedal podporiť nejakou významnejšou politickou stranou, aby si zabezpečil nezávislosť...

Na Slovensku je X schopných ľudí, ktorí by mohli byť dobrými čestnými politikmi, ale jednoducho bez peňazí, alebo bez toho, aby sa upísali relevantnej politickej strane, bez ktorej sa nedostanú ani len do parlamentu, nie to ešte do vlády, nemajú šancu.

Veľká škoda, že prezident Andrej Kiska nevyužil príležitosť v situácii, keď na základe verejných masových protestov, odstúpil nie len dovtedy roky nedotknuteľný minister vnútra R. Kaliňák, ale porúčal sa aj premiér R. Fico. Kiska mohol trvať na tom, že nového ministra vnútra a iných ministrov navrhnutých „neskorumpovanou vládnou koalíciou“ nevymenuje, kým sa poverená osoba na zostavenie vlády nezaviaže ku konkrétnym systémovým zmenám v štáte, ktoré, ak nevykoná v stanovenom termíne, tak vláda podá demisiu a on vymenuje úradnícku vládu.

Prvotnou požiadavkou pána prezidenta tak malo byť odpolitizovanie polície. Skutočné; nie len kozmetické.

To znamená, v prvom rade, s politickou mocou, a jej odtieňmi, žiadnym spôsobom spojení minister vnútra a policajný prezident; teda nie len nestranníci, ale odborníci s preukázanými čistými morálnymi profilmi, ku ktorým nemajú opodstatnené výhrady jak opozícia, tak koalícia. Aj keby sa vyberali týždne, alebo mesiace. Takí ľudia by museli okrem iného preukázať aj to, že v doterajšom živote sa angažovali za veci verejného záujmu, za spravodlivosť, že sa ju nebáli brániť aj keď hrozilo, že prídu o svoje postavenie, alebo výhody; jednoducho, že boli opakom alibistov, oportunistov, nepoužívali vo svojej verejnej činnosti dvojaký meter, atď. a pod.  

Samozrejme, dokonalý systém výberu ministra vnútra, policajného prezidenta atď. neexistuje. ALE existuje viacero spôsobov, ktoré sú lepšie ak ten čo tu „funguje“ už roky, čoho následky sú veľmi trpké – trestná nedotknuteľnosť najväčších zlodejov a podvodníkov. Horší systém ako ten doterajší, sa len sotva dá vymyslieť. Ako by mohol vyzerať nový výber, o tom som písal v marci 2012, teda za vlády Radičovej, v tomto článku: Liečba pre Policajný zbor - postihnutý politickou mocou. A keďže vtedy bolo všetko v poriadku... lebo nám nevládol Smer..., pozornosť nutnosti odpolitizovania polície neprikladal nikto. Veď všetko od roku 2010 do roku 2012, k našej spokojnosti..., riadili tí naši, tí praví... „pravicoví“... A že to zďaleka nebolo tak fajn, ako sa proklamovalo na častých tlačovkách vtedajšieho dosadeného policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka a ministra vnútra Daniela Lipšica, si môžete prečítať tu: Alibista Daniel Lipšic - minister vnútra SR & Prípad Gorila.

Zabezpečiť, aby čo najviac schopných odborníkov s čistým štítom, sa mohlo uchádzať o najvyšší post na Ministerstve vnútra SR a v Policajnom zbore SR, a prísť s čo najobjektívnejším spôsobom voľby do týchto funkcií, je povinnosťou nie nejakého blogera, ale tých, čo sedia v NR SR. Ibaže tam nesedia kvôli tomu, aby slúžili ľuďom.

Nový výber a spôsob menovania policajného prezidenta, ktorý mimochodom už pred vyše rokom avizoval sám pán prezident PZ Tibor Gašpar (a doposiaľ sa nič v tom smere neudialo), oznamuje aj nový minister vnútra Tomáš Drucker. Aj keby sme pripustili, že to nie je sľub typu: Do roku 2010 bude diaľnicou prepojená Bratislava s Košicami..., ten návrh, podľa toho, čo o ňom povedal Drucker, je dosť pravdepodobne len vyšperkovaná kozmetická zmena. Druckerov predpoklad komisie, ktorá má vybrať kandidáta na prezidenta, je len predpokladom, ktorý sa vôbec nemusí naplniť a navyše takým, že tá komisia môže byť asi tak vysoko nezávislá, ako boli a doposiaľ sú nezávislí všetci top policajní funkcionári dosadení do funkcií ministrom vnútra závislým na politickej strane a prezidentom PZ závislým na ministrovi. Takýto kandidát má potom podľa Drukera ísť na verejné vypočutie... (Dá sa predpokladať, že buď do vlády SR, alebo NR SR, kde má vládna koalícia väčšinu).

Takáto voľba prezidenta vyvolá maximálne tak len zdanie apolitickosti; tak ako vyvoláva zdanie ochrany prírody ministerstvo životného prostredia. A tomu nasvedčujú aj ostatné slová Druckera, a to, že po verejnom vypočutí kandidáta, vraj až na návrh ministra vnútra..., má prezidenta PZ vymenovať vláda... No naozaj veľkolepé!... Originálne!...           

Takže s najväčšou pravdepodobnosťou bude takýto prezident aj tak zvolený politicky. Len s divadlom pre voličov navyše.  

Mimochodom, divadelné sú reči Tomáša Druckera o tom, že ak ako nový minister vnútra má dôveru, žiada, aby sám rozhodol o osude súčasného policajného prezidenta Gašpara, lebo v opačnom prípade by bol zlým ministrom podliehajúcim tlaku... No tak ak ministri nepodliehajú tlaku politických koalícií a straníckych centrál, to môžeme rovno mať vládu úradnícku. Nehovoriac o tom, že Tibor Gašpar nikdy dôveru nemôže mať, lebo ide o čisto politickú nomináciu. Ale Drucker sa tvári, že to tak nie je a balamutí ľudí.    

Na začiatku článku bolo poukázané na to, čo je prvotným predpokladom k tomu, ak sa niekto chce stať prezidentom SR – Veľa peňazí. A to platí žiaľ aj pre politické strany. Veď ktorá nepopulistická parlamentná strana sa v histórii samostatného Slovenska dostala do parlamentu bez toho, aby za sebou nemala štedrých sponzorov, alebo bohatých zakladateľov? Je potom logické, že ak sa politická strana, postavená na peniazoch, dostane do vlády, nebude sama od seba presadzovať posilnenie priamej demokracie, či z mocenského systému odstraňovať prvky, ktorých absencia by ohrozila moc vlády. Jedným z takýchto prvkov je už spomínaná bábková polícia, o ktorej fungovaní som začal písať v r. 2010, napr. v tomto článku: Právny štát má mať apolitickú, nie bábkovú políciu.

Malé príčiny, veľké následky

Aj, alebo hlavne kvôli tomu, že doposiaľ (a to ani po vražde investigatívneho novinára a jeho snúbenice), ak sme demonštrovali na námestiach, nedemonštrovali sme za systémové zásadné zmeny, ale viacmenej len za zmeny kozmetické, či za výmenu bábiek na dôležitých postoch vlády, alebo iných štátnych orgánov.

Preto nemáme ani to najzákladnejšie - ministerstvo vnútra a políciu, ktoré neriadia politicky dosadené figúrky. Kým sa toto nezmení, o slušnom štáte môžme maximálne tak len snívať. Kvôli tomuto zostávajú všetky veľké korupčné a ekonomicko-kriminálne kauzy od nežnej revolúcie bez vyvodenia trestnej zodpovednosti. Týmto sa nevyhla, a z princípu sa ani nemohla vyhnúť, žiadna doterajšia slovenská vláda. V takýchto pomeroch už asi nikoho ani neprekvapuje, že ak vôbec bol nejaký menší oligarcha, alebo politik trestne stíhaný za závažnú ekonomickú kriminalitu, za korupciu, alebo zneužite právomoci verejného činiteľa, bol už mimo politického diania, takže jeho trestné stíhanie už nemohlo poškodiť „dobré meno“ tej ktorej vládnej koalície. 

A je zaujímavé, že každá vláda mala vo svojich zlatých časoch množstvo priaznivcov a obhajcov. Aj keď všetky nám nepriamo zhodne odkazovali toto:  

- Chcete zmeniť volebný systém, ktorý by oslaboval vplyv politických strán a znevýhodňoval moc peňazí? Zabudnite!

- Posilnenie priamej demokracie? Neprichádza do úvahy! Ak sa trochu posnažíme, sme schopní vymyslieť 100 pádnych alibistických dôvodov, prečo sa to nedá, alebo prečo by to bolo nevýhodné. Minimálne pre niekoho...    

- Odpolitizovanie polície a generálnej prokuratúry? Zbláznili ste sa?! Kto by potom zaručoval vyvoleným beztrestnosť ak nie orgány činné v trestnom obhajovaní?!...

- Efektívny zákon  o preukazovaní pôvodu majetku a zavedenie hmotnej zodpovednosti politických nominantov na dôležitých postoch? Pochopte predsa, že ak sa niečo nedá, lebo sa nechce, tak sa to nedá!...   

- Čajové Ministerstvo životného prostredia, ktoré nedokáže, lebo to nemá dovolené, zabezpečiť ani len to, aby sa zaviedlo zálohovanie vratných obalov, či zastavila čo i len devastácia prírodných rezervácií, ak už nie národných parkov? A koho to prosím vás vážení občania trápi? Ak nepočítame dve tri občianske združenie? Veď skúsme objektívne vidieť aj záujmy iných, nie len záujmy neťažiť, nestavať. Nechcete predsa celé Slovensko zakonzervovať...         

Tých vecí, ktoré si vyžadujú zásadné systémové zmeny je veľa. Spomeňme ešte tri:

- Školstvo. Dlhodobo zúfalý stav. Platy začínajúcich učiteľov a učiteľov s praxou do 10 rokov na úrovni upratovačiek trochu lepších súkromných firiem. Vedomostná a morálna úroveň žiakov základných a stredných škôl zlá, a v mnohých prípadoch katastrofálna. Ich návyky, postoje k základným spoločenským či duchovným otázkam, zodpovednosti, životné ciele, ich záujmy... to je vo všeobecnosti na zaplakanie. K tomu všetkému ešte pristupuje vplyv digitálnej demencie. Pričom vieme, že na úrovni vzdelávania a výchovy stojí naša budúcnosť. Koho to ale okrem učiteľov tejto krajiny trápi? Títo sú stále tak chudobní, že si nedovolia ani týždeň neplateného voľna, aby mohli štrajkovať. A moc peňazí to dobre vie. A vie aj to, že čím horšie školstvo, tým blbší národ, tým ľahšie sa dá opíjať rožkom, manipulovať, zbalamutiť.

Poškodzovanie veriteľov s pomocou firmou Bankrot s.r.o. a s požehnaním štátu.

- Rodinné prídavky len na 2 deti = 1. krok k riešeniu rómskej otázky.

Nie je náhoda, že na minimálne všetkom vyššie uvedenom nič nezmenili ani tzv. lepšie vlády, ani lepší ministri Nebudem menovať. Dosaďte si za nich čo chcete.

Preto ten apel na systémové zmeny. 

Súvisiace články:

Je tu minimálne 10 účinných spôsobov ako eliminovať ambičákov a vlády s.r.o.

- Policajný prezident Gašpar je za odpolitizovanie polície len naoko

- Keď sa skončí táto noc

- Keď dohoria sviečky

- 17 otázok, na ktoré Sulíko - Matovičovci nemajú odpovede

- Páni Sulík a Matovič, dosť bolo alibizmu a nezmyselných sľubov

- Kaliňákovi pomohli do kresla kamarati Sulík a Matovič

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Osmelené

Zomrel mi otec. A ešte predtým nás šarlatán obral o tisíce

Dokument Obchod so zdravím odráža iba zlomok reality.

ŽENA

Pijete každý večer a vravíte, že nemáte problém? Máte

Funkčný alkoholizmus sa týka aj matiek.

DOMOV

Prieskum AKO: Smer sa stabilizoval, extrémisti predbehli SNS

PS chýba do parlamentu jedno percento.


Už ste čítali?