Z Mohavskej púšte cez NP Joshua Tree, L.A., San Francisco, Oakland a Berkley do San Jose

Autor: Marcel Burkert | 1.4.2018 o 0:05 | (upravené 4.4.2018 o 19:59) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  1440x

Z Laughlinu, ležiacom v južnom cípe Nevady, v mieste, kde sa stretáva s Arizonou a Kaliforniou, vyrážame na cca 200 km dlhú cestu Mohavskou púšťou v južnej Kalifornii, do nášho ďalšieho cieľa - Národného parku Joshua Tree.

Jedinou známkou civilizácie na tejto pomerne dlhej ceste bola táto čerpacia stanica.

Po takmer 200 kilometroch cesty púšťou (ale v klimatizovanom aute, nie na ťavách..., ani na koňoch) prichádzame na „predmestie" púštneho mestečka Twentynine Palms, pri oáze Mara. Všimnite si na obrázku vyššie poštové schránky hneď vedľa cesty.

Oáza Mara.

Centrum mestečka Twentynine Palms, so svojou palmovou oázičkou.

Mestečko sa pýši označením „city"... V každom prípade, je severnou bránou do národného parku.

Z „city" 29 paliem, pod ktorými bolo horúco ako v pekle (46°C v tieni), smerujeme k národnému parku, ktorý začína tam hore na konci cesty... (na obrázku vyššie).

Pohľad späť.

NP Joshua Tree & Stromy v púšti:

No, na národný park to nevyzerá, aj keď zrak v púšti zvykne klamať... Ale zato foto záznam neklame. 

V parku netreba čakať žiadne zázraky, zvlášť ak človek videl viaceré veľkolepé americké národné parky. Dôvodom, prečo sa práve táto časť obrovskej púšte začala chrániť - najprv vyhlásením za národnú pamiatku, a to už v roku 1936, boli, ako inak, stromy, stromy v púšti! Vandali ich odtiaľto vo veľkom kradli do svojich záhrad alebo pre kšeft. (Ale kto vie, čo by sa so zachránenými stromami stalo, ak by sa pod nimi neskôr našlo bohaté nálezisko ropy... Ak by o osude oblasti mali v takom prípade rozhodnúť ľudia s typickým slovenskými vlastnosťami, berúc pritom do úvahy slovenskú realitu v oblasti ochrany prírody, a zvlášť národných parkov, tipujem, že biznis by jasne zvíťazil).        

Kalifornia, najúrodnejší štát únie, má na svojom území paradoxne 2 najväčšie ukážky severoamerických púští, vyčlenené ako národné párky. Jednou z nich je svetoznáme Údolie smrti a tú druhú predstavuje menej navštevovaný národný park - NP Joshua Tree. Obe územia patria k Mohavskej púšti, ktorej typickou rastlinou je práve Joshua Tree, ktorá má svoje najväčšie zastúpenie práve v tomto národnom parku. Ten je zaujímavý aj tým, že jeho vyššie položená západná časť (1.000 - 1.700 m) patrí k Mohavskej púšti, a jeho nižšie položená časť patrí Coloradskej púšti, čo sa dosť zreteľne prejavuje aj na rozdieloch vegetácie. Strom Joshua (Juka krátkolistá), ako vyplýva aj z názvu parku, je pre tento park charakteristický. Rastie nad hranicou 1.000 m. n. m.         

Oblasť bola za národný park vyhlásená v r. 1994. Celkovo v ňom žije až 800 druhov rastlín a 250 druhov vtákov. Jeho rozloha je cca 300 štvorcových kilometrov.  

Ráno do uteráku starostlivo zabalené, poobede takmer ako zo siedmeho schodu.

Na tomto mieste v minulosti postavili rančeri priehradu pre svoj dobytok, ktorá v prípade, že je v zime a na jar dosť zrážok, drží vodu až do neskorého júna. Čo ale nebol náš prípad, ale prípad nižšie:

Schádzame do nižších partií parku, teda prechádzame z Mohavskej púšte do Coloradskej, a vegetácia sa razom mení: 

Naše ďalšie kolesové putovanie smeruje na juhozápad, do najnižšie, resp. najjužnejšie položeného bodu našich potuliek juhozápadom USA - do pekelne horúceho mesta - Palm Springs, o ktorom sa nedávno vyjadril Peter Sagan v tom zmysle, že to bolo najhorúcejšie miesto, kde vo svojej cyklistickej kariére pretekal.     

Ako čarovným prútikom sa nehostinná púšť mení na zelené údolie (inak v púštnom Coachella Valley), ktoré dáva tušiť civilizáciu. Dosť bohatú... veď Palm Springs to sú aj desiatky golfových ihrísk. 

V Palm Springs nemôžu chýbať palmy...:

To mesto je v podstate veľká oáza v púšti východne od Los Angeles a vzdialené od neho 200 km. Má 45.000 stálych obyvateľov. Ročne ho však navštívi 1,5 mil. návštevníkov; zväčša smotánka z L.A., ktorá sem chodí hrať golf a tenis.      

V typických uliciach Palm Springs.

V meste, resp. v mestečku sa každoročne v marci koná, z hľadiska návštevnosti a výšky dotácie, najprestížnejší tisícový tenisový turnaj na svete - Indian Wells Masters. Niektorí ho označujú za piaty grandslamový turnaj. Mestečko sa tak môže pýšiť druhým najväčším stálym tenisovým štadiónom na svete. Z obrázku to možno tak nevyzerá, ale štadión je trochu zapustený do zeme. Usadiť by sa do neho mohla vyše tretina stálych obyvateľov 45 tisícového Palm Springs. Väčším štadiónom tohto druhu je už iba newyorský Arthur Ashe stadium, ktorého kapacita je 23.771 miest na sedenie, čo tuším nebude mať ani nový slovenský národný futbalový štadión.

Veľmi ma zaujímalo, odkiaľ berie toto púštne mesto vodu, s ktorou, ako vidieť, príliš nešetrí, resp. jej má hojnosť, aby pokryla aj potreby pánskych zábav v podobe desiatok golfových ihrísk, a nie hocijakých.   

A tak som sa dočítal, že až do roku 1973 postačovali pre celú oblasť Coachella Valley vlastné podzemné zásoby vody vytvárajúce sa z dažďovej vody a roztápania snehu z okolitých pomerne vysokých hôr. Táto dnes postačuje už iba na pokrytie potrieb pitnej vody a len čiastočne aj na zavlažovanie. Čerpá sa zo studní, ktoré sú až 400 metrov hlboké. Na zavlažovanie sa používa voda recyklovaná, ďalej voda z rieky Colorado, ktorá sa sem privádza potrubím až z 200 km vzdialenosti. 

http://www.cvwd.org/154/Where-does-my-water-come-from 

Štvrtým zdrojom je voda privádzaná kanálmi, alebo potrubím z riek severnej Kalifornie, ako súčasť kalifornského State Water Project, ktorého sieť zásobuje potreby až 27 miliónov obyvateľov Kalifornie, hlavne jej južných púštnych oblastí, vrátane L.A.  http://www.water.ca.gov/swp/

Skoro ráno, aby sme sa neupiekli, vyrážame do americkej dvojky, teda do L.A.:

Los Angeles - monštruózna metropola:

V roku 2016 malo mesto 4,03 miliónov obyvateľov, ale aglomerácia kultúrneho a ekonomického centra Los Angeles–Long Beach–Santa Ana má 12,15 milióna obyvateľov. Najväčšia vzdialenosť medzi severom a juhom je 71 km, a medzi východom a západom 47 km.

Málokto vie, že do roku 1923 Los Angeles produkovalo štvrtinu celosvetovej ťažby ropy. V 20. rokoch 20. storočia sa v meste začal rozvíjať filmový a letecký priemysel, a ako sa ukázalo neskôr, toto bol významný míľnik pre mesto Los Angeles. L. A. sa rozvíjalo aj počas druhej svetovej vojny, ale po nej ešte viac.

Dnes je najväčším priemyselným (továrenským) centrom USA, zamestnáva najviac robotníkov v štátoch. Jeho hrubý domáci produkt je väčší než HDP celej Austrálie. Mesto je medzinárodným centrom obchodu, zábavy, televízie, filmového priemyslu, hudby, leteckého priemyslu, architektúry, ropného priemyslu a turizmu. Je tu rozvinutý automobilový, strojársky, lodiarsky, hutnícky, elektrotechnický, kaučukový, chemický, farmaceutický, sklársky, potravinársky, nábytkársky a ropný priemysel. Veľký finančný prínos tiež produkujú služby. Prístavy pri Los Angeles tvoria najdôležitejšie prístavné centrum v Severnej Amerike a jedno z najdôležitejších na celom svete.

Mesto bolo hostiteľom dvoch olympijských hier v rokoch 1932 a 1984.

Hovorí sa, že L.A. sa stalo synonymom „životného pocitu západného pobrežia"...

Po zhruba 25 kilometroch, od kedy sme vošli do mesta, resp. „prekročili" jeho východnú hranicu, schádzame z 10 prúdovej diaľnice na mieste, odkiaľ sme zazreli „downtown" a následne, tak trochu úmyselne, blúdime po predmestiach L.A. ... : 

V múdrej príručke som vyčítal, že ako následok vládneho plánu, na podporu a rozvoj Kalifornie v 80. rokoch minulého storočia, sa Los Angeles stalo mestom bohatých... 

Ako vidieť na obrázku vyššie, stany bezdomovcov alebo migrantov vidieť aj pred bránami do samotného "downtownu". 

Aj keď  L.A. má viacero centier, predsa len, jeho downtown je centrom č. 1, a jeho centrom , tak ako je v New Yorku Times Square, je Pershing Square.  A takto vyzerá jeden z plánov na jeho obnovu: 

Viac tu: https://la.curbed.com/2016/5/4/11591100/pershing-square-legorreta

A v minulosti námestie vyzeralo takto: 

Mestská radnica. Postavená bola v r. 1928. Má 32 poschodí a až do roku 1964 bolo najvyššou budovou v meste, keďže dovtedy bolo zakázané postaviť v meste vyššiu budovu ako je radnica. Táto mala symbolizovať mesto. Dokonca druhá najvyššia budova mohla merať maximálne len 46 metrov.     

Vychádzame z centra pozrieť sa do ďalších štvrtí: 

Vo štvrti Beverly Hills: 

Vo štvrti West Hollywood - centre nočného života L.A.:

Známy chodníček svetskej slávy - poľnej trávy...

Vľavo dole (na kopci) pripomienka kde sa nachádzame...

Nezvyčajný záber na L.A. v pozadí so San Gabriel Mountains. (Prebrané foto zo stránky o L.A).

Vpravo dolu vidieť Pershing Square.

Pohľadom na Santa Monicu sa lúčime s L.A. a ideme sa trochu schladiť na severozápad:

Ubytovávame sa v 40 tisícovom meste Lompoc (ktoré vyzerá ako veľká dedina), pár desiatok kilometrov nad L.A., kde je zrazu oproti veľkomestu takmer o 20°C chladnejšie, t.j. menej ako 20°C, čo je počasie podobné tomu, ktoré vládne v lete v San Franciscu, ktoré je ešte viac na sever.   

Ráno sa vydávame (z juhu na sever) na chýrnu Coast Highway, resp. pobrežnú cestu č. 1 na juhozápadnom pobreží USA: 

Zástava nemôže chýbať...

Mestečko Cayucos.

V tomto tajomnom kúte Kalifornie žil napr. aj spisovateľ John Steinbeck, ktorý vyrastal v neďalekom Salinas, a mnoho rokov žil v neďalekom meste Monterey (na obrázku nižšie), ktoré zvečnil, resp. spravil svetoznámym vo svojich slávnych románoch East of Eden, Cannery Row a Tortilla Flat

Monterey.

Neďaleko je prepychové sídlo - novodobý zámok (postavený v rokoch 1919-1947) mediálneho, resp. tlačového magnáta Randolpha Hearsta (1863 – 1951).

Tejto atrakcii však začala v posledných rokoch konkurovať nová a tou sú povaľujúce sa uškatce (obrázok nižšie), ktoré osídlili tamojšiu pláž Piedras Blancas. Ide o druh tuleňa vyskytujúci sa pozdĺž celého západného pobrežia amerického kontinentu, a tu sa nazýva aj morským levom; veď váži skoro ako slon..., 2 - 2,5 tony. Možno preto jeho odborný, alebo presný názov znie "elephant seal". 

Aj keď sa to nezdá, lebo na pláži sa ich povaľuje hneď niekoľko desiatok, ide o ohrozený, resp. chránený druh živočícha. Totižto, v 60-tych rokoch 19. storočia (kedy používanie petroleja na svietenie nebolo rozšírené, a úlovky veľrýb sa začali zmenšovať, bol to práve tuk z uškatcov, z ktorého sa taktiež dal vyrobiť olej na svietenie, a jeden dospelý jedinec poskytoval hneď až 3 hektolitre oleja na tento účel), z mnoho stotisícovej populácie na svete zostala nakoniec len malá kolónia uškatcov do 100 kusov v oblasti ostrova Guadelupe. (Až) v r. 1922 mexická vláda lov zakázala a po nej sa k zákazu pridali aj USA. od tej doby sa zdecimované stavy začali zvyšovať. Chýbal však iba malý krôčik k tomu, aby tento živočích úplne vyhynul.            

Kolónia uškatcov daného druhu pozdĺž Coast Highway je považovaná za najväčšiu svojho druhu na svete. A aj keď sa to nezdá, tento na pohľad nemotorný živočích vie byť aj čiperný!  Teda pri ich fotografovaní treba dávať pozor. Keď uškatec vztýči svoju hornú polovicu tela, je vyšší ako dospelý človek.

Coast Highway sa kľukatí na príkrych zrázoch a často krát je zahalená hmlou. Minimálne vrcholy kopcov. 

Ale keď hmla zmizne, výhľady na oceán v kombinácii s nevšednou, krásnou prírodou, sú nádherné.

Dosť bolo krásnej prírody; nastáva čas namieriť to rovno..., pre mnohých..., do mesta snov...

Do San Francisca, mládenci?...

a, už ho tu máme...

San Francisco - maják na drsnom pacifickom pobreží, či zlatá brána Ameriky... : 

Pre Američanov je San Francisco „symbolom zrodenia modernej Ameriky, ich šťastnou hviezdou, ktorá svieti ako maják na drsnom pacifickom pobreží ukazujúci ľuďom cestu k novému životu"...   

A ako to všetko začalo? Na začiatku bol nález z r. 1848 na úpätí, nie príliš vzdialeného pohoria Sierra Nevada, kde pri rieke American River, objavil tesár z Pensylvánie, zlato. Zlato sa tam voľne váľalo v potokoch a riečkach, alebo tesne pod povrchom zeme. Jediný záber ryžovacieho lavóru vtedy neraz vydal kov v hodnote dnešných 2000 USD. Keď sa správa o náleze doniesla do uší mormonského obchodníka Samuela Brannana zo San Francisca, ten v meste a v okolí prezieravo okamžite vykúpil lopaty, sekery a pod. Hneď na to začal v meste vykrikovať ako o život, že pri American River je zlato! Deň na to predával proviant s tisícnásobnými ziskami a stal sa jedným z najbohatších mužov Kalifornie. Čoskoro desiatky tisíc ľudí zamierilo do Kalifornie. A za nimi železnica a... priemysel. Vďaka kalifornskému snu o zlatej príležitosti je v Kaliformii Siclicon Valley a Hollywood, tvrdí historička Sylvia Sun-Minnicková.

Vďaka žltému kovu sa San Francisco, vtedajšia diera, s tou najhoršou povesťou, stala čoskoro zlatou bránou, prirodzeným prístavom a základňou dobýjania Západu.

Len v priebehu prvých 10-tich rokov zlatej horúčky pretieklo mestom 500 miliónov dolárov a to väčšinou z vreciek baníkov, ktorí v hráčskych brlohoch a putikách námestia Portsmouth Square (na obrázkoch vyššie aj nižšie) hľadali rozptýlenie v sexe, whisky a v hazarde. Na Portsmouth Square svojho času často chodieval, ale nie kvôli zábave, ale kvôli východu Slnka, vtedy ešte neznámy škótsky spisovateľ Robert Louis Stevenson (1850-1894), ktorý sa neskôr preslávil napr. románmi Ostrov pokladov, Čudný prípad Dr. Jekylla a p. Hyde, Stroskotanec, a inými. Práve v románe Stroskotanec označil San Francisco nie len za najzaujímavejšie mesto Únie, za najväčšiu zmes prisťahovalcov, mestom najvzácnejších kovov, ale hlavne ako bránu do druhého sveta a ďalšej epochy histórie ľudstva.

Nižšie na fotografii je Portsmouth Square v súčasnej podobe: 

Mark Twain, pracujúci v tej dobe pre miestne noviny The Call, približuje atmosféru vtedajšieho San Francisca aj takto: „Títo drsní chlapíci prehýrili stovky až tisíce dolárov za jednu jedinú noc. A mohli hovoriť o šťastí, keď sa ráno prebudili živí."  Viac historických fotografií S.F. tu: https://calisphere.org/item/ark:/13030/kt4000161g/.     

Američania radi športujú... 

V 50-tych rokoch minulého storočia bolo San Francisco okrem iného aj centrom kultúrnej nezávislosti a spoločenskej vzbury tzv. generácie beatnikov.      

V roku 1906 pribrzdilo rozkvet mesta ničivé zemetrasenie a trojdňový požiar. Väčšia časť ľahla popolom, ale čoskoro povstala v ešte väčšom lesku.   

San Francisco priťahuje predovšetkým zaujímavou kombináciou mimoriadne rozdielnych štvrtí.

S nádychom Európy...

V najväčšej čínskej štvrti USA. Žije v nej takmer toľko Číňanov, ako v Petržalke Slovákov. Okolo 100 tisíc.

Zaujímavé články o pozoruhodnostiach čínskej štvrti a jej histórii:

https://sf.curbed.com/maps/mapping-chinatown-history   

https://www.inside-guide-to-san-francisco-tourism.com/chinatown-history.html

Pyramid Building v pozadí. Táto ihlanová budova bola postavená bola v r. 1972 a so svojimi 257 metrami (48 poschodí), v čase našej návštevy, v r. 2016, bola najvyššou budovou v meste. Od roku 2017 patrí toto prvenstvo už inej budove.  

Union Square 60-te roky 20. stor. Námestie je považované za stred San Francisca. Pred rokom 1906 dochádzalo v tejto oblasti k desiatim vraždám mesačne.   

Zo San Francisca to je na skalisko Alcatraz, kde v tamojšej väznici bol väznený najznámejší mafián sveta, akoby človek kameňom dohodil.  

Pri prielive Golden Gate dnes žije 0,8 mil. obyvateľov a v celej aglomerácii 7,5 milióna. S prielivom sa spájajú aj najnápadnejšie symboly San Francisca - jeho 2 mosty. Ten dlhší a starší, na obrázku nižšie, Bay Bridge, bol postavený v r. 1936. Spája mesto s Oaklandom a so svojou dĺžkou 13,2 km bol svojho času najdlhším mostom na svete - navyše dvojposchodovým. O rok neskôr, dokončil staviteľ Irving Morrow omnoho krajší Golden Gate Bridge (vyššie), ktorý stráži vchod do zátoky San Francisco Bay, severozápadne od centra.

Obrázok vyššie: San Francisco s Bay Bridge na "vrchole". Všimnite si aj parádne usporiadanie mesta na rozdiel od slovenských chaotických a neefektívne usporiadaných socialistických sídlisk. 

Cez Bay Bridge sa dostávame akoby do ďalšej štvrte San Francisca, ktorou je však samostatné, 45. najväčšie mesto USA, 420 tisícové mesto Oakland:   

Našou predposlednou zastávkou putovania juhozápadom USA 2016 vôbec, je univerzitné mestečko hneď za Oaklandom - Berkley:

V mestečku študoval aj autor „špirituálnej klasiky" - Way of the Peaceful Warrior (Cesta pokojamilovného bojovníka) - Dan Millman, ktorého som svojho času (90-te roky) oslovil o radu v súvislosti so správnym dýchaním. Doteraz mám Danov list a audio kazetu k danej problematike. V mestečku sa odohráva značná časť deja uvedenej knihy.       

A možno na tejto benzínke, alebo meste, stretol Dan svojho duchovného učiteľa Sokrata, ktorý mal v meste benzínovú pumpu a autodielňu, kde pracoval do svojich takmer 100 rokov.      

 Lúčime sa s Berkley pohľadmi na San Francisco Bay a okolitú aglomeráciu.   

Naša posledná zastávka je miliónové mesto San Jose:

San Jose je ekonomickým, kultúrnym a politickým centrom Silicon Valley a najväčším mestom Severnej Kalifornie, aj keď jeho centrum je omnoho menšie ako pár desiatok kilometrov na sever vzdialené San Francisco. Leží na južnom pobreží San Franciského zálivu a v centre Santa Clara Valley. Je okresným, resp. krajským sídlom Santa Clara County. Totižto USA je tak malé..., na rozdiel od Slovenska..., že nepotrebujú verejnú správu nafukovať množstvom okresov a krajov, a rozdávať tak funkcie, a tak majú len veľké okresy, ktoré sú zároveň krajmi. Okres Santa Clara County má 1,8 mil. obyvateľov (okres Medzilaborce má 13 tisíc) a je najbohatším okresom v Kalifornii a jedným z najbohatších v USA.

Centrum mesta.

Mestská radnica.

Mesto bolo založené v r. 1777, ako Pueblo de San José de Guadalupe. Išlo o prvé mesto založené v Kalifornii vôbec. Po dobití Kalifornie Američanmi sa následne, v roku 1850, mesto stalo hlavným mestom nového amerického štátu. (Dnes ním je Sacramento).

San Jose sa trasie jeden až dva krát ročne. Ide o veľmi mierne zemetrasenia, ale napr. v r. 1984 tu bolo zemetrasenie silné 6,2 magnitúdy Richterovej stupnice. Najvážnejšie zemetrasenie mesto, ale aj neďaleké San Francisco, zažilo v r. 1906, kedy pri ňom zahynulo 100 ľudí a mnoho budov bolo poškodených. 

Hlavná trieda mesta s najstarším mrakodrapom TheBank of Italy Building, postaveným v r. 1926.

Mestská katedrála Basilica of Saint Joseph.

Park The Rose Garden.

Santana Row, je novovzniknutá štvrť (projekt z r. 2002), obchodné centrum, pozostávajúce z troch paralelne tiahnúcich sa bulvárov, postavená v západnej časti mesta s atmosférou európskych mestských centier. 

HP Pavilion. Hlavným nájomníkom tejto haly je hokejový veľko klub San Jose Sharks.  

San Jose ako na dlani. Je zaujímavé, že dostáva o 3 krát menej zrážok (niečo cez 400 ml ročne) ako len trochu severnejšie ležiace San Francisco. Je to zapríčinené zrážkovým tieňom mesta, ktoré je obklopené horami, ktoré sú väčšinou obnažené, stromy na nich rastú len sporadicky, len na niektorých miestach, čo je vidieť aj na obrázku nižšie. San Jose má typickú stredomorskú klímu.   

V San Jose sme našu cestu juhozápadom USA 2016 začali, a tu ju aj končíme.

Použitá literatúra: Země světa, marec 2005.

Súvisiace články:

https://burkert.blog.sme.sk/t/49401/nadavat-na-usa

https://burkert.blog.sme.sk/t/49412/potulky-usa

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?