Devastácia lesov Slovenska s požehnávaním Ministerstva „životného prostredia“

Autor: Marcel Burkert | 19.11.2017 o 23:55 | (upravené 14.1.2018 o 15:59) Karma článku: 12,04 | Prečítané:  4221x

Tzv. Ministerstvo životného prostredia SR má s ochranou životného prostredia asi toľko spoločné, ako má skutočný boj proti korupcii s tým, čo za boj proti korupcii na najvyšších miestach označuje každá slovenská vládna garnitúra.

Ani jedna sa ani len nepokúsila odpolitizovať čo aj len základný článok boja proti korupcii – Policajný zbor vlád SR.  

Aby sme boli ešte presnejší: MŽP SR má s ochranou prírody spoločné len toľko, koľko je to nevyhnutne nutné na vytvorenie zdania ochrany prírody zo strany slovenských vlád. Nič viac nič menej. No a, samozrejme, na zamaskovanie skutočnej priority, panujúcej v slovenských národných parkoch, ktorou je: čo najväčšie ekonomické zhodnotenie dreva, ktoré tieto produkujú. To sa týka minimálne lesov štátnych. A čo sa týka súkromných, v nich vždy mali svoje záujmy osoby blízke vládnucim politickým garnitúram. A vykupovanie vzácnych súkromných lesov, alebo vyplácanie finančných náhrad súkromným vlastníkom, aby neťažili v takýchto lesoch? K tomu boli slovenské vlády vždy veľmi neochotné. Čo to na tieto účely z rozpočtu pustili, ale bolo to žalostne málo. Len aby sa nepovedalo.   

K spomínaným zásterkám patrí aj nedávny počin vlády SR, ktorá odklepla návrh opatrení na ochranu vzácnych Karpatských bukových pralesov. Ak by na tieto opatrenia neprišiel tlak z UNESCO, iniciovaný slovenskými ochranármi, vláda by sama od seba v tomto smere nespravila nič.

A k podobnej zásterke viac menej patrí aj nová vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR (pod ktoré patrí lesníctvo), ktorá sľubuje dotáciu obhospodarovateľom lesov, ktorí sa o ne starajú prírode blízkym spôsobom. Ak by to rezort lesníctva s ochranou lesov myslel vážne, už dávno by inicioval zmeny v Zákone o lesoch, a iných právnych normách, ktoré sú v príkrom rozpore so Zákonom o ochrane prírody.

A môže sa tento rezort vyhovárať koľko len chce na to, že lesníci musia podľa Zákona o lesoch odstraňovať kalamitu (všetky vetrom vyvrátené stromy, alebo stojace stromy, ktoré "napadol" "zlý" a do prírody nepatriaci lykožrút...) nie len v 3. stupni ochrany prírody, t.j. národné parky, ale aj v 4. stupni!!!, t.j. v prírodných rezerváciách, teda v najcennejších častiach národných parkov. (A najlepšie by istotne bolo zakročovať proti lykožrútovi aj v úplne najprísnejšom, teda v 5. stupni ochrany prírody - v národných prírodných rezerváciách, inak sa tento "mor" šíri...). Zodpovedné lesnícke špičky sa vyhovárať na zákon síce môžu, ale ak by neboli presvedčení o správnosti vyčistiť od dreva každý les, ktorý "napadol lykožrút", nerobili to.  

Ako vyzerajú takéto zákroky proti lykožrútovi, resp. čo po nich zostáva, a to nič neriešia, naopak, spôsobujú devastáciu lesov so všetkým, čo k nim patrí, vrátane znehodnocovania lesnej pôdy, vidia hádam všetci, okrem najväčších odborníkov z radov lesníkov. A doterajších slovenských vlád.

Tu je 7 ukážok z mnohých slovenských mesačných krajín; ktoré ešte nie tak dávno bývali lesmi:

Ochranné pásmo Slovenského raja. Foto – Google Maps

Horské lesy Národného parku Nízke Tatry po vykonaní „ozdravných“ opatrení lesohospodárskymi organizáciami. Foto – Jozef Fiala/Arolla Film

Javorina, Národná prírodná rezervácia Bielovodská dolina, september 2007. Obrovská, desiatky rokov neúspešne zalesňovaná holina po ťažbe v tomto mimoriadne citlivom a exponovanom horskom prostredí. Nekonečná výsadba a lesnícke opatrenia za obrovské peniaze vychádzajú nazmar. Foto – Marek Dulák 

Aj iniciatíva My sme les https://www.mysmeles.sk/, s ktorou nedávno prišli ochranári na čele s ekológom a filmárom Erikom Balážom, a ktorá spojila tisíce ľudí naprieč celým Slovenskom, ukázala, na ktorej strane je dlhodobo Ministerstvo „životného prostredia“ SR. Ministerstvu nezostávalo nič, len vyhnúť sa otázke, či túto kampaň, proti ktorej nevyslovilo žiadne výhrady, podporí. Avšak aj týmto postojom dalo jasnú odpoveď. Sotva sa dalo očakávať pozitívne, alebo hoci aj negatívne stanovisko k iniciatíve ochranárov. Veď je to nielen ministerstvo zásterky, ale aj alibizmu v oblasti životného prostredia.

To že MŽP SR chce dosiahnuť prísnejšiu ochranu na najviac chránených územiach a v národných parkoch, a aj to, aby ich mohli spravovať správy týchto národných parkov, to tu už v rôznych formách všetko bolo. Až na malé výnimky, nikdy to zásadné zmeny v prospech ochrany lesov a vôbec prírody, neprinieslo. To málo z lesov Slovenska, ktoré sa podarilo zachrániť pred lesníckou devastáciu, napr. Tichú a Kôprovú dolinu, je hlavne, alebo len vďaka ochranárom. Ak sa MŽP vyhovára na zlý Zákon o lesoch, ktorý je v tých najrozhodujúcejších veciach v rozpore  so Zákonom o ochrane prírody, ktorý ťahá za kratší koniec, čo bráni ministrovi životného prostredia, jeho sekčným riaditeľom, ich riaditeľom odborov a riaditeľom oddelení, ktorých je na ministerstve ako maku, aby podporili vyššie uvedenú občiansku kampaň?

Je to strach. Strach o stoličky (funkcie). Nič iné. Ak by títo, v mnohých prípadoch dosadení funkcionári, odhodili strach a hromadne by podporili danú kampaň, Fico a spol. by mali veľký problém to rozchodiť a s veľkou pravdepodobnosťou by na ministerstve padali hlavy. Ale v očiach verejnosti by títo funkcionári boli hrdinovia, lebo takto by naštartovali, alebo mohli by naštartovať skutočné zásadné zmeny v otázkach ochrany lesov. A to obyčajným svojim podpisom, alebo prehlásením, že podporujú iniciatívu „My sme les“, a s prípadným dodatkom, že situácia v lesoch SR je už veľmi vážna, v mnohých prípadoch doslova katastrofálna, a neveria, že bez podpory tejto občianskej iniciatívy dôjde k zásadným legislatívnym zmenám v prospech lesov SR.

V opačnom prípade bude MŽP SR len naďalej požehnávať devastácii slovenských lesov, aj keď sa vždy bude pritom tváriť, že to s našimi lesmi nie je až tak zlé, aby to vyžadovalo revolúciu v podaní rezortu životného prostredia proti alibizmu slovenských vlád a rezortu lesníctva, ktoré postupne priviedli mnohé slovenské lesy do stavu krajnej núdze až devastácie, či už kvôli svojim úzkym záujmom, z nedbanlivosti, alebo len kvôli svojmu chceniu vedieť všetko lepšie ako ochranári, ktorých majú za ekoteroristov. 

Vyššie sme videli pár fotografických ukážok. Viem si predstaviť, že keby takto vyzerali hoci aj tri štvrtiny slovenských lesov, od Ministerstva "životného prostredia", rezortu lesníctva a vlád SR, budeme aj za takýchto okolností počúvať tú istú pesničku o tom, ako všetky 3 subjekty robia pre naše lesy  maximum... A asi preto aj tak vyzerajú.   

Súvisiace články z tohto môjho blogu a z blogu Stop alibizmu, kde prispievam:

- Lykožrút v Tichej doline - Bol dôvod na paniku? http://burkert.blog.sme.sk/c/241125/Lykozrut-v-Tichej-a-Koprovej-doline-Bol-dovod-na-paniku.html

- Ani v najnavštevovanejších poľských dolinách nie je lykožrút nepriateľom http://burkert.blog.sme.sk/c/385236/ani-v-najnavstevovanejsich-polskych-dolinach-nie-je-lykozrut-nepriatelom.html

- Lesy Yellowstonu a ich "závislosť" na lesníkoch:  http://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/271942/Lesy-Yellowstonu-a-ich-zavislost-na-lesnikoch.html

- Ani v USA nie je lykožrút nepriateľom:  http://burkert.blog.sme.sk/c/206773/Ani-v-USA-nie-je-lykozrut-nepriatelom.html

- Voda - krv zeme. Vhodné aj pre lesníkov: http://burkert.blog.sme.sk/c/201277/Voda-krv-zeme-Vhodne-aj-pre-lesnikov.html

- „To najvzácnejšie v Tatrách zostáva prísne chránené" http://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/272348/To-najvzacnejsie-v-Tatrach-zostava-prisne-chranene.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PAVEL HAPAL vs. JÁN KOZÁK

Je nepredvídateľnejší ako Kozák. Čo ďalšie ešte Hapal zmenil?

Šesť bodov, ktoré robí Hapal inak.


Už ste čítali?