Ale napriek svojej umiernenosti dala moc nacistom, ktorí následne stihli za pár rokov vyvraždiť, alebo nechať vyvraždiť, 60 miliónov ľudí.
Skutočnosť, že väčšina Nemcov bola aj v danom čase nie nenávistná, neznamenala absolútne NIČ. Stačilo, že vo svojej pomýlenosti, krátkozrakosti, hlúposti, túžbe po lepšom živote na úkor iných, v mylnej domnienke vyvolenosti, vo vedomí, že za ich problémy môže niekto iný, a vďaka „nevinnej“ slepej viere, pustila k moci nacistov. Inak táto väčšina nevykazovala žiadne zvláštne znaky. Žila bežným spôsobom života, radovala sa z vecí z akých sa radujeme my, riešila bežné problémy, ktoré prináša každodenný život, tak ako my. To ale žiaľ na ohavnosti nacizmu, ktorému dala moc, nič nemení.
Takisto ľudia ktorí v r. 1948 v bývalom Československu vo voľbách pustili k moci komunistov, resp. ďalšiu totalitnú ideológiu, neplánovali po večeroch triedny boj. To ale takisto nič nemení na zverstvách, ktoré táto totalita u nás za 40 rokov napáchala. Smutné na tom je tiež to, že len pár rokov, alebo mesiacov od pádu totality ľudia znovu naleteli ľúbivým slovám. Dokonca opakovane vo voľbách dali dôveru novodobému vodcovi, ktorý ale našťastie našu krajinu nestihol úplne premeniť na druhé Bielorusko a táto sa postupne spamätáva. Na tomto príklade je jasne vidieť, že sklon veriť bludom, sklon k slepej viere, sa prekonáva len veľmi ťažko. A podobné, ba ešte ťažšie je to v prípadoch, ak predmetom viery je niečo, čo je nezlučiteľné so základnými ľudskými právami ak je to ľuďom vštepované od detstva v rámci náboženskej výchovy. V takýchto prípadoch, ak existujú, je zarobené na obrovský problém, ak sa ľudia takejto viery nevzdajú, a za druhé, bude ich dostatok na to, aby vo voľbách otvorili dvere k moci tým, ktorí predmet ich viery zrealizujú v masovom meradle.
Ale ja chcem veriť tomu, čomu tu verí väčšina, že tento problém, sa minimálne Európy netýka. Alebo môže tu snáď opak byť pravdou???
Nech je akokoľvek, faktom zostáva, že radoví Nemci tiež „len“ uverili. Problém bol „len“ v tom, že uverili ideológii a jej predstaviteľom. Inak žili úplne normálnym životom. To ale nemení nič na tom, že to, čomu u/verili, a tým pádom aj podporovali, minimálne „morálne“, má na svedomí desiatky miliónov mŕtvych.
Aj väčšina Rusov bola mierumilovná, no napriek tomu Rusi ako takí, resp. Rusko, má na svedomí niekoľko desiatok miliónov ľudí. A nie je tomu tak dávno. Aj tu mierumilovná väčšina bola irelevantná. Mnohí komunisti dokonca nedodržiavali mnohé z toho čo mali dodržiavať.
Taktiež v Číne bola väčšina Číňanov mierumilovných a napriek tomu Čína dokázala zabiť niekoľko desiatok miliónov ľudí; odhaduje sa 70 miliónov. Mierumilovná väčšina opäť nič neznamenala.
V Japonsku za 2. sv. vojny bola väčšina ľudí mierumilovných a Japonci aj tak zabili milióny ľudí. Odhaduje sa 12 miliónov naprieč Áziou.
To, že väčšina podporovateľov tej alebo onej ideológie vedie normálny, alebo takmer normálny život, nemení na ohavnosti ideológie, ktorej veria, absolútne nič.
Všetky ideológie, a dokonca aj tie, ktoré sa schovávajú za náboženstvo, vedú k podobným výsledkom. Rozdiely sú len nepatrné; v počtoch obetí, ktoré sú ale vo vývoji a závislé od veľkosti pozemskej moci predstaviteľov tej ktorej ideológie v tej ktorej dobe, nie od jej „ľudskosti“.
P.S.: Na začiatku je vždy len ideológia. Potom táto získava prívržencov a neraz dostáva aj demokratickú zelenú, keďže dokáže byť veľmi dobre maskovaná. Keď príde čas na to, že si môže dovoliť svoju masku konečne odhodiť, vtedy už je tak silná, že zastaviť ju už nie je možné; iba ak za cenu veľkých strát.
P.S. 2: Akákoľvek podobnosť častí článku so skutočnosťou odohrávajúcou sa v tomto čase v Európe je čisto náhodná.