Kruhový výhľad z Devínskej Kobyly a kam „kráča“ „jej“ bývalá vojenská základňa

Autor: Marcel Burkert | 12.3.2017 o 23:55 | (upravené 15.3.2017 o 17:47) Karma článku: 5,85 | Prečítané:  1583x

Prvá časť blogu je venovaná otázke osudu objektu bývalej vojenskej základne, ktorá zaberá významnú časť vrcholu bratislavskej Devínskej Kobyly (513 m) a 2. časť je fotoblogom

so zábermi z vrcholu hlavne tými smermi, kde výhľadu bránia stromy.    

Budovanie rozhľadní na vrcholoch kopcov, kde výhľadom bráni vegetácia, je si myslím dobrou vecou. Samozrejme, pokiaľ pri tom nemajú padnúť za obeť stromy a nemá to mať aj iný negatívny vplyv na prírodu, napr. v prírodných rezerváciách. Vrchol Devínskej Kobyly takýmto prípadom nie je. Rúbať by sa tu kvôli rozhľadni nemuselo, a prírodná rezervácia (so 4. stupňom ochrany prírody) sa rozprestiera niekoľko stovák metrov nižšie - v stepnej a lesostepných zóne medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. 

Ako už zarezonovalo v niektorých médiách, mestská časť Devínska Nová Ves v spolupráci s  bratislavskou župou údajne spracováva projekt výstavby rozhľadne na úplnom vrchole D. Kobyly a tento chce zrealizovať čím skôr... Starosta D.N.V. Milan Jambor predpokladá, že z toho bude top turistická destinácia v Bratislave... dostanete sa tam asfaltkou na bicykli... sú tam nádherné výhľady na Zobor a Viedeň..., Alpy sú samozrejmosť...

Nuž to všetko je z Devínskej Kobyly vidieť aj bez rozhľadne, len nie z jedného miesta. Dokonca aj Dúbravku. Aj keď nie počas celého roku, ale len vtedy keď opadne lístie zo stromov, alebo keď lesníci spravia na západnej stráni D. Kobyly nejakú tú tzv. ozdravnú ťažbu pri ktorej padne na jednom mieste niekoľko stromov takže vznikne „čistinka“.       

PhDr. Ladislav Khandl, autor publikácie Rozhľadne – 65 lokalít s rozhľadňami (2012) a podpredseda Klubu slovenských turistov (2002-2010) vo svojom článku, zverejnenom v Bratislavskom kuriéri v decembri 2016, uvádza až 7 dôvodov prečo by sa na D. Kobyle mala postaviť rozhľadňa. Jedným z nich je, že vybudovaním rozhľadne na vrchole sa môže naštartovať revitalizácia tejto vzácnej a predtým navštevovanej lokality, v kombinácii s novým využitím areálu, možno aj s novým poslaním jestvujúcich, ale nateraz skľučujúco značne zdevastovaných bývalých vojenských objektov, ktoré sú v súčasnosti pre MO SR prebytočné. Ďalej uvádza, že objekty v budúcom súkromnom vlastníctve či vlastníctve župy, mesta, či mestskej časti by postupne mohli slúžiť vhodnými službami pre návštevníkov lokality. Pri slovenských rozhľadniach ako napr. Rohuľa, Čierna hora, Kloptaň, bývajú aj turistické útulne, ak nie s možnosťou prespania, tak aspoň schovania sa pred nepohodou, čo je na vrchole kopca veľmi žiadané. Nemuselo by ísť o nový objekt, ale o adaptáciu pomerne zachovalého najzápadnejšie situovaného objektu v areáli pod vrcholom, podotýka.  Predpokladom ku všetkému však je, aby sa vrchol kopca jednoznačne vyňal z možnosti uzatvorenia pred verejnosťou zo strany budúceho vlastníka objektov či pozemkov a aby sa znovu vrátila červená a zelená značkovaná turistická trasa až na vrchol Devínskej Kobyly, dodáva PhDr. Khandl.

Otázne je „len“ to, či projekt, ktorý spomína starosta Jambor, sa pripravuje ako samostatná jednotka, teda nezávisle k tomu, čo sa na Devínskej Kobyle improvizovanými krokmi do budúcnosti pripravuje, resp. ako následok improvizácie vznikne, alebo či takýto projekt je súčasťou nejakej širšej koncepcie, o ktorej však, minimálne verejnosť, nič netuší. Ale keďže Ministerstvo obrany SR sa snaží predávať jednotlivé objekty bývalej vojenskej základne rôznym záujemcom, a vzhľadom k tomu, že sa objavili v ponukách realitných kancelárií inzeráty na odpredaj jednotlivých pozemkov z tejto lokality, dá sa usudzovať že sa schyľuje k improvizácii v otázke budúceho osudu pozemkov a objektov danej bývalej vojenskej základne. 

Dúbravka si vo svojom strategickom dokumente "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Dúbravka na roky 2015-2024", http://www.dubravka.sk/…/Samospr…/strategicke-dokumenty.html, na str. 74 v kapitole "Opatrenie 3.3.2 - Rozvoj cestovného ruchu" dala za cieľ: "Vypracovať v spolupráci so susednými mestskými časťami strategickú štúdiu dlhodobého rozvoja rekreačnej oblasti Devínska Kobyla." Záväzok je zatiaľ nesplnený, ale je to cieľ na 10-ročné obdobie, a tento rok je v ňom len tretí v poradí.

Pre tých, ktorým chýba kruhový výhľad z Devínskej Kobyly je tu aspoň pár záberov z jej vrcholu a to hlavne tými smermi, kde vo výhľade bránia stromy: 

Vápencové pohorie a zároveň prírodný park Leiser Berge. Nachádza sa cca 30 km severne od Viedne. Ide o najvyššie vystupujúcu časť Západných Vnútrokarpatských zníženín. Najvyšší vrch pohoria má 491 m. Přírodní park Leiser Berge sa nachádza v strede oblasti Weinviertel.

A je tu na dohľad aj ďalšia vinárska oblasť, tento krát moravská - Pavlovské vrchy. Na obrázku je rozoznať aj "kaplnku" nad mestečkom Mikulov. 

Chvojnická pahorkatina je geomorfologický celok na Záhorí a je súčasťou podsústavy Panónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a oblasti Záhorská nížina. V starších deleniach sa zaraďovala pod Západné Karpaty (Myjavskú pahorkatinu). Na juhu a západe hraničí s Borskou nížinou, na severozápade s Dolnomoravským úvalom, na severovýchode s Bielymi Karpatmi a na východe s Myjavskou pahorkatinou. Na severe prebieha česko-slovenská štátna hranica. Najvyšším vrchom je Zámčisko (434,1 m n. m.).  

Bratislavská Dúbravka a Lamač:

Súvisiace články z potuliek Devínskou Kobylou a okolím: https://burkert.blog.sme.sk/t/49409/potulky-devinskou-kobylou

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.


Už ste čítali?