Ani len pluralitné minimum v Dúbravských novinách nebude. Tak rozhodlo jednofarebné MZ

Autor: Marcel Burkert | 30.11.2016 o 19:10 | (upravené 8.12.2016 o 17:43) Karma článku: 3,27 | Prečítané:  861x

Na čele s pánom starostom mestskej časti Bratislava - Dúbravka. A prečo jednofarebné? Lebo z 25 poslancov miestneho zastupiteľsta je 23 poslancov širokej pravicovej koalície, jeden je nezávislý, jeden zastupuje stranu Smer, avšak

odkedy dostalo toto zastupiteľstvo mandát (teda pred dvoma rokmi) som osobne nezaznamenal zo strany týchto dvoch poslancov nejakú zásadnejšiu kritiku ani v jednej veci týkajúcej sa dúbravskej samosprávy. Na strane druhej, len sotva možno očakávať od zástupcu Smeru, že bude niečo kritizovať, napr. cenzúru, alebo tendenciu cenzúry v miestnych novinách, keďže za éry, keď v Dúbravke vládol "nezávislý" starosta s podporou Smeru, boli noviny nie len cenzúrované, ale pred voľbami slúžili aj ako prostriedok na potieranie politických súperov. A tak úloha opozície, ktorej úloha je v demokracii nezastupiteľná, prischla mne; aj keď som kandidoval za pravicovú koalíciu. A preto som u vedenia samosprávy vo všeobecnosti tak "veľmi obľúbený". A po tomto článku, ak ho zavesím na dúbravský FB, budem ešte viac.     

K veci:

Ako je známe, pluralita názorov v médiách je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Zvlášť by to malo platiť v médiách, ktoré nie sú v súkromných rukách. Ako napr. obecné Dúbravské noviny.

Podľa Veľkého slovníka cudzích slov pluralita znamená: mnohosť, početnosť a rozmanitosť. (G.Brukler – J.Opatíková, 2006). Vo všeobecnosti - k pluralite názorov patria aj kritické články občanov na adresu ich volených zástupcov; ak sú napísané vecne a slušne. Ak v niečom nemajú pravdu, je voči nim predsa v novinách prípustná reakcia.

Preto som na júnovom zasadnutí 2016 nášho miestneho zastupiteľstva prišiel s poslaneckým návrhom tzv. „pluralitného minima“. Zvlášť ak sme pred voľbami ako pravicová koalícia kritizovali potlačovanie plurality názorov vo vtedajšom Dúbravskom spravodajcovi. Toto bolo zo strany vtedajšieho šéfredaktora ospravedlňované tým, že miestne noviny tu nie sú na to, aby sa v nich politikárčilo, alebo aby sa v nich viedli diskusie, zvlášť ak internet na to ponúka dostatok priestoru...     

„Pluralitné minimum“, ktoré som navrhoval, je len skrátený, pracovný názov nasledovného návrhu: O článkoch zaslaných do redakcie Dúbravských novín, ktoré šéfredaktor v novinách nezverejní, bude v novinách o ich nezverejnení aspoň zmienka, a to na poslednej strane aktuálneho čísla novín v nepravidelnej rubrike „Nezverejnené články“, kde by sa uviedol názov nezverejneného článku a informácia o tom, či je, alebo nie je možné si článok prečítať na internete; ak taká informácia bude k dispozícii. 

(Pôvodný návrh riešil aj prípad, ak nejaký člen mediálnej rady zahlasuje za zverejnenie takéhoto článku. V takom prípade šéfredaktor o tom v danej rubrike urobí v stručnosti oznam; ak o to takýto člen, alebo členovia, požiadali. Takto rozšírený návrh som nakoniec zastupiteľstvu nepredložil, lebo som mu nedával šancu na úspech, rovnako ako návrhu, aby nie šéfredaktor, ale členovia mediálnej rady boli zodpovední za dodržiavanie plurality názorov v miestnych novinách).

Návrh „pluralitného minima“ sa nevťahoval na články, ktoré sa svojou podstatou netýkajú alebo nebudú týkať Dúbravky, alebo Dúbravku spomínajú len okrajovo, ďalej články anonymné, a urážlivé. 

Tento návrh som odôvodňoval nasledovne:

1. Ide o úplné minimum, čo sa dá urobiť v prospech plurality názorov aj v našich, teda v Dúbravských novinách v záujme toho, aby v nich nikdy nemohla vládnuť politická jednostrannosť, pri ktorej sa nepripúšťajú zásadnejšie kritické hlasy a názory na adresu vedenia samosprávy, alebo miestneho úradu.

2. Cieľom tohto opatrenia je teda to, aby Dúbravské noviny boli stále naozaj novinami všetkých Dúbravčanov a teda aj tých s nepohodlnými názormi, ktoré ak sa už do novín nedostanú, nech je o tom v novinách aspoň zmienka.

3. Zároveň ide o ochranu šéfredaktora novín. Doposiaľ každý šéfredaktor našich obecných novín bol zamestnancom úradu, takže je ľudsky pochopiteľné ak šéfredaktor v minulosti mal problém zverejniť v novinách ten ktorý kritický článok na adresu zamestnávateľa. A ak tak spravil, tak s rizikom že bude znášať následky z jeho strany. Po novom (ak predkladaný návrh bude schválený) môže šéfredaktor bez obáv, že tým „ublíži“ svojmu zamestnávateľovi, alebo vedeniu samosprávy, a bez obáv, aby bol prípadne kritizovaný z druhej strany za cenzúru, môže odmietnuť hoci aj všetky kritické články; ak na nich v novinách upozorní a čitatelia si ich budú môcť prečítať na internete. Samozrejme s tým, že čitatelia si sami spravia názor, či ten ktorý odmietnutý článok v Dúbravských novinách byť mal, alebo nie.  

4. Tým sa netvrdí, že súčasná šéfredaktorka cenzuruje noviny, a ani to, že je na ňu vytváraný tlak zo strany vedenia úradu! Je to opatrenie do budúcnosti, bez ohľadu na to kto kedy bude našu samosprávu v budúcnosti viesť.  

5. V prípade že miestna časť kritické články občanov, ktoré sa môžu dotýkať činnosti, alebo nečinnosti miestneho úradu, alebo ich volených zástupcov, mať v novinách nechce, v takom prípade je potrebné to otvorene povedať občanom a zmeniť štatút mediálnej komisie, ktorý pluralitu názorov zaručuje.  

6. Nezverejnených článkov nebýva veľa. Nemala by to teda byť pre šéfredaktora žiadna záťaž dať o ich nezverejnení v novinách oznam. Aj keď sa teoreticky môže stať aj to, že naraz príde do redakcie 25 rôznych článkov od 25 ľudí, z ktorých, aj keď je to len veľmi ťažko predstaviteľné, bude každý prezentovať iný rozdielny názor na tú istú vec a ktoré nebudú môcť byť naraz zverejnené. Ak by toto malo zavážiť v tom, či predkladaný návrh schválený bude alebo nie, k tomu len toľko, že kto nechce, ten si dôvody vždy nájde.       

Potiaľto dôvody.

Návrh, ak nepočítam seba, nepodporil ani jeden z prítomných poslancov uznášania schopného zastupiteľstva.

Celú silu argumentov, na základe ktorých bol návrh miestnym zastupiteľstvom zamietnutý, môžu Dúbravčania sami posúdiť zo záznamu Dúbravskej TV, ktorá zasadnutie natáčala. Nachádzajú sa na konci záznamu. Prevládali pri tom tieto zdôvodnenia zamietnutia (necitujem, len približujem zmysel povedaného):

- Predkladateľ návrhu chce šéfredaktorovi diktovať, čo má v novinách zverejňovať. Nemôžme dovoliť, aby komunálni politici zasahovali do obsahu novín, aby diktovali, čo v nich bude...

- Cieľom návrhu je dostať Dúbravské noviny tam, kam už raz boli (do čias cenzúry a zneužívania)... 

- Rubrika „Nezverejnené články“ nebude nikoho zaujímať. Škoda pre to miesta v novinách...

- Kolegovi nezverejnili v Dúbravských novinách článok, v ktorom lživo tvrdil, že v Dúbravke majú zelenú parkovacie špekulácie, a tak hľadá spôsob na šírenie nezmyslov...

- Ak by tento návrh prešiel museli by sme v novinách robiť reklamu aj masovému vrahovi; ak by poslal do redakcie článok...

- Predkladateľ je bloger, nedovolíme, aby sa z Dúbravských novín stalo blogovisko. Ak návrh odsúhlasíme, podstupujeme riziko...

- Dúbravské noviny sú noviny spravodajské, nie je v nich priestor na diskusie a rôzne názory ktoré širokú verejnosť nezaujímajú. Na to sú „facebooky“, blogy atď. ... 

- My chceme mať noviny nezávislé...

Následne som sa vzdal funkcie predsedu mediálnej komisie. Zvlášť keď pred voľbami sme mnohí súčasní poslanci ostro kritizovali nedodržiavanie plurality názorov v Dúbravskom spravodajcovi. Ostáva už len na šéfredaktorke Dúbravských novín, či tzv. pluralitné minimum do praxe uvedie, alebo nie. Miestne zastupiteľstvo jej to nezakázalo. Ani nemohlo.

Záver:

Vyššie uvedený článok bol tak ako je (len bez perexu a 1. odseku) zaslaný 11.10.2016 do redakcie Dúbravských novín pre prípadné zverejnenie. Samozrejme, v prípade potreby by som článok skrátil a na zvyšok článku by som dal odkaz, kde si ho je možné dočítať. Žiadna takáto požiadavka neprišla.

Dňa 22.11.2016 šéfredaktorka novín zaslala členom mediálnej komisie, vrátane mňa, body programu nastávajúcej komisie. Jeden z nich bol tento článok. Išlo o zbytočný úkon, lebo postoje súčasných členov mediálnej komisie, vrátane jediného, akože opozičného poslanca (Smer), sú dlhodobo známe a doposiaľ žiaden kritický článok, podobne ako za bývalého vedenia (Smer), sa do novín nedostal. 

Článok zverejnený nebol. A tak skóre o čosi narástlo. Bilancia je za dva roky doposiaľ 6 zo 6 nepohodlných.    

Situáciu celkom dobre dokresľuje vyjadrenie predsedu mediálnej komisie - Vladimíra Straku, ktoré bolo členom komisie preposlané šéfredaktorokou pred zasadnutím mediálnej rady (24.11.2016) k bodu programu: "Pluralitné minimum", resp. zverejnenie/nezverejnenie daného článku v novinách: 

„Pán Burkert je veľmi zvláštny tvor, ktorý je síce verbálne slabšie vybavený ( možno našťastie ) na druhej strane veľmi rád polemizujúci i o veciach ktoré sa síce javia dôležito, ale len pre autora. Celé dvojstránkové duchovné cvičenie na hore uvedenú tému  by sa dalo zostručniť: 1/ pred voľbami sme sľubovali,  že skončí cenzúra 2/ všetci poslanci sú proti mne.

1/ Aby nebol úplne za hlupáka, pripúšťa, že cenzúra nie je, a jedná sa mu iba o riešenie do budúcna.   Ale  dnes predvídať budúcnosť novín je zbytočné. Čo ak v budúcnu noviny ani  nebudú? Čo ak nové zastupiteľstvo rozhodne iba o vydávaní akéhosi informačného bulletinu a hotovo? Takúto „ kamuflovanú budúcnosť“ je dnes zbytočné riešiť.

2/ Na otázku zverejňovania povinného odkazu na nezverejnené články mu dalo jasnú odpoveď zastupiteľstvo a on miesto toho, aby rešpektoval, že nepresvedčil ani jedného poslanca ( čo sa často nestáva ) sa rozplače ako malé decko na pieskovisku, že mu nikto nechce požičať kýblik ( noviny ) na hranie sa.

Ak by som ja mal (v pozícii šéfredaktora) ako riešiť tento „ upravený článok“ napísal by som mu, že vlastne on sám v závere píše, že zastupiteľstvo takéto „pluralitné minimum“ zamietlo a ja ako šéfredaktor nebudem porušovať uznesenia zastupiteľstva.“

Krátky koment k vyjadreniu predsedu mediálnej komisie:

Jedna vec je neschválenie návrhu zastupiteľstvom, hoci aj jednohlasne, a druhá vec je odmietnutie zverejnenia článku týkajúceho sa danej verejnej veci. Je absolútnym nezmyslom, že jeho zverejnením by šéfredaktorka porušila uznesenie zastupiteľstva. A tretia vec je potreba slovne si kopať, spochybňovať, a ak to nezaberá, tak aspoň pokúšať sa zosmiešňovať Burkerta pri každej možnej príležitosti, napr. pripisovaním mu, že vyplakáva... a podobnými výmyslami hrdinov, ktorí nevedia zniesť ani len nepohodlný názor.

Ešte prikladám linky na moje 4 články o cenzúrovaní dúbravských novín za bývalého vedenia, teda v čase, keď takéto články tí, čo tvoria súčasné vedenie, vítali:

- Zneužívané dúbravské noviny, krvavé oči a starostova maska: http://burkert.blog.sme.sk/c/244445/zneuzivane-dubravske-noviny-krvave-oci-a-starostova-maska.html

- Pluralita názorov v miestnych novinách?! Veď to tu nebolo ani za socializmu!: http://burkert.blog.sme.sk/c/360806/pluralita-nazorov-v-miestnych-novinach-ved-to-tu-nebolo-ani-za-socializmu.html

- Ako starosta Dúbravky a spol. dokázali ospravedlniť zneužívanie Dúbravského spravodajcu:  http://burkert.blog.sme.sk/c/361382/ako-starosta-dubravky-a-spol-dokazali-ospravedlnit-zneuzivanie-dubravskeho-spravodajcu.html

- Keď nevydávanie cenzúrovaných obecných novín je pre starostu značne nevýhodné:  http://burkert.blog.sme.sk/c/361387/ked-nevydavanie-cenzurovanych-obecnych-novin-je-pre-starostu-zjavne-nevyhodne.html

P.S.: Ukážka ako sa cenzúra v Dúbravských novinách ospravedlňuje dnes; je v závere tohto článku

- https://dennikn.sk/blog/parkovacie-spekulacie-maju-v-bratislavskej-dubravke-podporu/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?