Nezapretie Dalajlámu a nepodlizovanie sa čínskemu diktátorovi je ohrozovanie záujmov SR

Autor: Marcel Burkert | 23.10.2016 o 15:55 | (upravené 25.10.2016 o 22:30) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1367x

Je 27 rokov po revolúcii a naši top politici už zapierajú jeden zo symbolov slobody, alebo duchovného boja za slobodu. Čo zaprú nabudúce?

V strednej Európe, ktorá ešte pred necelými 3 desaťročiami bola okupovaná sovietskym, resp. ruským „bratom“ z východu, v tom zapieraní "našťastie" nie sú sami. Ešte zreteľnejšie zapreli Dalajlámu (duchovného vodcu komunistickou Čínou utláčaného Tibetu a nositeľa Nobelovej ceny za mier, teda dá sa povedať - symbolu slobody a mieru), naši bratia Češi. Ale venujme sa našim.

Áno, prezident Kiska na kritiku zo strany novinárov (opravujem, blogerov), môže kontrovať tým, že on ako prezident SR Dalajlámu na rozdiel od premiéra Fica prijal aspoň súkromne. A na kritiku z Číny môže povedať, že ekonomický obor mu ako súkromnej osobe oficiálne nestanovil s kým sa ako súkromná osoba po pracovnej dobe môže a nemôže stretávať...No dobre, ale načo potom chcel byť hlavou štátu a vo volebnej kampani, aby sa mu splnila túžba, vysolil státisíce eur? Aby bol prezidentom len 8 hodín denne a potom sa súkromne stretával nie len s Dalajlámom, ale ak sa mu zachce tak nebodaj aj s predstaviteľmi nejakého totalitného režimu? Ak by v takom prípade na svoje ospravedlnenie povedal, že on tak spravil len ako súkromná osoba, stačilo by mu to pred občanmi SR ako ospravedlnenie?  

Ficov minister zahraničných vecí Lajčák vopred prezidenta Kisku upozorňoval na riziká, ak sa s Dalajlámom stretne. Že čínska strana to nenechá bez reakcie... To je niečo neuveriteľné, ako hlboko dokáže klesnúť minister zahraničných vecí slobodnej zvrchovanej krajiny a to len preto, aby sa ekonomický obor, ktorý surovo porušuje základné ľudské práva, náhodou neurazil. Podľa Lajčáka bude možno normálne aj to, ak nám komunistické špičky z Číny začnú aj otvorene, nie len nepriamo diktovať s kým sa naši štátni predstavitelia môžu a nemôžu stretávať.       

„Ak je niekto politik tak má robiť také rozhodnutia, ktoré sú možno bolestné, ale občania a národ počas nich absolvujú katarziu cez ktorú už sloboda a rovnosť nebudú len frázy na občianskej výchove.“ (Rudolf Pado)    

Premiéra Fica v tomto rozoberať nemá cenu, keďže on sa netají svojimi sympatiami k totalitným režimom a fungujúci biznis a peniaze sú pre neho, súdiac podľa toho ako sa neraz správa, dôležitejšie ako fungujúca sloboda. Osobne by ma potešilo, ak by nás Čína prestala ekonomicky kolonizovať, zaplavovať nás všetkým možným, aj množstvom takých vecí, ktoré sme ešte donedávna dokázali vyprodukovať sami, ale dnes sme tak „bohatí“ a máme takú „prezamestnanosť“, hlavne na východe, že si môžme dovoliť z Číny dovážať aj tie najjednoduchšie výrobky a produkty.

Ak si dobre spomínam, tak jediným postkomunistickým prezidentom, či už slovenským alebo českým, ktorý nemal problém ako hlava štátu stretnúť sa s Dalajlámom, bol mnohými nenávidený Václav Havel. Kým on Českú republiku otvoril zdieľaniu rôznych duchovných tradícií, pre jeho súčasného pokračovateľa je Dalajláma nevítaný hosť. Aké symbolické, keďže Česká republika v tomto roku oslavuje 700. výročie narodenia Karla IV., ktorý na sklonku svojho života údajne odkázal svojim nasledovníkom, aby sa sústredili v prvom rade na Ducha, nie na bohatstvo a moc. Konzum medzi tým ale začal dominovať a môžme len dúfať, že už siaha na vrchol a že degenerácia konzumom, po dosiahnutí tohto vrcholu, začne postupne oslabovať. Aj keď dovtedy ešte pretečie v Dunaji zrejme veľmi veľa vody.    

V každom prípade, čínska obchodná kolonizácia Európy pokračuje a to aj, alebo hlavne vďaka absencii vyšších hodnôt, čo robí ľudí dosť zraniteľnými voči pozlátku rýchleho zisku. Preto sa nemôžme až ak veľmi čudovať nad alergickými reakciami nášho nového totalitného východného „partnera“ - Číny a to v prípadoch, kedy predstavitelia európskych štátov stratia sebaovládanie a neodolajú, hoci len súkromne, stretnúť sa s tibetským predstaviteľom vyšších hodnôt.

Minimálne jedna vec je ale na celej veci pozoruhodná: Obor sa trasie pred Dávidom, pred jeho čistými myšlienkami lásky a slobody. Trasie sa z toho, že pár percent obyvateľov Európy by sa snáď mohlo Dalajlámom inšpirovať. Našťastie pre obra tento má v Európe medzi top politikmi veľmi veľa priaznivcov schopných kvôli nemu kedykoľvek zaprieť hoci aj význam slobody. Aj keď "len" nepriamo.     

P.S.: Je dosť ľudí, ktorí užitočnosť Dalajlámových snáh a práce spochybňujú, za kadečo ho vinia, jeho prínos v otázke svetového mieru bagatelizujú, aj keď v roku 1989 dostal Nobelovu cenu mieru za svoje nenásilné angažovanie sa proti čínskej nadvláde v Tibete. Dobre, budiž, veď nikto, ani dalajláma nie je dokonalý a neomylný, aj on si dosť pravdepodobne zaslúži kritiku, ALE silne pochybujem, že tak prísny meter používajú pre všetkých duchovných a svetských svetových predstaviteľov, ktoré Slovensko navštevujú.      

Súvisiaci článok: Vajatanie pána prezidenta: http://pado.blog.sme.sk/c/436182/vajatanie-pana-prezidenta.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.


Už ste čítali?