návrh, aby bratislavský magistrát ponúkol developerovi, ako náhradu za pozemok parku na ul. Belopotockého v bratislavskom Starom meste, časť pozemku v bratislavskej Dúbravke, na ktorom sa ale plánoval centrálny dúbravský park Pod záhradami, je tu na rade ďalší výraznejší zásah do ďalšej peknej zelenej lokality; samozrejme, ako je už zvykom, bez vypracovaného územného plánu zóny.
Aktuálna plánovaná výstavba má zasiahnuť územie vpravo od žeriava v dĺžke 100 a v šírke 40 metrov.
Celkovo ide o lokalitu ohraničenú na juhu ulicou Kristy Bendovej, na severe Klubom Penati, na východe ul. Saratovskou a na západe ul. Martina Granca a vedľajšou záhradkárskou oblasťou. Z časti tohto územia by sa dal urobiť krásny park; zvlášť ak pozemky tu nie sú len súkromné.
Je škoda, že o takýchto podstatných veciach, ako sú napr. plánované výstavby obytných domov, ktoré zásadným spôsobom majú zmeniť vzhľad sídliska, statickú a dynamickú dopravu a vôbec možnosti využívania územia, sa bežný občan neraz, ak nie spravidla, dozvedá až na poslednú chvíľu. Jediné, čo sa s tým potom dá ešte „robiť" je to, že komisia životného prostredia miestneho zastupiteľstva a občania z dotknutej lokality sa môžu vyjadriť maximálne tak k tomu, či sa bude za zabranú zeleň a vyrúbané stromy viac páčiť náhradná výsadba, alebo či bude lepšie ak developér urobí finančnú kompenzáciu.
To že o mnohých zásadných budovateľských plánoch sa občania sídlisk dozvedajú neskoro, aj keď miestne noviny majú pomaly už aj dediny, je len sotva náhodou. Skôr ide o zámer, aby sa predchádzalo prípadným protestom či "nepríjemným požiadavkám" obyvateľov, keďže predstavitelia samospráv zrejme tušia, že verejné záujmy pri koncipovaní územného plánu mesta boli možno až na 3. mieste. Jedine takýmto spôsobom sa mohla v Bratislave "podariť" taká vec aká sa "podarila" nad Starým mestom, Novým mestom, nad Račou, či nad Devínom, kde už je len torzo z niekdajšej nádhery viníc, ktoré mohli byť európskou raritou. Veď ktoré hlavné mesto bezprostredne obopínajú vinice? To veľmi dobre vedeli a vedia aj tí kompetentní úradníci a predstavitelia samospráv, ktorí námietky proti rôznym výstavbám na tých miestach, kde pred tým bývala zeleň, kde ľudia chodili relaxovať, zvykli alebo zvyknú odbíjať známym: „Veď územný plán jasne hovorí, že sa tu má stavať"...
Áno, výstavba sa zastaviť nedá. Ale dá sa stavať efektívne, tak, aby sa ušetrilo čo najviac zelenej plochy a vo vhodných prípadoch aj väčšie zelené priestranstvá pre budúce oficiálne parky. Nehovoriac o tom, že stále sú lokality, kde sa dá stavať bez toho, aby obyvatelia prichádzali o pekné zelené plochy, alebo poľnohospodársku pôdu. Lenže často krát najpohodlnešie je stavať práve na nich.
Preto ak naši potomkovia o 50 rokov uvidia fotografie z voľakedajšej, napr. dúbravskej zelene, a zároveň budú vidieť ako neefektívne sme nakladali s pozemkami vo vnútri sídlisk (viď napr. 2 pomerne nové prízemné obchodné domy v centre Dúbravky s priľahlými pozemnými betónovými parkoviskami, ktoré „nemohli" ísť pod obchodné domy, ktoré esteticky zapadajú do prostredia približne tak dobre ako päsť na oko), budú len nechápavo a znechutene krútiť hlavami nad tým, o čo sme ich obrali a čo sme im zanechali. A v prípade že budú pokračovať v našich šľapajach tak raz na rad prídu postupne aj lesy Devínskej Kobyly. K tomu bude stačiť len pozmeniť pár nepohodlných, územný rozvoj sťažujúcich právnych ustanovení.
Doplnené 21.2.2014 z diskusie: "Vývoj naznačuje, že natalita klesá, preto je zjavné, že sa tu nejde stavať pre potreby spoločnosti, z ktorej drvivá väčšina ľudí si aj tak to luxusné bývanie nebude môcť dovoliť, ale pre potreby bankových kont developerov a povoľovacích úradov. Príroda preto v tomto prípade naozaj ustupuje nezmyselne."
Na záver, nižšie prikladám ešte fotografiu z ešte výnimočnejšej dúbravskej lokality, kde je takisto naplánovaná výstavba. Myslím si, že toto je buď prejav skorumpovanosti, alebo bezohľadnosti k prírode zo strany tých, čo takúto lokalitu odsúdili viacmenej celú na zánik a to schválením územného stavebného plánu mesta, ktorý tam umožňuje výstavbu. A rovnako tých, ktorí tomu mohli prípadne ešte zabrániť, ale neurobili pre to nič:
