reklama

Z Alanye cez Antalyu do Pamukkale a Hierapolisu

Na svete asi nie je veľa výraznejšie pôsobivejších vecí než krajina plná kontrastov s bohatou rôznorodosťou flóry, snehovo bielych travertínov, hôr, vodopádov, priezračných divokých riek,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

ktoré nevysychajú ani uprostred leta v inak suchom podnebí, krajina s mnohými antickými a inými kultúrnymi pamiatkami, či nádhernými farbami mora. Všetko toto sa v pomerne hojnom zastúpení ponúka turistom zhruba na 370 km dlhej ceste z tureckej Alanye do Pamukkale/Hierapolisu. 

Najprv však trochu do histórie:

Traduje sa, že kráľ Pergamonu Attalos II., vládnuci v 2. stor. pred n. l., raz nariadil svojim vojakom ísť a nájsť raj na Zemi; ako inak, pre neho:-). Kráľ túžil po mieste, ktoré nebude jednoducho "len" rajom, ale takom, na ktoré sa nebudú vedieť vynadívať ani bohovia. Názor vodcov bytostných, resp. vodcov živlov, ako sa inak bohovia nazývajú, na toto nepoznáme. Ale keď kráľ objavejené miesto jeho vojakmi videl prvý krát nemohol skryť svoj úžas. Zemský raj podľa jeho predstáv bol pri jeho nohách a prvé základy terajšej Antalye, vtedy "Attaleaia", boli položené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak v kráse krajiny obklopujúcej Antalyu nezaostáva ani krása krajiny jej "menšej sestry" - Alanye, kde svoju cestu začíname:

Pozn.: Viaceré fotografie v článku boli fotené počas jazdy. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Podobnosť s Neapolským zálivom a Vezuvom čisto náhodná.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na miestnom hrade.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hradný masív od východu. Napravo Červená veža, známa kultúrna pamiatka Alanye.

Obrázok blogu

Pirát & čarodejník.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skalnaté hradné bralo hradu v Alanyi s rysujúcimi sa hradbami na vrchole fotené od západu .

Pokračujeme trochu ďalej na západ:

Obrázok blogu

Mestečko Konakli.

Obrázok blogu

 

"Vinica" & praktické využitie strechy, teda niečo pre nášho pána premiéra. Toto riešenie by som mu odporúčal ak sa raz rozhodne stavať vilu na svojom pozemku získanom za babku; aby mu nikto nemohol vyčítať že pozemok neslúži pôvodnému účelu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Cesta do Národného parku Köprülü Kanyon v pohorí Taurus:

Obrázok blogu

V parku sú v hojnom počte zastúpené cédre, cédrové lesy, lesíky.

Obrázok blogu

Rieka rovnomenného názvu - Köprülü.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Je vyhľadávaná raftérmi; je splavná aj v auguste.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Provincia Antalye, kde patrí aj Alanya, je posiata antickými pamiatky, ako napr. "tu" v Side. 

Proti prúdu rieky Manavgat takmer až k jej prameňu:

Obrázok blogu

Mesto Manavgat a rieka Manavgat. Aj keď na svojom dolnom úseku je splavná pre menšie výletné lode(dokonca aj v lete) má len v provincii Antalya dvoch "väčších súperov"; a to ide o juh Turecka! Je teda až treťou najväčšou riekou provincie čo sa týka prietoku (priemer 147 m3/s), pričom jeho dĺžka je len 93 km.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mešita v Manavgate.

Umelé vodopády za mestom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Táto priehrada má výšku tuším 120 m. Mal som problém ju zmerať voľným okom...

Obrázok blogu

Pohľad z priehrady na Manavgat.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zelený kaňon. Bolo by zaujímavé ho vidieť pred výstavbou priehrady.

Obrázok blogu

Skoro pri prameni Manavgatu.

Pokračujeme smer Antalya:

Obrázok blogu

Ťakže pre tých čo tu (ešte) neboli, tu je už v úvode článku spomínaný raj na Zemi nájdený pre kráľa Attalosa II. - Antalya a okolie:

Obrázok blogu

Antalyiský záliv s poslednými výbežkami pohoria Taurus.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Maličká stará Antalya; so zálivom v pozadí. 

Obrázok blogu

Nová Antalya a inšpirácia pre architektov slovenských parkovísk, ktoré sa v horúcom lete u nás menia na rozžhavené radiátory. Niekedy mám dojem, že sme na Slovensku v nie jednom smere za krajinami, o ktorých si myslíme, že nám nesiahajú ani po členky, niekoľko rokov pozadu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne je to aj so skvelými architektonickými či urbanistickými riešeniami našich sídlisk. Antalya je v podstate tiež sídlisko, niekoľko sto tísícové, ale človek sa tam cíti ako v skutočnom meste, nie ako medzi rozsypanými škatuľami rôznych veľkostí a tvarov v koncepcii bez ladu a skladu, či v skrumáži, v ktorej sa nedá logicky orientovať ak nebodaj máte nájsť nejakú adresu, kde nerozoznáte čo je vlastne ulica, park, námestie... ako to často býva na slovenských sídliskách. Ja napr. bývam na jednej sídliskovej ulici 7 rokov a doteraz neviem, ktoré domy pod našu ulicu vlastne patria a ktoré nie. Vchod do nášho domu smeruje alebo ústí na ulicu Homolovu, je to na ňu nejakých 10 metrov, ale oficiálne bývame na ulici inej, ktorá je od nášho vchodu vzdialená viac cca 70 metrov... 

Obrázok blogu

Smutné na tom je, že v trende začatom za socializmu sa viac menej pokračuje dodnes. V centre nášho sídliska boli pár rokov dozadu postavené dva prízemné pomerne veľké obchodné domy. Nikto špeciálne nenamietal žeby parkoviská k nim mali ísť pod tieto obchodné domy a nie vedľa nich; alebo nebodaj žeby tieto obchodné domy boli poschodové, alebo boli nad nimi obytné domy, aby sa jednak ušetrili pozemky na parky a jednak aby tieto obchodné domy nepôsobili ako päsť na oko oproti mnoho podlažným domom naokolo. Tak prichádzame o cennú zeleň a pozemky. Sme k tomu ľahostajní a potom, ak na sídlisku majú zastavať nejaký park alebo väčšiu trávnatú plochu, alebo nám má vyrásť nejaký dom rovno za oknami, vtedy sa odrazu zobúdzame a podpisujeme petície. Zabúdame, že ide o prepojené nádoby, že ak niekde tolerujeme výstavby nezmyselných prízemných obchodných domov, dokonca v centrách našich sídlisk, skôr alebo neskôr sa nám to vracia v uvedenej podobe.

Obrázok blogu

V mestách, ktoré často obdivujeme, existujú obchodné ulice, kde menšie obchody sú priamo v parteri domov a sú dostupné väčšine obyvateľov pešo. Podobne ako to je aj v modernej Antalyi.

Obrázok blogu

Vodopád blízko centra mesta.

Dolné Düden Waterfalls nachádzajúce sa vlastne v katastri mesta Antalya padajúce rovno do mora sme žiaľ opomenuli. Rovnako aj Kursunlu Waterfalls stekajúce do rieky Aksu vzdialené 20 km severozápadne od Antalye ukryté vo voľnej prírode.

Ale videli sme "aspoň" Horné Düden Waterfalls situované cca 13 km severovýchodne od centra Antalye na rieke Düden. Stáli za to:

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cesta z Antalye do Pamukkale/Hierapolisu je z iného "cesta":

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Neznáme mestečko cez ktoré sme prechádzali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A konečne prichádzame do Denizli, metropoly provincie rovnomenného názvu v ktorej sa nachádza Pamukkale a Hierapolis. Víta nás dáždik, ktorý je po 40 stupňových horúčavách v Alanyi, veľmi príjemný, až na to, čo sa kvôli nemu dialo v uliciach mesta:

Obrázok blogu

Ukážkové kruhové objazdy.

Obrázok blogu

Stará časť takmer 400 tisícového mesta.

Konečne na "mieste činu"- "termálne kúpele Pamukkale":

Obrázok blogu

Na postavičkách viditeľných na "hrebeni" si je možné urobiť predstavu o veľkosti zhruba tretiny tohto nevšedného prírodného divadla.

Obrázok blogu

Vodopádiky splývajúce so snehovo bielym povrchom.

Obrázok blogu

V Pamukkale sme sa dobre "výkúpali", nie vo vlastnom pote, nie v tunajších početných vodopádikoch ani bazénoch, ale riadne nás osprchoval nečakaný a výdatný augustový dážď pred ktorým sme sa nestihli schovať. Vlastne nebolo ani kde.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Snehobiele vápencové kaskádovité terasy s modrými jazierkami vznikli pôsobením stekajúcej minerálnej vody usadzujäcej sa na skalách.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Monumentálna vstupná brána do Hierapolisu, hneď nad traventírmi, založeného, podobne ako Antalya, v 2. stor. pred n. l. V tomto mieste začínala hlavná, tzv. stĺpová ulica vedúce k divadlu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Takto vyzeral Hierapolis s kúpeľmi Pamukkale v časoch svojho rozkvetu za vlády Rimanov a Byzantíncov. Avšak pravidelne sa opakujúce zemetrasenia nakoniec donútili obyvateľov mesto opustiť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prekvapivo zachovalý amfiteáter s nevídalými rozmermi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na záver letecký záber na symetricky vyzerajúci Istanbul - názorná ukážka pre urbanistických plánovačov našich, neraz chaotických miest, hlavne sídlisk, čo sa týka ich vizáže (podľa vzoru rozsypaných kociek...).

Marcel Burkert

Marcel Burkert

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  401
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú Židia, ani tajné spolky a dokonca ani USA, ale nadvláda rozumu nad citom, resp. prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť. Neschvaľovateľ ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s „ľudskou tvárou", aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu. z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, širenia ich politickej ideológie pod maskou náboženstva, slepej viery v toto učenie zo strachu pred fanatikmi, alibizmu moslimských a tiež európskych lídrov, ktorí otvárajú dvere tejto "novej" totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík:  Očkovanie a Covid ZdravieDuchovné otázkyRómska otázkaMuž a ženaŠkolstvo a výchovaIslam a zahraničná politikaOchrana prírodyEnvironmentálna kriminalitaPolícia s.r.o. pátraDúbravka, BratislavskoPotulky D. Kobylou a okolímPotulky BratislavouPotulky Slovenskom a ČRPotulky RakúskomPotulky EurópouPotulky IslandomPotulky USAPotulky Afrikou a ÁziouPolitika a spoločnosťEkonomikaMarenie výkonu cestnýchkontrolMaratóny experimenty 1992-2009Šport inakNadávať na USARusofilom a socialistomSpravodlivosť & NesúdnosťVýroky na zamyslenie 2/2016

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu