reklama

To si vážne môžme dovoliť dovážať aj mrkvu?!

Slovensko je buď: bohatou krajinou s vysokou životnou úrovňou, má v porovnaní so západnou Európou drahú pracovnú silu, nezamestnanosť blížiacu sa k nule, alebo tu kompetentným už roky chýba niečo, čo sa aspoň trochu podobá na zdravý sedliacky rozum. Ďalšia možnosť je tá, že na príslušné zodpovedné miesta sa dlhodobo dostávajú mimo výberových konaní tie najnezodpovednejšie možné osoby a po každom neschopní, ignorantskí, alebo alibistickí ministri. Alebo som na hlavu padnutý ja, ak verím, že pri troche chcenia by Slovensko nemuselo dovážať väčšinu z toho množstva odevov, nábytku, mrkvy, "Prešovskej" soli a mnohých iných ďalších základných druhov potravín a iných jednoduchých vecí, ktoré  ktoré na Slovensko dovážame, aj keď nie je to až tak dávno, čo sme si ich bez problémov vedeli vyprodukovať aj sami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (82)

To si vážne môžme dovoliť z miliónov kubíkov dreva, ktoré zadarmo každoročne vyprodukujú slovenské lesy, nechať pre vlastnú potrebu vyrábať nábytok a spracovávať guľatinu na stavebné drevo v drvivej väčšine v Rakúsku, alebo v Poľsku? Ako je možné, že si Slovensko nechá zrušiť 400 ročnú produkciu soli v prešovskom Solivare, lebo vraj dovoz morskej soli robil túto produkciu konkurencie neschopnou, pritom ale "výhodne" dováža soľ z rakúskych baní pod označením Prešovská? Samozrejme, ako inak, nejde o morskú soľ, ale o soľ podobnú tej aká sa nachádza v hojnom množstve v prešovskom Solivare. V Rakúsku, v ktorom je pracovná sila podstatne drahšia ako na Slovensku, sa produkcia soli naďalej vyplatí a Rakúšanom navyše ani neprekáža, že ich soľ, na rozdiel od prešovskej, vyžaduje ešte nákladné čistenie navyše.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovensko pokojne nechá takmer úplne zdecimovať dlhé roky dosť dobre prosperujúci textilný a odevný priemysel, pričom svojim ležérnym postojom nepriamo podporuje dovoz všetkých možných, aj tých najprimitívnejších druhov tovaru z krajín na opačnom konci zemegule, z ktorého navyše väčšia polka sa k nám dostáva úplne nelegálne. Takže štát je na tom stratový dvojnásobne. Čo robia colníci, polícia, daňovníci, ministerstvo financií a hospodárstva? Hlavne že sa mnohí v týchto štruktúrach v kuse školia k čomusi „užitočnému" a neraz chodia na rôzne predražené zahraničné semináre a konferencie slúžiace k „blahu ľudu". Načo je to všetko, keď nevedia poriešiť ani len základné veci? Je v tom nedostatok odvahy, nechuť, neschopnosť, alebo prebytok alibizmu? Skôr kombinácia všetkého.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo už povedať na to, keď v obchodnom dome, do ktorého chodím nakupovať, stojí kilo slovenskej mrkvy porovnateľnej kvality takmer 2 krát toľko ako tej Holandska? Aj keď pripustíme, že dajme tomu slovenský pestovateľ je „nenažratejší" a chce z predaného kila o 10, možno 20% väčší zisk ako holandský, ten 50%-ný rozdiel v cene je príliš veľký a preto to určite nie je v nenažratosti, alebo iba v "nenažratosti" našich pestovateľov. V Holandsku musia byť náklady na vypestovanie mrkvy vzhľadom k o dosť drahšej pracovnej sile minimálne trojnásobné. A to ešte nepočítame náklady na dopravu z Holandska k nám. Napriek tomu sa „primitívnym" Holanďanom oplatí vo svojej „rozvojovej krajinke" vo veľkom pestovať plodiny nášho pásma a ešte ich aj vo veľkom vyvážať a predavať takmer o polovicu lacnejšie. Nám sa to preto musí vyplatiť minimálne dvojnásobne. Aspoň pre nasýtenie nášho trhu, pre naše potreby. Veď Slovensko nie je púštnou africkou krajinou kde je problém niečo dopestovať. Naopak. A navyše nezamestnaných je tu viac ako dosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina z nás poznáme napr. rakúsky vidiek. Radosť pozrieť jednak na to, ako tam vidieky vyzerajú a tiež na to, ako tam fungujú drobné poľnohospodárstva. Nie je to tak ďaleko na to, aby sme sa z toho poučili. Ale učenie sa od susedov až tak veľmi neláka. Cestovať za "poznaním" napr. do Číny za peniaze daňových poplatníkov na kongresy a pod. je omnoho lákavejšie.

Aj keby mal náš štát pestovateľov dotovať takým percentom, ako dotuje svojich pestovateľov Holandsko, pestovanie plodín v oveľa väčšom rozsahu ako je tomu dnes by sotva mohlo byť nerentabilné. Ten obnos peňazí na dotácie by bol určite o dosť menší ako obnos, ktorý teraz úplne zbytočne putuje do zahraničia za nákup základných druhov plodín ktoré sa dajú hravo dopestovať aj u nás. Keď Slovensko nakupuje napr. banány tak to sa dá pochopiť. Ale základné druhy plodín?... Nie zanedbateľný, a možno aj najväčší prínos zo zmeny súčasného stavu by bol v tom, že by sa takto ako je známe mohli vytvoriť nové pracovné miesta. Navyše poľnohospodárstvo nemôže byť až tak nevýnosné. Veď koľko zeleniny a ovocia si neraz človek ručne dopestuje v malej záhrade? A vyplatí sa mu to. Aj keď sám nemusí byť na ňu vôbec odkázaný. Tak, ako napr. je odkázaný náš štát na každoročné zahraničné pôžičky aby sme si potom mohli kupovať za lacné napr. holandskú mrkvičku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako laik to vidím asi takto: Ako už bolo povedané, mnohé základné druhy plodín rastúcich v našom pásme dovážame zo zahraničia. Na Slovensku je veľa neobrábanej pôdy, ktorá by obrábaná mohla byť. Leží ladom. Najväčší počet nezamestnaných je na vidieku. Preto sa pýtam, či je problém s prenájmom pozemkov a organizáciou práce pre nezamestnaných v poľnohospodárstve. Máme málo kompetentných štátnych a verejných úradníkov, ktorí by v tom smere mohli alebo dokonca mali povinnosť pomôcť? Nehovoriac o možnosti čerpania z euro fondov a vytvárania rôznych poľnohospodárskych projektov. Je rýľovanie, sadenie, okopávanie, a ručný zber plodín náročné pre nekvalifikovanú pracovnú silu? Nie je rýľovanie oveľa šetrnejšie k pôde ako jej obrábanie ťažkými mechanizmami ktoré ju stláčajú stále viac a viac čím sa pôda pre budúce generácie postupne značne znehodnocuje? Chceš sociálnu dávku? Dobre. Ale odpracuješ pre obec, štát alebo družstvo v sezóne 30 hodín mesačne ak budeš k tomu vyzvaný. Ak odpracuješ hodín viac, dostaneš aj niečo navyše.

Ja viem, že to môže vyznievať alebo vyznieva ako utópia, alebo nerealistické predstavy. Ale tiež viem, že ak čím skôr nestopneme ignorovanie nutnosti plánovania rodičovstva v rómskych osadách a nezačneme viesť Rómov z osád hoci aj "nasilu" k práci (a poľnohospodárstvo je oblasť ktorá tu najviac prichádza do úvahy, hoci aj na prvý pohľad pri nezmyselnej ručnej práci na poli), čochvíľa tu bude nezamestnaných Rómov dva krát viac ako dnes a to už bude pre náš krehký sociálny systém a ekonomiku neúnosné. A len potom nastanú skutočné problémy. Tie dnešné budú v porovnaní s nimi sladkou lesnou malinou.

Marcel Burkert

Marcel Burkert

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  401
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú Židia, ani tajné spolky a dokonca ani USA, ale nadvláda rozumu nad citom, resp. prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť. Neschvaľovateľ ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s „ľudskou tvárou", aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu. z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, širenia ich politickej ideológie pod maskou náboženstva, slepej viery v toto učenie zo strachu pred fanatikmi, alibizmu moslimských a tiež európskych lídrov, ktorí otvárajú dvere tejto "novej" totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík:  Očkovanie a Covid ZdravieDuchovné otázkyRómska otázkaMuž a ženaŠkolstvo a výchovaIslam a zahraničná politikaOchrana prírodyEnvironmentálna kriminalitaPolícia s.r.o. pátraDúbravka, BratislavskoPotulky D. Kobylou a okolímPotulky BratislavouPotulky Slovenskom a ČRPotulky RakúskomPotulky EurópouPotulky IslandomPotulky USAPotulky Afrikou a ÁziouPolitika a spoločnosťEkonomikaMarenie výkonu cestnýchkontrolMaratóny experimenty 1992-2009Šport inakNadávať na USARusofilom a socialistomSpravodlivosť & NesúdnosťVýroky na zamyslenie 2/2016

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu