Je tu jedna dosť zásadná otázka položená v diskusii k spomínanému článku, ktorá bola zopakovaná 8.12. v diskusii k článku „Ako také ovce", na ktorú doposiaľ nebola daná žiadna odpoveď. Ani zo strany početných čitateľov, resp. diskusných prispievateľov. Tá otázka znie: Nebolo menším zlom zahlasovať aj za Euroval? Zvlášť keď bolo vopred známe, že ak za neho nezahlasuje vládna strana SaS tak za neho zahlasuje opozičná strana Smer, ale s rizikom predčasných volieb, čo sa napokon aj naplnilo? Čo ušetrilo Slovensko tým, že SaS za Euroval nezahlasovala? Nestratíme na predčasných voľbách a prerušených reformách oveľa viac ako by sme stratili v prípade rozpočtového provizória?
Tým nechcem tvrdiť, že pád vlády zapríčinila strana SaS. Len kladiem otázku, prečo sa nepriklonila k menšiemu zlu aj v prípade Eurovalu. Bol som a aj som proti tomu, že sa dve rozdielne hlasovania spojili. Nerozumiem ako mohlo k niečomu takému vôbec dôjsť. A rovnako nerozumiem tomu, prečo niekto v jednom prípade za menšie zlo zahlasuje, je solidárny, a v druhom, kde sú následky dokonca ešte horšie, za menšie zlo nezahlasuje.
A čo je vlastne tá solidarita, keď sme už pri nej? Solidarita je opak nesolidárnosti. Jeden názor na nesolidaritu: „Nesolidárnosť je egoizmus. Je to sebecké vyzdvihovanie časti na úkor celku, čo musí do spoločnosti vždy vnášať napätie. Prospech celku sa ľudia musia naučiť stavať vyššie ako prospech osobný. Prospech celku je tou hodnotu, ku ktorej by malo smerovať všetko snaženie v spoločnosti. K tomu by mala smerovať výchova i vzdelávanie. To by malo byť deťom vštepované už od malička, pretože individualizmus, egoizmus a honba za peniazmi sú hodnotami, ktoré z dlhodobého hľadiska nemôžu priniesť nič dobrého."