Na jednej strane mnohí veriaci, ak nie rovno väčšina, verí, alebo má ten názor, že človek po pozemskej smrti prebýva v hrobe (aj nápisy na náhrobných kameňoch o „odpočívaní v pokoji" o tom jasne hovoria), a na strane druhej sa im nezdá nič zvláštne na tom, že podľa Konferencie biskupov Slovenska blahorečenie tiež znamená, že cirkev definitívne uznáva, že bývalý pápež je v nebi.
To jasne spochybňuje ich vieru o „odpočívaní v hrobe". Lebo ak pre niekoho existuje po pozemskej smrti nebo, pre iných na onom svete môže rovnako dobre existovať peklo, či očistec, jednoducho onen svet.
Napriek tomu naďalej veria na „odpočinok v hrobe" po pozemskej smrti, resp. o tom nechcú, vo svetle názoru Konferencie biskupov, rozmýšľať. Len aby nemuseli náhodou zmeniť svoj názor, alebo časť svojej naučenej viery? Tak mi to aspoň pripadá. To ale potom nemá nič spoločné so živou; skôr so slepou vierou, ktorú aj samotný Ježiš označil za nesprávnu. A s tým by Konferencia biskupov Slovenska si myslím niečo mala robiť. Nehovoriac o tom, že ak je niekto raz v nebi, žije v nebi, logicky nemôže byť mŕtvy. Jeho podstata musela vstať z mŕtveho tela. Alebo nie? Aj preto tá otázka v názve článku.
Z "výpovedí" radových veriacich mi vyplýva, bez ohľadu na to, či so životom duše po pozemskej smrti biskupi súhlasia alebo nie, a bez ohľadu na to, čo hovorí Katechizmus a pod., že z učenia cirkiev o tejto otázke majú mnohí veriaci chaos, alebo chápu ju tak, že po pozemskej smrti je jednoducho koniec a to až do času posledného súdu, keď zo svojich hrobov vraj majú mŕtvi vstať vo svojich pozemských telách.
Tiež som sa dozvedel od kresťana, tento krát protestanta, že žiadna duša po pozemskej smrti z pozemského tela nevstáva. Nemôže. "To by predsa spochybňovalo alebo znižovalo Kristovo vstanie z mŕtvych. Nie je možné, aby bol pápež v nebi ako duša. Dokázal to niekto? Ako? Ten spí v hrobe, rovnako ako všetci mŕtvi, až do času súdu." Ak by medzi tým mal odísť ako duša na onen svet a potom sa z neho vrátiť späť, to by predsa išlo o znovuvtelenie duše. Bolo by to dosť podobné. To by silne pripomínalo budhistickú vieru o opätovných inkarnáciách duší. Rozdiel by bol akurát v počte inkarnácií. Má byť problém pre dušu vteliť sa do vyvíjajúceho sa telíčka tehotnej matky, ak to nemá byť žiaden problém pri poslednom súde, kde pozemské telo bude už len prachom? V každom prípade, je zaujímavé, ako na jednej strane veľmi málo vedia kňazi povedať o tom, čo nasleduje po pozemskej smrti, a na strane druhej biskupovia so 100%-nou istotou vedia povedať, že Ján Pavol II. je v nebi. Nie je to divné? Vôbec o tom, že pápež je v nebi, nezapochybujú? Videli ho tam, alebo o tom z neba dostali správu?
Preto by som chcel poprosiť Konferenciu biskupov Slovenska, aj v mene tých kresťanov, ktorým tieto otázky nie sú jasné, a nie je ich málo, či sa k nim môžu vyjadriť a dať k tomu jasné stanovisko.
Veď ako si majú veriaci vysvetľovať to, že kým Ježiš odišiel do neba v pozemskom tele (keďže mal vstať z mŕtvych v pozemskom tele) tak do toho istého neba prišiel Ján Pavol II. bez pozemského tela? Je to v poriadku? Nie je v tom rozpor? Má to nejakú oporu vo Svätom písme, že v nebi môžu žiť duše vedľa tých, čo sú v pozemských telách? Má vstanie duše z mŕtveho pozemského tela menšiu hodnotu oproti zmŕtvychvstaniu v pozemskom tele? Načo je, alebo bude ľuďom v nebi pozemské telo, ak sa tam dá bez problémov žiť aj bez neho, ako to napokon podľa biskupov dokazuje aj Ján Pavol II.?