Ako prichádza polícia o produktívnych policajtov

Autor: Marcel Burkert | 13.12.2010 o 12:58 | (upravené 14.12.2010 o 8:21) Karma článku: 16,17 | Prečítané:  6334x

Novému vedeniu polície sa vyčíta, že bezdôvodne odvolalo z funkcií  všetkých policajných funkcionárov na vyšších pozíciách a namiesto nich dosadilo svojich "koňov". Byť na mieste novo vymenovaného prezidenta PZ tak by som sa týchto funkcionárov najprv opýtal, čo za svojej éry urobili proti mnohým zvrátenostiam panujúcim v PZ a či namietali proti bezdôvodným odvolaniam svojich predchodcov. Moje predošlé policajné články možno vyzneli ako kritika nového policajného vedenia, aj keď sa táto zďaleka netýkala len jeho. V tomto článku opisujem svoje 3 „zážitky" s manierami, alebo aroganciou moci v polícii od r.  2007 do apríla 2010, kedy som znechutený z pomerov požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. V závere článku ponúkam možné riešenie ako túto aroganciu eliminovať.

Poznámka na úvod: Je mnoho policajtov, ktorých primäli k predčasnému odchodu z polície čudné praktiky ich nadriadených, alibizmus, nezmyselné požiadavky, resp. prehnané bazírovanie na nepodstatných veciach na úkor služby občanom. Aj z toho dôvodu zbor neraz zbytočne prichádza o policajtov v najproduktívnejšom veku kedy by títo policajti mali zúročovať svoje skúsenosti a tiež to, čo do nich štát investoval. V mojom prípade to bolo okrem iného nemálo kurzov a školení, vrátane zahraničných. Sú to preto vo veľkej miere vyhodené peniaze daňových poplatníkov. Nie jedného nadriadeného však najviac zaujíma jeho stolička. Je na čase aby sa niekto kompetentný nad tým aspoň zamyslel.

1. krát som aroganciu moci v polícii pocítil v máji 2007 po tom, čo som ako pracovník Prezídia PZ vydal písomné metodické usmernenie,  v ktorom som si dovolil popradským policajtom odporúčať zakročiť proti ťažbe v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina (k čomu ma viedli viaceré dôvody, napr.: lesníci nemali na túto ťažbu potrebný súhlas MŽP SR). Po tom, čo sa dané metodické usmernenie (podpísané dvomi mojimi nadriadenými) stretlo s nevôľou MP SR a v Štátnych lesov TANAP mi bol nie len odňatý tento prípad ale bez riadneho zdôvodnenia som bol aj odvolaný z environmentálneho tímu a vyradený z príslušného úseku. Moju sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu adresovanú ministrovi vnútra dostal na vybavenie (ako inak) nadriadený toho, ktorý o mne rozhodol. Aj preto "pojednávanie" o mojej sťažnosti u policajného šéfa začalo vyčítavou otázkou v ktorej som cítil mierne pohŕdanie, že čo vlastne ja som: či lesoochranár, alebo novinár (keďže som sa písomne sťažoval u ministra), alebo nebodaj policajt??? Aj keď som lesoochranárom nikdy nebol, na otázku som v tej chvíli neodpovedal, lebo nevyzeralo to tak, že pýtajúceho sa by moja odpoveď zaujímala. V duchu som si len odpovedal: žeby maratónec?... Zbytočná by bola za danej konštelácie z mojej strany aj zmienka o operatívne podloženom nezákonnom konaní MŽP SR, ktorému som adresoval moju žiadosť o vyjadrenie sa k niekoľkým otázkam v kauze Tichá dolina, kde tieto otázky boli z MŽP SR obratom faxom preposlané lesníkom z MP SR, lebo MŽP SR si lámalo hlavu, ako zodpovedať otázky tak, aby do ničoho lesníkov zo ŠL TANAP nenamočilo. Lesníci z MP SR následne volali na Prezídium a pátrali po mojej identite, či nie som lesoochranár, alebo nepracujem pre lesoochranárov, lebo policajt by takéto odborné otázky sotva mohol spracovať. Následne som bol z tímu a úseku odvolaný. Až dodatočne, teda po mojej sťažnosti sa hľadal nejaký formálny nedostatok, ktorým by sa odôvodnilo moje odvolanie z enviro tímu a úseku. "Nedostatok" sa nakoniec našiel, ako už to býva, ale nie taký, ktorý by zakladal dôvod aby som letel z enviro úseku. Taký neexistoval, lebo odborne som nijak nepochybil, vo veci som sa odvolával na platné právne predpisy, nikomu som nič nenariaďoval, iba metodicky odporúčal.

Po viacerých odvolávaniach ľudí z radov Štátnej ochrany prírody, ktorí sa sa podobne ako ja slepo nestotožnili s daným zásahom do Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina, začali novinári klásť nepríjemné otázky aj v súvislosti s mojim odvolaním. Napokon som bol na pôvodný úsek po niekoľkých mesiacoch vrátený, ale za nie malú cenu. (Neskôr Ústavný súd v kauze Tichá dolina konštatoval, že prokuratúra a miestne príslušná polícia porušili zákon v neprospech oznamovateľov prípadu, teda ochranárov).

2. krát som maniere moci a tiež rodinkárstvo v polícii zažil v novembri 2008 po tom, čo som riaditeľovi po jednom incidente na otázku, či chcem naďalej vykonávať „funkciu" povereného riadením oddelenia, odpovedal, že  nie, lebo si to neváži a som pérovaný za maličkosti, napr. že nerobím s pracovníkmi denné porady. Považoval som to za stratu času, keď nebolo o čom sa radiť ani čo preberať; zvlášť keď nikto nebral do úvahy to, že ja na rozdiel od oficiálnych vedúcich som mal pridelené aj spisy a prípady ako ktorý koľvek iný pracovník a za riadenie som nedostával príplatky za riadenie. Následne mi bola znížená o jeden stupeň platová trieda s odôvodnením, že som prechádzal na inú funkciu, aj keď ja som na žiadnu inú funkciu neprechádzal; popis mojej činnosti zostal nezmenený. Keď som preto podal sťažnosť na ministerstve, táto bola, ako sa dalo očakávať, zamietnutá (vybavoval ju nadriadený toho kto zníženie mojej triedy podpísal) a to bez toho, aby bola zodpovedaná zásadná otázka na ktorej som sťažnosť postavil, a to, že prečo práve mne bola znížená trieda, ak aj dvaja iní kolegovia z oddelenia sú oproti ostatným vo vyššej platovej triede a to aj napriek tomu, že podľa všetkého nesplňovali 2 požiadavky stanovené pre túto triedu vo svojich popisoch pracovnej činnosti.

3. krát som aroganciu moci a rodinkárstvo pocítil v marci 2010, keď som bol znovu vyradený z úseku environmentálnej kriminality, ktorému som sa venoval so záľubou viac než 9 rokov. Oficiálnym dôvodom môjho vyradenia bolo to, že som bol „potrebný" na posilnenie úseku ekonomickej kriminality, ktorému som sa v minulosti čiastočne venoval. Zaujímavé ale bolo, že 2 mesiace pred tým, tí istí nadriadení posilnili úsek environmentálnej kriminality (človekom, ktorý na tomto úseku nikdy nepracoval, a to ani na nižšej policajnej súčasti. Bol to však na rozdiel odo mňa ich kamarát). Druhou zaujímavosťou bolo to, že tento človek na úsek environmentálnej kriminality prešiel v rámci nášho oddelenia zhodou okolností práve z úseku ekonomickej kriminality, ktorý som mal ja posilniť...

Myslel som si, že moje environmenálne tabuľkové miesto zanikne, že som na ekonomický úsek prešiel aj s tabuľkou. Po nejakých dňoch som zistil, že to tak nie je a na mnou uvoľnené enviro miesto bolo vypísané výberové konanie. Bolo mi už úplne jasné, že ma takýmto zbabelým spôsobom chceli odstaviť. Napriek tomu som skúsil prihlásiť sa do výberového konania a zároveň som navrhol, či by sa výberové konanie nemohlo radšej vypísať na miesto na ekonomickom úseku a kým sa na to miesto nenájde vhodnejší adept ako som ja, som pripravený pracovať súčasne na oboch úsekoch. Bol som však odbitý s tým, že to miesto je už obsadené (na internetovej stránke stále stálo niečo iné). Na mnou uvoľnené enviro miesto neskôr nastúpil človek, ktorý s danou problematikou nemal skúsenosti, a ak, tak len minimálne. Všetky moje skúsenosti, znalosti, certifikáty, vrátane zahraničných, ktoré som v danej problematike získal, aj ako lektor Európskeho policajného kolégia, sa stali zbytočnými. Nebolo mi ani dovolené dokončiť metodiku odhaľovania a dokumentovania pytliactva a analýzu rozsudkov súdov na všetkých úsekoch environmentálnej kriminality od r. 2003, na ktorých som dosť dlho pracoval. Nikoho ani nezaujímalo čo som dovtedy analýzami zistil, aj keď z analýz plynuli pre PZ a riešenie problematík užitočné informácie. Tieto dve veci som bol pripravený dokončiť aj popri mojich nových povinnostiach na ekonomickom úseku. Mojej žiadosti však vyšší riaditeľ nevyhovel, predpokladám preto, lebo nižší bol proti, a on proti nemu nechcel ísť; aj keby to bolo na prospech veci a aj keď na novom úseku som bol málo vyťažený. 80% mojej „nepostradatelnej" práce tvorilo  mechanické odstupovanie podnetov občanov na spoločnosti typu Web Content, čo by hravo zvládla aj sekretárka.

Čo bolo skutočným dôvodom môjho odvolania z environmentálneho tímu? Na túto otázku nedávam jednoznačnú odpoveď, ale nasledujúce riadky môžu čo to povedať o alibizme v PZ a prokuratúre.

Tesne pred mojim odvolaním som mal "konflikt" s prokurátorom jednej vyššej prokuratúry, ktorý mi už v minulosti sľúbil, že sa na mňa bude sťažovať. (Napr. za to, že raz som sa ho opovážil poprosiť e-mailom o zábery z jednej tatranskej doliny, na ktorých vraj malo byť podľa neho vidieť, ako tam došlo k poškodeniu životného prostredia tým, že ochranári zabránili ťažbe proti lykožrútovi. Pri osobnom rozhovore, ktorý e-mailu predchádzal, mi povedal, že mi tie zábery môže poskytnúť. Vzápätí som si však pri rozhovore dovolil poznamenať, že vo veci by sa nemali predčasne vyslovovať závery, kým nie je skončené znalecké dokazovanie. Keď som ho neskôr spomínaným  e-mailom oslovil, či mi teda môže poskytnúť tie zábery, oznámil mi, že si nepraje aby som ho takto ako prokurátora oslovoval, že porušujem služobnú subordináciu a že ak niečo chcem, nech o to požiadam služobným postupom. Myslel som si, že ide o jeho súkromné zábery, nie o zábery z miesta činu, ktoré mi príslušný policajt, ak ich skutočne aj mal, mohol bez problémov ukázať. Avšak z informácií zo správovej povinnosti nevyplývalo, že by okresná polícia konala proti lesoochranárom. Preto som si myslel, že išlo o súkromné zábery).

Posledný "konflikt" začal tak, že prokurátor ma náhodou telefonicky kontaktoval a pri tejto príležitosti som si ho dovolil informovať o novom prípade, kde okresná prokuratúra na základe podľa mňa nelogického  výkladu právneho ustanovenia o pytliactve a na základe účelovej obrany podozrivého podľa mňa zahrala do autu jasný prípad pytliactva z ktorého bol podozrivý jeden poľovník. Tento prokurátor mi do telefónu povedal, že ak sa prípad stal skutočne tak ako som opísal, je jednoznačne potrebné žiadať o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry. Naznačil som mu ale, že ja z môjho titulu ak by som aj takúto žiadosť spracoval, príslušný vyšetrovateľ ktorému som podliehal by ju neschválil, lebo dané právne ustanovenie si vykladá tak, ako okresná prokuratúra. Keďže sme s týmto prokurátorom mali na vec rovnaký právny názor, po potvrdení si informácií k prípadu som mu poslal e-mailom základné údaje k prípadu, výťah z môjho metodického usmernenia okresom týkajúceho sa odôvodnenia trestnosti podobných prípadov a tiež odkaz na 2 rozsudky súdov (ku ktorým som pracne dopracoval), ktoré potvrdzovali náš právny názor. Nepredpokladal som, že to ocení, ale že na základe toho začne ako vyšší prokurátor vo veci konať z vlastnej iniciatívy, resp. z "ex offo" a nebude k tomu potrebovať ešte oficiálny podnet z vonku. On však prijatie môjho e-mailu, v ktorom som ho o nič nežiadal, môj iniciatívny prístup pomôcť riešiť pytliactvo ako také vyhodnotil ako porušenie služobnej subordinácie a ako som sa po mojom odvolaní dozvedel, neoznámil to len mne, ale aj vyššiemu riaditeľovi. (Rád by som vedel, či konal aj v danej veci podozrenia z pytliactva. Chcem veriť tomu, že áno, lebo okresní policajti sa neraz sťažovali ako im prokuratúra alibisticky odmieta alebo zastavuje neraz aj jasné prípady pytliactva, ktoré oni pracne odhalili).

Informácie, ktoré som v danej veci odovzdal prokurátorovi e-mailom som mu mohol odovzdať aj osobne na najbližšom medzirezortnom stretnutí, ktorých sme sa obaja pravidelne zúčastňovali. Tejto veci by však odklad neprospel, skôr naopak. Asi aj preto som za toto „porušenie subordinácie" nedostal od nadriadených ani len výčitku. Dokonca mi ho ani nespomenuli. Lenže prokurátor údajne hrozil, že ešte raz sa také niečo zopakuje, obráti sa priamo na nášho (akčného) prezidenta PZ. A toto moji nadriadení asi nechceli pripustiť ani náhodou a tak ma predpokladám radšej alibisticky odpratali bez ohľadu na všetko ostatné.

ZÁVER:

Podriadení, pokiaľ nemajú známosti vo vyšších kruhoch, tak ako som ich nemal ani ja, pri konfliktoch s nadriadenými vo všeobecnosti nemajú najmenšiu šancu aj v prípadoch, keď sú v práve. Ak by o sťažnostiach policajtov na svojich nadriadených rozhodoval nezávislý orgán, tých sťažností by bolo buď oveľa viac, alebo mnoho policajných funkcionárov by si už tým pádom nemohlo len tak dovoliť zaobchádzať so svojimi podriadenými spôsobmi pripomínajúcimi spôsoby vrchnosti z čias feudalizmu alebo komunizmu. Prospelo by to legitímnym záujmom a službe ako takej.

P. S.: V prípade záujmu nemám problém sa s dotyčnými subjektmi konfrontovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dobré ráno

Dobré ráno: Grónsko ustálo Trumpove chute. Nateraz

Dánska premiérka označila debatu o predaji Grónska za absurdnú


Už ste čítali?