Právny štát má mať apolitickú, nie bábkovú políciu

Autor: Marcel Burkert | 9.9.2010 o 7:41 | (upravené 1.10.2014 o 21:26) Karma článku: 8,73 | Prečítané:  2621x

Je známe, že jedným zo základných princípov demokratickej spoločnosti je trojdelenie štátnej moci, ktorého súčasťou je moc súdna. Nezávislosť súdnictva je jedným z najvýznamnejších princípov právneho štátu. Pri tomto akoby sa zabúdalo, že podstatnou agendou súdnictva je trestná agenda, a tú tvoria trestné činy, ktoré odhaľuje a objasňuje polícia. Ak však sú funkcionári polície, viac menej od úrovne riaditeľov odborov, politickými nominantmi, resp. sú na funkcii preto, lebo dokázali, alebo dokážu byť servilní, či dokonca poklonkovať tým, čo rozhodujú o ich funkcii, na čele s ministrom - straníkom, je nemožné očakávať, že polícia bude odhaľovať a objasňovať podozrenia zo zneužívania moci tej ktorej vládnej garnitúry, ktorá má vždy najviac možností prísť k najväčším neoprávneným ziskom a výhodám.

Darmo budeme mať nezávislých sudcov, ak od funkcionárov polície závislých na politickej moci do veľkej miery závisí, ktoré prípady sa súdy dostanú a ktoré nie, resp. ak od polície závisí, ktoré ňou odhalené prípady a ňou zistené podozrivé osoby sa realizovať budú a ktoré nie. 

Je známe, že výsledky vyšetrovania politicky citlivých kšeftov závisia od prístupu polície. Tento prístup môže byť buď alibistický, s cieľom trestné stíhanie za každú cenu zastaviť alebo trestné oznámenie z nejakého vymysleného dôvodu účelovo odmietnuť, alebo naopak, robí sa na politickú objednávku, kde ostatné prípady musia ísť nabok a prioritne sa s veľkou vervou riešia tie, na ktorých záleží mocným alebo ešte mocnejším. Aj keď môže ísť o vyslovené kraviny, alebo prípady, ktoré nepatria do pôsobnosti špecializovaných zložiek, venuje sa im nadštandardná pozornosť, sú tu k dispozícii nadštandardné sily a prostriedky. 

Káuz, pri ktorých došlo k takým neoprávneným obohateniam, za ktoré by bežný občan, ak by bol nesmrteľný, vyfasoval najmenej 500 rokov väzenia, káuz, kedy polícia nekonala, aj keď konať mala, je viac než dosť. (A aj keď v týchto podozreniach napokon "konala", bolo to viacmenej len vtedy, ak už naozaj inú možnosť nemala. Nehovoriac o tom, akým smerom sa potom vyšetrovania uberalo). V týchto prípadoch nie len že podozrivé osoby neboli nikdy brané na zodpovednosť, ale sa pri nich vždy ignorovali aj skutkové podstaty trestných činov "marenie úlohy verejným činiteľom" a "zneužívanie právomoci verejného činiteľa". Tieto akoby boli v Trestnom zákone zakliate voči zodpovedným policajným funkcionárom. Takéto nelichotivé je vysvedčenie "apolitickej" polície, presnejšie povedané tých policajtov, ktorí pôsobia na politicky citlivých úsekoch alebo prípadoch, na ktorých výsledku záleží mocným. Česť nezlomným policajtom, bodaj by ich bolo čo najviac.

Preto minister vnútra a funkcionári polície by mali byť do budúcnosti vyberaní konkurzom (napr. na 4 roky uprostred každého volebného obdobia) a minister vnútra by mal byť nestraník; ak chceme hovoriť o ako tak funkčnom trojdelení štátnej moci a neochromenom právnom štáte. 

Darmo môže byť nejaký minister vnútra nestrannejší ako tí predošlí. Ak sa nezmení systém, prípadná pozitívna zmena bude len dočasná. Vždy tu bude konflikt záujmov. Objektivita zaručená nebude. Apolitickosť polície nemôže byť postavená len na vyhlásení toho ktorého ministra vnútra, že polícia bude práve pod jeho vedením apolitická, keď on sám apolitický nie je a ani byť nechce, lebo ak by chcel, tak by ho vymenili.

Na konkurz by policajní funkcionári prichádzali so svojimi programami: čo na funkciách o ktoré sa uchádzajú zmenia, zavedú alebo podporia, na čom budú bazírovať, čo zásadné urobia, koľko sa tým ušetrí, alebo čo sa tým získa, koľko to bude stáť a pod. Samozrejme, bolo by nutné vytvoriť také zloženie komisií, ktoré by zaručovalo pokiaľ možno čo najväčšiu objektivitu. Aj keď nič nie je tak ľahké ako sa to na prvý pohľad zdá, kde je vážne chcenie niečo zmeniť k lepšiemu, tam sa ukáže aj cesta ako zmeny realizovať. Rovnako by o odvolaní funkcionára nemal rozhodovať len mocný nadriadený, ale mali by do toho čo povedať napr. aj odbory, nejaká rada policajtov a pod. Inak polícia prichádza aj o skúsených manažérov, ktorí sú neraz vymenení menej schopnými, alebo neschopnými, ale poddajnými. Pod ich vedením potom z polície neraz predčasne odchádzajú aj skúsení a čestní policajti, lebo sú k tomu nepriamo dotlačení. V konečnom dôsledku však najväčšiu škodu z toho má občan.         

Ak sa polícia nestane skutočne apolitickou, policajti budú v kauzách mocných viac menej len pajácmi v rukách tých, čo sú pri moci. Je potrebné si uvedomiť, že novinári odhalia môžno len desatinu z mega krádeží, z mega podvodov a korupcie mocných. Bez spolupráce polície sa však ani tá desatina nedostane pred súd. 

A to nie je všetko. Možno najhoršie na tom je to, že nejeden bežný občan, ktorý vidí, ako sa kradne vo veľkom, a polícia, ktorú on platí, sa na to nečinne prizerá, si kladie otázku, či neokráda svoju rodinu, ak žije čestne, a či by si nemal brať príklad z tých, čo sú pri moci.       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?