Ťažkopádny model slovenskej polície-porovnanie s francúzskym

Autor: Marcel Burkert | 31.7.2010 o 2:55 | (upravené 3.3.2011 o 15:07) Karma článku: 12,97 | Prečítané:  5434x

V našej polícii skúsenosti z policajných systémov iných krajín nepadajú na úrodnú pôdu, aj keď tieto by pre ňu mohli byť v mnohom využiteľné a dosť užitočné. Problém je v tom, že  vykonanie zmien, hoci aj pozitívnych, bolí. Je jednoduchšie podnety k zmene inšpirované zahraničím v zárodku alibisticky odbiť, napr. jednoduchým konštatovaním, že pre náš „vysoko efektívny" policajný model, vychádzajúci z iných historických a teritoriálnych osobitostí, sú cudzie skúsenosti úplne nepoužiteľné. Je tomu tak naozaj?

Náš často krát prebyrokratizovaný, komplikovaný a ťažkopádny systém, nízka efektivita práce polície na viacerých úsekoch trestnej činnosti, niekoľko ročné vyšetrovania, nízka vymožiteľnosť práva, dostatočne poukazujú na to, že je načase sa zamyslieť a aspoň vyskúšať niečo z toho, čo inde už roky dobre funguje bez extra nákladov a prestať sa alibisticky vyhovárať. Veď aj napr. demokracia vznikla v úplne iných historických a teritoriálnych osobitostiach a predsa o ňu usilujeme aj na Slovensku. Takých prípadov kde sa Slováci naučili niečo pozitívne od cudzincov, alebo sa od nich inšpirovali, je veľmi veľa. Mohlo by to tak byť aj v polícii; minimálne na úseku justičnej a kriminálnej polície. Porovnajme si preto francúzsky a slovenský model polície:

V 60 mil. Francúzsku okrem klasickej polície určité policajné úlohy zabezpečujú aj tzv. žandári patriaci pod Ministerstvo obrany - spolu 80.000 žandárov. „Klasická" francúzska polícia má spolu  130.000 pracovníkov, vrátane občianskych zamestnancov. Naša polícia má okolo 20.000 príslušníkov. To je ešte v poriadku, ale:

1. Kým na „60 miliónovom Slovensku" sa bojom proti závažnej kriminalite zaoberá justičná a kriminálne polícia, v „5,5 miliónovom Francúzsku" je to len justičná polícia. Názov Justičná polícia vo francúzskych podmienkach neznamená, že táto polícia má iba justičných vyšetrovateľov a nemá pracovníkov služby kriminálnej polície. Takéto delenie vo Francúzsku neexistuje. Francúzsky vyšetrovateľ je v podstate náš pracovník služby kriminálnej polície, ale s oprávneniami na vykonávanie oficiálnych výsluchov s dôkazovou hodnotou, s oprávnením na výkon domových prehliadok a pod. Neviem o tom, žeby v EÚ, snáď okrem bývalých socialistických štátov, bolo ešte niekde takéto delenie ako u nás. Na dokreslenie predstavy o francúzskej justičnej polícii môže slúžiť informácia, že hlavnou úlohou tejto polície je represia.

2. Francúzi, a zďaleka nie len oni, nepoznajú rozdiel ani medzi obvinením  a obžalobou, ako je tu u nás. U nich je to to isté. Rozhodovanie o obvinení, ktoré je zároveň obžalobou, patrí prokurátorovi, alebo vyšetrujúcemu sudcovi. Vyšetrovatelia im dávajú len návrh na vznesenie obvinenia. U nás bežne dáva najprv návrh na vznesenie obvinenia kriminálna polícia vyšetrovateľovi, teda justičnej polícii, táto ak vznesie obvinenie tak po ukončení vyšetrovania môže dať návrh na podanie obžaloby prokurátorovi. Veď načo by sa to u nás malo komplikovať, keď sa to dá urobiť jednoduchšie, že?... Pridaním jedné stupňa navyše.

3. Vo Francúzsku majú zjednodušenú prácu aj v tom, že ich Trestný poriadok nepozná ani nám známy inštitút začatia trestného stíhania. Začatie vyšetrovania (u nás trestného stíhania) nie je formalizované ako u nás, kde sa o tom vydáva uznesenie s odôvodnením, ale postačuje už samotné  zaevidovanie veci do protokolu, napr. záznamu z daňovej kontroly zaslaného daňovým orgánom. Rovnako sa nevydáva uznesenie o prerušení trestného stíhania, o pokračovaní tresného stíhania, a podobné čisto byrokratické alibistické úkony.

4. Kým na „60 miliónovom Slovensku" sa bojom proti závažnej kriminalite zaoberajú 3 samostatne vedľa seba postavené úrady (bližšie predošlý článok), v „malom Francúzsku" je to až jeden. Neexistuje dokonca ani samostatný „úrad zvláštnych policajných činností" (ako je to u nás); tieto činnosti tiež patria pod justičnú políciu. Riešenie problematiky organizovanej kriminality a korupcie teda patrí do pôsobnosti riaditeľstiev justičnej polície. Táto rieši hlavne problematiku organizovanej kriminality a to na týchto svojich oddeleniach: finančná problematika a falšovanie peňazí, drogy, násilná kriminalita, ochrana kult. dedičstva, obchod so ženami, terorizmus, pranie špinavých peňazí, kriminalita na úseku informatiky. Korupcia je  riešená na riaditeľstvách justičnej polície len pokiaľ ide o závažné prípady. Žiaden špecializovaný úrad boja proti korupcii, ktorý u nás  za posledné roky neposlal do väzenia ani jednu, čo i len väčšiu rybu.

5. Rozhodujúce delenie kriminality je delenie na kriminalitu závažnú, ktorá je zároveň predpokladanou organizovanou kriminalitou, a na bežnú. Za závažnú, teda aj organizovanú kriminalitu, sa považujú aj podvody alebo krádeže veľkého rozsahu, aj keď okrem rozsahu činu ešte nič nenasvedčuje, že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou. Podobne je tomu napr. aj v prípadoch nájdených mŕtvol. Ak je mŕtvola nájdená v jazere s prestrelenou hlavou, v zásade je tu pôsobnosť justičnej polície. Vraždy z afektu v zásade patria do pôsobnosti poriadkovej polície, rovnako lúpeže na ulici, alebo bežnú nelegálnu držbu drog. Lúpeže v bankách patria justičnej polícii. Bežná prax je často u nás tá, že špecializovaný úrad si nechá prípad zdokumentovať nešpecializovaným, lebo spočiatku sa dá ťažko povedať, či ide o organizovanú kriminlaitu, a keď sa to dokáže, z väčšej časti urobený prípad si potom jednoducho preberie špecializovaný úrad, čo je neefektívne.

6. Definícia organizovanej kriminality je širšia ako u nás, vyjadruje skôr závažnosť, ako organizovanosť. Môže ísť napr. o vraždy páchané jedným masovým vrahom. Z kritérií možno spomenúť napr. mobilitu a sofistikované prostredie. Nemusí ísť o organizovanú skupinu páchateľov. Zákon uvádza zoznam trestných činov, ktoré sa spravidla považujú za organizovanú kriminalitu. Napriek vyššie uvedenému o vecnej príslušnosti vždy rozhoduje, alebo ju potvrdzuje  prokurátor, nie ako u nás predpisy, ktorých výklady spôsobujú pri stanovovaní príslušnosti často krát problémy.

7. Špecializovaný útvar vo Francúzsku zaoberajúci sa problematikou organizovanej kriminality je len na prezidiálnej úrovni, avšak jeho náplňou činnosti je „len" vykonávanie analýz a centralizácia informácií - pre potreby justičnej polície. Od r. 2006 sú aj na regionálnych úrovniach - na integrovaných riaditeľstvách justičnej polície odbory organizovanej kriminality s rovnakou náplňou práce ako má ich prezidiálny útvar.

8. Interregionálnych riaditeľstiev justičnej polície (obdoba našich úradov justičnej a kriminálnej polície na krajských úrovniach) je v 60 miliónovom Francúzsku len 10.  Tieto sledujú administratívne členenie štátu na 10 „regiónov" (u nás „krajov"). Na okresných úrovniach, 96 okresov, sú len detašované pracoviská justičnej polície. Zaujímavé, že? Jedenásť násobne viac obyvateľov a len dvojnásobne viac okresov a približne toľko krajov ako u nás.  Ani napr. v „chudobnom" Holandsku nemajú tak nafúknutú policajnú štruktúru ako u nás. Je tam o jeden stupeň v štruktúre menej. Medzi základnými útvarmi PZ a prezidiálnym útvarom je len jeden stupeň, nie ako u nás, že máme tam aj okresné a krajské riaditeľstvá.

9. V regióne Lyon, ktorý má 7 mil. obyvateľov, pracuje na justičnej polícii 5000 pracovníkov. Z toho je: 191 nadriadených, 1940 dôstojníkov, 1424  poddôstojníkov,  1142 administratívnych pracovníkov, 324 analytikov a 85 ostatných pracovníkov.  Z nízkeho počtu nadriadených (pravý opak toho, čo je u nás), vyplýva, že dôstojníkov a poddôstojníkov zrejme netreba nijako špeciálne riadiť, že vedia aj sami čo majú robiť; skôr asi prichádzajú do styku s prokurátormi alebo vyšetrujúcimi sudcami, ako so svojimi nadriadenými. Druhý fakt, ktorý z toho vyplýva, je dosť vysoký počet administratívnych pracovníkov. V našej polícii je veľa miest takých, ktoré by mohli byť namiesto policajtov zastávané civilnými zamestnancami.

10. Ochranu pred vonkajším nebezpečenstvom (ekonomika, extrémistické hnutia napojené na teroristov, priemyselné tajomstvá, inštitucionálne záujmy) zabezpečuje úrad, ktorý sa do nástupu terajšieho francúzskeho prezidenta do funkcie delil na dva úrady, avšak nový prezident (svojho času minister vnútra) dal pokyn tieto úrady zlúčiť, nakoľko ich rozdelenie bolo neefektívne, práca oboch úradov sa častokrát stretávala. Pri ich organizovaní práce a pri reorganizácii polície sa musí vychádzať z platných zásad a to efektívnosti a účelnosti. Prvoradá je racionalizácia systému. Nie korytá.

11. Nový francúzsky Trestný zákon (údaje z r. 2007) dal kompetencie colníkom, ktorí už tiež môžu vykonávať neobmedzené vyšetrovanie. Je neefektívne ak má prípad dokončiť iná zložka ako tá, ktorá ho odhalila; ako je tomu u nás.

12. Priamo na riaditeľstvách justičnej polície majú svoje detašované pracoviská aj daňové úrady. Rovnako na riaditeľstve priamo pôsobia aj styční dôstojníci vybraných krajín; nie ako u nás sedia na veľvyslanectvách. Na riaditeľstvách majú aj detašované pracoviská Interpolu, lebo mnohé prípady vyšetrované justičnou políciou si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. U nás je niečo také sotva predstaviteľné. Každý chce mať to svoje a stráži si to.

13. Ďalej na riaditeľstvách justičnej polície sú aj oddelenia finančnej kriminality, resp. finančnej polície, ktoré okrem spravodajskej práce (obdoba našej spravodajskej jednotky Finančnej polície na úrade boja proti organizovanej kriminalite) vykonáva ostatnú ekonomickú kriminalitu, ako sú podvody, falšovanie peňazí atď., a samozrejme aj vyšetruje. U nás spomenutá jednotka nevyšetruje. U nás je treba všetko deliť; stačí na to malá odlišnosť. Preto naša finančná polícia, aj keď má, čo sa týka náplne práce veľa spoločné s oddeleniami ekonomickej kriminality na úradoch justičnej a krim. polície, „musí" vystupovať samostatne.

Samozrejme, pravá ruka nemôže pri takomto našom systéme vedieť čo robí ľavá. A to v dobe, keď informácie majú cenu zlata. Náš model je nie len neefektívny ale aj zbytočne predražený.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Striptíz Vazovova, Dankova zádušná a systém Orbán (týždeň podľa Schutza)

Ak niekto patrí na Ústavný súd, tak Procházka.


Už ste čítali?