reklama

Jáger Jaromír : "Rozvoj hokeja podporoval socializmus viac". No a?

Pri hľadaní príčin zlyhaní, alebo poklesu úrovne slovenského alebo českého hokeja na medzinárodných podujatiach sa objavili hlasy, že za socializmu sa hokej podporoval viac ako teraz. Otázka znie, na úkor čoho alebo koho by sa mal rozvoj hokeja podporovať viac? Na úkor iných športov? Veď aj iné športy sa sťažujú na slabú podporu zo strany štátu. Alebo by to malo byť úkor zdravotníctva, podpory v nezamestnanosti, dôchodkov, alebo čoho?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Sotva je možné považovať za argument, alebo riešenie, ak niekto povie, že ak by tu nebol taký alebo onaký pochybný štátny tender atď., kde štát prichádza o milióny, bolo by dosť peňazí aj na rozvoj hokeja. Ak je to tak, riešme to, aby sa kradlo menej. Ak to riešiť nechceme, alebo nevieme, aký má potom zmysel hovoriť, že komunisti podporovali rozvoj hokeja viac? Čo sa tým chce povedať? Čo nám dnes bráni riešiť problémy hokeja a vôbec problémy spoločnosti? Za socializmu sme mohli voliť jednu stranu, jeden program.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zaujímavo vyznieva kritika súčasného režimu vo vzťahu k rozvoju hokeja z úst takého hokejistu (nejde o slovenského), ktorý len vďaka tomuto režimu mohol slobodne bez problémov vycestovať do zámorskej NHL, kde (bezpochyby zásluhou svojich schopností) zarába alebo zarábal len za jeden deň toľko, čo nezarobí za niekoľko mesiacov ani taký lekár, ktorý zachraňuje životy, alebo taký vedec, ktorý svoj život zasväcuje všeobecnému blahu alebo riešeniu nejakého závažného problému. Pritom na rozdiel od nich je ešte športovec ospevovaný a o nich nikto nevie. Toto je normálne? Prečo sa nekritizuje práve toto? Tu už je takému hokejistovi odrazu kapitalizmus dobrý?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím si, že ani najslávnejší športovci nie sú pre spoločnosť užitoční tak, ako napr. roľník. Ponúkajú len "špecifickú" formu zábavy, pri ktorej si človek sotva skutočne oddýchne, často sa len vynervuje (viď uplynulé olympijské hokejové zápasy), čo niekedy hraničí s inkfarktovými stavmi. Túto zábavu nepotrebuje zďaleka celá spoločnosť. Nehovoriac o tom, že sa dá nahradiť aj užitočnejšími formami zábavy, napr. vlastným športovaním. Služby zdravotníctva a iné sa nahradiť nedajú a sú, alebo môžu byť na nich odkázaní všetci. Slávni športovci tiež ponúkajú raz za čas pár dní trvajúcu radosť a slávu pre svoju krajinu, ak získajú nejakú medailu. Sláva sa však väčšinou rozplynie pri najbližšom neúspechu, resp. veľa z nej nezostane. Pritom aj tá sláva je dosť pochybná, lebo len nepatrná časť svetovej populácie vie o tom, že nejaké Slovensko získalo dobré umiestnenia na olympiáde, ktoré sa navyše pri tom počte rozdaných medailí strácajú. Kto ešte žije teraz, a to je len týždeň po olympiáde, medailami? A aj keby, pre by zostali Česi Čechmi, Švajčiari Švajčiarmi atď. aj keby získali polovicu zo všetkých olympijských medailí, alebo žiadnu. Zmenil by sa tým Váš názor na nich alebo na ich krajiny? Uznávam, že slávni športovci sú vzormi pre istú časť mládeže. Je lepšie keď mládež športuje, ako by sa mala flákať, ale neprikladal by som tomuto vplyvu tak veľký význam ako sa prikladá. Keby len štvrtina z tých peňazí sponzorov, ktoré idú do vrcholového športu, ako je futbal, hokej, bola odvedená na výstavbu športových ihrísk pre mládež, to by malo väčšiu cenu ako spomínané vzory. Kvôli tomu by som však komunistov určite nikdy nevolil. Aj keď dnešný systém zďaleka nie je dokonalý, za to však by som nikdy neospevoval vo svojej podstate zvrátený totalitný režim. Za veľa hovorí hoci už len to, že strieľal na hraniciach ľudí, ktorí chceli újsť z komunistického "raja" do prehnitého kapitalizmu. Až tak veľmi im záležalo na ich blahu... To dnes našťastie tým, ktorí chcú odísť na druhú stranu, napr. do Bieloruska, nehrozí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden môj kamarát tiež smútil za starými časmi, kedy komunisti podporovali mládežnícky hokej viac ako dnes. Bol sklamaný, že sme skončili po dobrých zápasoch "až" štvrtí na olympiáde a z toho, že našich hokejistov už zrejme v semifinále takéhoto turnaja s účasťou najkvalitnejších hráčov neuvidíme najbližšie desiatky rokov, ak vôbec niekedy, pri takomto trende. Keďže som ho chcel trochu potešiť (predsa, má o 13 rokov viac ako ja), povedal som mu, že je lepšie padnúť dole zo 4. miesta, ako padnúť z miesta vyššieho. Menej to potom bolí. Okrem toho, bolo asi spravodlivejšie ak bronzové medaily získali Fíni, nakoľko našim spočiatku akoby neboli dosť dobré, aj keď sa nedá povedať, že sa nesnažili, ale akoby v podvedomí mali zafixované, že mali na viac, čo aj možno mali, a keď si konečne naplno uvedomili skutočnú hodnotu bronzu, keď zabudli, že im finále ušlo len o chlp, už bolo neskoro. (V tom mali Fíni výhodu, oni prehrali semifinále jasne). Zahrávali sa s bronzom aj vtedy, keď im ho Fíni akoby na tácke v 2. tretine sami ponúkli, kedy po pasívnom výkone zrazu otočili z 0:1 na 3:1. Ak by hrali štvrťfinále tak, ako zápas o 3. miesto, v semifinále by boli s najväčšou pravdepodobnosťou Švédi. Povedal som tiež, že na to, že naši hokejisti na turnaji vyhrali dva z piatich zápasov so silnými súpermi a len jeden kľúčový zápas so silným súperom (Švédsko), je 4. miesto na svete celkom slušné umiestnenie. To by napr. v tenise alebo futbale zďaleka nestačilo ani na postup z medzi 16, resp. 32 najlepších. Je však pravdou, že sme porazili dvoch súperov, ktorí stoja vyššie ako my, majú úplne odlišné základne a neprehrali sme so žiadnym papierovo slabším súperom. Kamarát argumentoval, že ako málo nám chýbalo k tomu, aby sme úspešne uhrali semifinále a potom aj zápas o 3. miesto. No áno, ale to môžu povedať aj Nóri a Švédi, ktorých sme tiež zdolali len tak tak. Povedal som mu, že víťazstvo nad Nórskom bolo takmer povinnosťou, pričom v základnej skupine, v ktorej sme porazili Rusko, išlo len o umiestnenie do osemfinále (aj keď Rusi ten zápas hrali zrejme naplno). Tieto umiestnenia sú však často krát zradné, čo sa potvrdilo aj teraz. Rusi aj keď vyhrali skupinu, vyfasovali na kľúčový zápas neskorších víťazov Kanadu. Ešte že sme tú skupinu nevyhrali my a s Českom sme prehrali... Aj my sme sa však mohli o zradnosti týchto umiestnení už dva krát na minulých olympiádach presvedčiť. Za veľa hovorí zápas so Švédskom v Turíne, po ktorom sme síce vyhrali skupinu, ale ktorý nám neskorší víťazi turnaja dali vyhrať, aby sa vyhli vo štvrťfinále Čechom a dostali Švajčiarov. Mimochodom, bol by som zvedavý, ako by asi zápas vyzeral, ak by sme s podobným úmyslom (prehrať) nastúpili vtedy na zápas aj my... Možno by sa mužstvá predbehovali v strieľaní vlastných gólov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverom: Nie som odporca športu. Naopak. Som za jeho rozvoj. Neuznávam len vrcholový šport, ktorý už dávno prerástol do extrému, a to po viacerých stránkach. Priznávam však, že si ho niekedy so synom pozriem, ale snažím sa to obmedzovať, lebo tým ho vlastne tiež podporujem. Nemyslím si, že je spravodlivé (podobne ako keď ateisti musia financovať aj cirkve) ak túto zábavu a biznis spolufinancujú aj tí, ktorých šport vôbec nezaujíma a to tým, že z nevedomosti, alebo z dôvodu, že nemajú veľa možnosti na výber, si kupujú výrobky alebo služby spoločností, ktoré vrážajú do vrcholového športu milióny, čo sa zákonite odzrkadľuje v cenách výrobkov, či služieb. Tiež týmto spoločnostiam štát odpúšťa percentá z daní ako výdavky na reklamu. Takéto formy reklám nehovoria o kvalite výrobkov alebo služieb nič, len robia z ľudí nemysliacich tvorov neschopných si vytvoriť na ne svoj vlastný názor a riadiť sa podľa neho.

Marcel Burkert

Marcel Burkert

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  401
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú Židia, ani tajné spolky a dokonca ani USA, ale nadvláda rozumu nad citom, resp. prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť. Neschvaľovateľ ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s „ľudskou tvárou", aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu. z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, širenia ich politickej ideológie pod maskou náboženstva, slepej viery v toto učenie zo strachu pred fanatikmi, alibizmu moslimských a tiež európskych lídrov, ktorí otvárajú dvere tejto "novej" totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík:  Očkovanie a Covid ZdravieDuchovné otázkyRómska otázkaMuž a ženaŠkolstvo a výchovaIslam a zahraničná politikaOchrana prírodyEnvironmentálna kriminalitaPolícia s.r.o. pátraDúbravka, BratislavskoPotulky D. Kobylou a okolímPotulky BratislavouPotulky Slovenskom a ČRPotulky RakúskomPotulky EurópouPotulky IslandomPotulky USAPotulky Afrikou a ÁziouPolitika a spoločnosťEkonomikaMarenie výkonu cestnýchkontrolMaratóny experimenty 1992-2009Šport inakNadávať na USARusofilom a socialistomSpravodlivosť & NesúdnosťVýroky na zamyslenie 2/2016

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu