Vysnívaný milenec si to totiž v poslednej chvíli pred milostným aktom rozmyslel. Keďže tá žena bola vydatá, mala milujúceho manžela a dve deti. A tak k telesnej nevere nedošlo, aj keď už bola, ako tvrdí naša "hrdinka z ľúbostného romániku", po "prekvitnutom flirtovaní" na spadnutie. Stála vraj len na jednom dotyku navyše. Takto to vo svojom článku vylíčila Ema.
No osobne teda neviem, ako je možné svojho partnera/ku milovať a súčasne podvádzať.
Bolo by možno zaujímave tiež vedieť, ak teda Ema má skutočne tak rada svojho manžela ako tvrdí, či aj jemu by dopriala takýto románik. Možno si myslí, že jej milovanému manželovi nevera ani nevadí, a tak sa mu o takých maličkostiach, ako sú milenecké plány, ani nezdôveruje. Kto vie. No len či by aj ona milovala svojho "milovaného" muža, ak by sa dozvedela, že robí, alebo u/robil niekedy to isté.
Pozn.: Iste, vzťah dvoch ľudí a ich intímny život je len a len ich vec; to ale by namalo znamenať, že sa o veciach ako je láska, vernosť a nevera nemôže a nemá diskutovať. Navyše ak anonymná Ema svoj "problémom" zverejnila. Nejde o konkrétnu dvojicu XY; možno je to len fiktívny príbeh, a preto to vylučuje staranie sa do konkrétneho vzťahu. Okrem toho, odsudzovať neveru a neschvaľovať neveru je rozdiel.
Dosť pochybujem o tom, že muži, alebo ženy, ktorí sú schopní podviesť svoju „polovičku", túto napriek tomu milujú. Platí to aj pre prípady kedy sa navzájom stanú "sexuálne nepríťažlivými"; veď do manželského sľubu sa dobrovoľne ide aj s touto možnosťou. Hovorí sa, že: "milovať svojich nepriateľov je „božské", milovať svojich blížnych je ľudské, ale zrádzať najbližších, resp. byť schopný ich zradiť a nepostaviť sa proti prípadnej zrade zavčasu, je diabolské". Určite sa dá pochopiť, keď partneri sa prestanú mať radi, prestanú si jeden druhého vážiť, rozídu sa, a po tom sa zblížia s niekým iným. Ale kto to hraje na dve strany ten zároveň degraduje svojho partnera/ku, ak nie je tiež podobného razenia, do pozície "zálohy", ak to s bielym princom, alebo princeznou nevyjde, alebo ak taký vzťah stroskotá, alebo zovšednie.
Korunu vyššie spomínanému príbehu nasadzuje jeho hlavná hrdinka v závere svojej spovede, kde uvádza, že počas krásnych chvíľ so svojim "bielym princom" pochopila, že má úžasného manžela, ktorého nechce opustiť (zaujímavé, že to nespoznala počas chvíľ strávených so svojim manželom, ale s človekom, ktorého chcela za milenca...). Následne však spoveď paradoxne končí slovami, že život ide ďalej, a aké bude mať tento jej milostný príbeh pokračovanie, nikto nevie. Keby som mohol, povedal by som jej: Ó, aké romantické, ale len pokiaľ človek nie je v pozícii podvádzaného.
V dnešnej dobe sa pomerne často spomína slovo „flirtovanie" takým spôsobom, akoby išlo o úplne nevinnú hru, bez ohľadu na to, či ide o zadaných partnerov (partnerky), alebo nie. Zabúda sa však, že všetkým neverám predchádzala práve táto „nevinná hra", ktorú nasledovali tzv. neslušné návrhy, odkiaľ už nie je ďaleko k príležitostnej nevere, alebo neverám, ktoré ako je známe spôsobili mnohé rozvody, alebo nešťastia. Psychológ hovorí, že len málo kedy je človek tak silný ako bol "nedotiahnutý milenec" protagonistky tohto príbehu. Preto zadaným radí, aby sa flirtovaniu radšej vyhýbali.
Aký máte Vy názor na flirtovanie v ktorom vystupujú zadaní, alebo zadané? Čo sa má pod ním chápať? Ja osobne ho chápem ako také správanie voči opačnému pohlaviu, ktoré by sme si nedovolili v prítomnosti našich partneriek alebo partnerov.