Ak ma na ulici zastavujú, alebo oslovujú "výběrčí", či neprispejem na to či ono, niekedy je to dosť otravné; zvlášť keď ste prvému z nich, ktorý Vás oslovil, už prispeli a v priebehu ďalšieho pol kilometra Vás znovu oslovia ďalší traja ľudia z tej istej zbierky s tou istou požiadavkou. A vtedy sa človek môže cítiť dosť trápne a jediné čo mu ostáva, je tváriť sa, že oslepol, alebo sa začať "obhajovať": "Veď ja som už prispel! Keby som vedel, tak by som Vašim kolegom dal len tretinu z toho, čo som im dal, aby som mohol dať aj Vám...", ak nechce vyzerať ako chladný egoista.
Niekedy má človek chuť v takom prípade im povedať, že či si myslia, že neplatí dane, z ktorej nemalá čiastka ide aj na sociálnu starostlivosť a mnohými zneužívané solidárne zdravotníctvo. Ak by toto nebolo zneužívané, myslím si, že mnohé z dobročinných zbierok by nemuseli existovať. Toto choré zdravotníctvo ešte ako tak prežíva len vďaka tým, ktorí jeho služby nevyužívajú, resp. ich využívajú minimálne, lebo sa zväčša snažia o svoje zdravie starať. Minimálne ho ľahkovážne nepoškodzujú fajčením, nadmerným požívaním alkoholu a zdraviu neprospešnej stravy, alebo sa snažia trochu hýbať.
Som ochotný prispievať na takéto zbierky a vážim si aj ľudí ktorí za nimi stoja, lebo sa snažia pomáhať ľuďom v núdzi; ale vadí mi, ak v prvom rade netlačia na vládu, aby táto im prispela zo štátneho rozpočtu. Veď cca 50% !!! z toho, čo človek zarobí dá cez rôzne dane štátu. To nie je malé číslo. Za feudalizmu sa platil údajne len desiatok. Organizácie, ktoré sú za tými zbierkami, by mali požadovať, aby politici už konečne niečo robili so stále viac neúnosným, mnohými zneužívaným solidárnym zdravotníckym systémom. Veď je podľa Vás normálne, ak človek (napr. moja mama), využil v priebehu 80 rokov svojho života služby zdravotníctva len raz, keď sa už lúčil s týmto svetom a nedostal za to ani raz čo i len minimálnu kompenzáciu, pozornosť? Veď koľko do tohto zdravotníctva za tie roky vložil pre iných?!
Veľa ľudí v našom štáte žije v omyle, že štát je povinný sa postarať o ich zdravie, aj keď k nemu zjavne pristupujú často krát maximálne nezodpovedne (v tom lepšom prípade sú to ľudia, ktorí platia dane). Štát by mal dať tým ľuďom pocítiť, že za zdravie si vo všeobecnosti v prvom rade zodpovedajú sami. Teda ľudia s veľkou nadváhou (ak nadváha nie je zapríčinená chorobou), fajčiari, alkoholici... by mali platiť do zdravotného pistenia viac (alebo ešte viac, aby mali motiváciu sa zmeniť), alebo, tí, čo dajme tomu v priebehu desaťročia využijú služby zdravotníctva minimálne, by mali dostať naspäť aspoň desatinu z toho, čo do neho vložili. Ďalej by sa mal poskytovať o čosi vyšší štandard zdravotníckej starostlivosti občanom, ktorí do zdravotníctva prispievajú, alebo prispeli, alebo nižší štandard tým, ktorí do neho nikdy neprispeli, aj keď už zďaleka nie sú mladistvými alebo nie sú invalidmi.
Záverom by som chcel spomenúť ešte jednu vec. Z jednej vlastnej skúsenosti som nadobudol dojem, že nemenovaná organizácia, ktorá je za jednou známou zbierkou, nemá vážny záujem skúmať príčiny danej choroby a predchádzať jej. Jej predstaviteľka alebo predstaviteľ, na predložené možnosti, dokonca zo strany doktora medicíny, ako predchádzať, alebo prirodzenou cestou liečiť danú nemoc, keď ešte úplne neprepukla, sa len zasmiala, že to sú viacmenej bludy. Aj keď tento lekár spomínal, že hlavne na západe, stále viac lekárov začína uznávať tieto možnosti a je celá rada príkladov, kedy ľuďom pomohli.