Postoj pápeža, a zďaleka nie len jeho, v tejto otázke pripomína postoj lekára, ktorý by namiesto toho, aby dal ťažko zranenému cestnému pirátovi prvú pomoc, alebo aby pomohol lavínou zasypanému horolezcovi, by im chcel prednášať, že nie je správne takto hazardovať so životom, pričom sa treba riadiť pravidlami cestnej premávky, resp. pokynmi horskej služby a pravidelne, aspoň raz do týždňa, ich čítať.
Vie si niekto predstaviť, že by sa zrušili väznice a začalo by sa zločincom namiesto toho kázať ako sa majú správať? Otázka preto znie, prečo pápež a jemu podobne zmýšľajúci nenamietajú aj proti väzniciam? Veď podľa Písma máme milovať svojich nepriateľov, a ak títo nás udrú po jednom líci, máme im nastaviť aj to druhé. Tiež nemáme súdiť, aby sme neboli súdení a máme odpúšťať viny našim vinníkom.
Nie je správnejšie najprv si zamknúť byt a až potom, ak už, pokúsiť sa prednášať zlodejom, že kradnúť sa nemá? Spochybňovanie technickej účinnosti kondómov zo strany cirkvi pripadá skôr ako zámienka, lebo aj keby účinnosť kondómov pred AIDS bola väčšia ako ich neúčinnosť, a nebodaj keby všetky výskumy potvrdili že tá účinnosť je pomerne vysoká, aj tak by bola proti nim. Aj keď tu nejde len o prevenciu proti AIDS, ale aj o čiastočnú, ale nie zanedbateľnú, prevenciu proti neúmernému nárastu populácie (netvrdím že táto prevencia je samospasiteľnú a dokonalá). Ide o jeden z prostriedkov ako napomôcť plánovanému rodičovstvu, keď iné metódy, vrátane kázania Písma, tu sami o sebe zjavne zlyhávajú.
Skutočne to mnohým môže potom pripadať, že tu cirkvi ide o to, aby tu bolo čím viac biedy, aby bolo možné si na chudákoch stavať rebrík do neba. Ako keby cirkev videla triesku v oku jedinca používajúceho alebo zvažujúceho používať kondómy, ale nevidí brvno vo vlastnom, ktoré jej bráni vidieť, že tu nejde o „hriešnika" používajúceho kondómy, ale najmä o trpiace deti. Čo je toto za lásku k blížnemu svojmu a k deťom zvlášť?
Keďže aj postoj je čin, resp. ako je vidieť, má následky ako čin, cirkev podľa mňa (možno sa mýlim) nesie za mnohé z týchto postihnutých detí nepriamo zodpovednosť. A to za tie, ktoré splodili takí veriaci, ktorí vedeli, že sa nakazili AIDS (možno len v nemocnici a pod.) verili pápežovi a biskupom do takej miery, že pre nich bolo väčším zlom použiť pri pohlavnom styku kondóm, ako nakaziť ženu, alebo príležitostné partnerky a následne cez ne aj deti, odsúdené takto na smrť. Alebo verili slovám biskupa, že prezervatívy sú neúčinné. Preto sa darmo cirkev vyhovára na to, že ona nikomu nezakazuje používať kondómy, a že keby ľudia dodržiavali božie prikázania, ktoré hlásajú, nebol by tu AIDS atď. Okrem toho božie prikázania majú medzi sebou aj také, ktoré hovorí o nezabití. Z toho by malo vyplývať, že aj nechať niekoho vedome zabiť, alebo odsúdiť na istú smrť, je prestúpením tohto prikázania. Zvlášť keď vopred môžeme predpokladať, že iné metódy záchrany tu žiaľ nefungujú, alebo ešte dlhú dobu fungovať nebudú. Mnohé postihnuté deti, ktoré splodili ovplyvnení veriaci nakazení AIDS, sú aj obeťou neochoty cirkvi uznať si (ďalší) omyl.
Cirkev v tomto pripomína komunistov. Tí tiež chceli vybudovať istý raj na Zemi, len malo to jednu zásadnú chybu: celá stavba stála na hlinených nohách a preto v komunistických, alebo diktátorských krajinách, ktoré ešte prežívajú, nie len že ten raj nevidieť, ale vidíme tam často krát opak a ešte oveľa viac utrpenia ako v kritizovanom „prehnitom" neľudskom kapitalizme, aj keď doposiaľ nič neúčinkuje na chudobu lepšie ako predmet kritiky.
Tvrdí sa, že v Ugande kondómy nepomáhajú riešiť problém AIDS. Myslím, že sa tomu netreba čudovať, zvlášť ak nejaká autorita im tam povie, že ich používanie je hriechom a pod. a neexistuje tam súčasne osveta poukazujúca na riziká neviazaného sexu a na potrebu plánovaného rodičovstvu, hoci aj za použitia kondómov, ak už to nejde inak. Ak podľa pápeža kondómy problém skutočne len zhoršujú, bolo by možno zaujímavé vedieť, ako by reagoval, ak by všetky výskumy dokázali, že opak je pravdou, teda že ho pomáhajú aspoň sčasti riešiť a že používanie, alebo možnosť používania kondómov nezvyšuje promiskuitu ani znásilňovanie, ale má význam ako prostriedok pomáhajúci pri plánovanom rodičovstve.
Súvisiaci článok: http://burkert.blog.sme.sk/c/157275/Antikoncepcia-hriech-alebo-nevyhnutnost.html