alebo dávať si do tela čosi, čo je proti jeho vôli. Ale nie je to tak. Viacerí čitatelia, ktorí sa zapojili do diskusie k článku „Povinné očkovanie?! To je silná káva...“, zverejnenom na tomto blogu, reagovali na to, čo sa nestotožňovalo s ich názorom takmer až pohŕdavo (česť výnimkám). Spochybňovanie opodstatnenosti povinného očkovania odsúdili ako hlúposť a naivnú aktivitu ľudí, ktorí, podľa ich názoru ničomu nerozumejú a preto by sa nemali vôbec miešať do takých výsostne odborných vecí, akými sú vlastné zdravie a zdravie svojich detí.
Argumentácia verejného zdravia sotva môže obstáť. Veď ako môže napr. ohroziť verejné zdravie dieťa, ktoré nie je očkované proti tetanusu, keď, pokiaľ viem, tetanus sa neprenáša z človeka na človeka ?
Ono by bolo asi úplne najvhodnejšie, aby laici, ako napr. ja, sa nemiešali vôbec do ničoho, a počkali na návod od odborníkov, ako majú žiť svoje životy. Problémom ale je to, že tí odborníci a vedci pravdepodobne zďaleka nevedia všetko. Medicínska veda v určitých svojich oblastiach niekedy inklinuje k takému správaniu, akoby nemala za sebou žiadne prešľapy, pričom mnohokrát ťažké omyly minulosti sa prechádzajú mlčaním, akoby ani vôbec neexistovali (napr. údajne milióny ľudí nakazených vírusom SV40).
Omyly by sa dali oveľa skôr odpustiť, keby neboli ľuďom vnucované s dogmatickou istotou, že ide o tú najlepšiu a zásadne nespochybniteľnú vec. Chcel by som veriť tomu, že povinné očkovanie nie je produktom tohto nebezpečného dogmatizmu. A ak áno, potom je len samozrejmé, že akékoľvek spochybňovanie očkovania je neprípustné. Narúšalo by to vieru v jeho správnosť a jeho skoršie uzákonenie ako povinné by bolo potom zákonite vnímané ako násilie a neprávosť na ľuďoch.
Zástancovia povinného očkovania argumentujú, že pri ňom ide o pomerne nízke riziko, ktoré je spoločnosť ochotná akceptovať z dôvodu predchádzania väčšieho rizika. Ale je to skutočne tak? Pýtal sa niekto tej spoločnosti, či je naozaj ochotná to akceptovať vo všetkých prípadoch kde sa očkovanie povinne vykonáva? Rád by som veril tomu, že o všetkých známych rizikách očkovania kompetentní lekári informujú, resp. k nim pristupujú s rovnakou pozornosťou, akú venujú výhodám očkovania. Rád by som veril, že dostatočne informujú o tvrdeniach, zisteniach a niekedy možno aj o faktoch, podávaných druhou stranou, ktorá užitočnosť a bezpečnosť očkovania spochybňuje (bližšie predházdajúci článok).
Táto druhá strana tiež tvrdí, okrem toho čo už bolo uvedené v predchádzajúcom článku, že proti moru sa vakcína nikdy nevyvíjala, rovnako proti iným chorobám, ktoré boli kedysi strašiakom a dnes sa už napriek tomu nikde nevyskytujú, resp. sa vyskytujú minimálne. Rovnako tak aj štatistiky, ktoré ukazujú, ako sa chorobnosť po zavedení očkovania znížila, neukazujú, aký bol vývoj pred zavedením vakcíny, pričom podľa tejto strany tento vývoj často prudko klesal.
Niektoré argumenty v diskusii obhajujúce očkovanie boli zaujímavé, ale argumenty typu, že konzervačné látky v potravinách škodia ďaleko viac ako látky obsiahnuté vo vakcínach, to asi neobstojí. Ak by to malo byť skutočne tak, potom otázka znie, ako to tí múdri odborníci mohli dovoliť, aby sa také látky používali v potravinách, ak sú také škodlivé? Čo ak rovnako krátkozrako rozhodujú iní odborníci aj v prípade vakcín?
