Nie len Biblia ale aj Korán je riadne pokrivený. Prečo sa zabíjaniu v mene boha stále darí

Autor: Marcel Burkert | 16.7.2015 o 23:55 | (upravené 6.10.2015 o 16:55) Karma článku: 7,60 | Prečítané:  2124x

Na úvod by som chcel uviesť, že akýkoľvek nábožensko-politický systém, ktorý bojuje so stúpencami iných vyznaní, nemôže už mať mnoho spoločného s pôvodnou čistou náukou a že si myslím, že Mohamedova náuka niekedy čistá bola.

Z vyššie uvedeného zorného uhla môžeme hodnotiť aj kresťanstvo, resp. „pápežskú cirkev“ a jej brutálne činy v dejinách ľudstva, alebo krížové výpravy a hrôzy inkvizície. A to všetko s odvolávaním sa na boha, alebo Bibliu. My kresťania vo všeobecnosti dodnes veríme v neomylnosť Biblie, že Biblia je čisté slovo božie, resp. že je tam zjavená len a len čistá pravda, že sa tam nenachádzajú žiadne rozpory omyly, bludy, či dokonca veci, ktoré sú v príkrom rozpore s Božími zákonmi. Aj keď opak je neraz pravdou a to aj napriek mnohým pravdám, ktoré v sebe Biblia nepochybne nosí. O tom sa môže presvedčiť myslím si každý, kto sa aspoň trochu snaží túto knihu čítať nezaujato, kto odsunie nabok naučené a uvoľní cestu citu, ktorý s rozumovou vierou nemusí byť a často krát ani nie je za jedno; ak samozrejme ešte dostáva priestor, resp. ak tento nezaberá celý iba rozum.

A to ešte nehovoríme o "neomylných" výkladoch Biblie.

Našťastie Európa má už temné nábožensko-politické obdobie za sebou; aj keď žiaľ zásluhu na jeho zániku nemalo osvietenie vtedajších nábožensko-politických predstaviteľov, ale zmena mocenských pomerov. Dnešní kresťanskí náboženskí predstavitelia dodnes ani len nepripustili, žeby sa Biblia mohla v niečom rozchádzať so Zákonmi Božími, alebo žeby táto mohla obsahovať aj ľudské omyly tých, ktorí zjavenia dostávali, ďalej tých ktorí ich podávali ďalej, alebo ich spisovali. Naďalej sa bazíruje na (slepej) viere v biblickú neomylnosť (pričom z niektorých odôvodnení tohoto priam desí, viď posledný link pod článkom) a to aj napriek takýmto jej citáciám, napr.:

- „...Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena.“ Druhá kniha kronická, kapitola 15, verše 12 a 13.

- „Keď boli Izraelci na púšti, našli človeka, ktorý v deň sviatočného odpočinku zbieral drevo. Tí, čo ho našli zbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi, Áronovi a k celému zboru. Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží. Vtedy Hospodin hovoril Mojžišovi: Ten muž má byť vydaný na smrť! Nech ho celý zbor ukameňuje vonku za táborom. Celý zbor ho vyviedol von za tábor; ukameňovali ho a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.“ Štvrtá kniha Mojžišova, Kapitola 15, verše 32 – 36

Pokrivený Korán, resp. jeho interpretácie, fanatická slepá viera a z toho plynúce až hrôzostrašné následky, ktoré netreba zvlášť ozrejmovať

Moslimovia veria, že Korán obsahuje doslovne zaznamenané zjavenie, ktoré sa dostalo prorokovi Mohamedovi. Ale do podoby v akej ho poznáme dnes bol zostavený až po jeho smrti. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že prorok Mohamend, ktorému sa dostali zjavenia zhora, nebol iba duchovnou autoritou, ale aj politickým a teda aj vojenským vodcom a preto aj obsah Koránu zodpovedá vtedajšej aktuálnej situácii a potrebám. Mohamed chcel spojiť určité židovské a kresťanské prvky, v ktorých nachádzal pravdu, do jednej živej viery – islamu a pozdvihnúť arabský národ, resp. zjednotiť vtedajšie arabské kmene a dať im pevný sociálny a kultúrny poriadok. 

To sú viacmenej známe skutočnosti. Oveľa menej známa je pomerne veľmi významná skutočnosť, že v Mohamedovej dobe nemala arabčina presné pravidlá a nebola používaná v písomnej forme. Neexistovali ani žiadne arabské školy – snáď s výnimkou niekoľkých kresťanských centier v južnej Mezopotámii, teda v dnešnom Iraku. Ich liturgickým jazykom bola syro-aramejčina.

Prečo je to tak mimoriadne dôležité?

Na to dáva odpoveď kniha Die Syro-Aramäische Lesart des Koran - Syro-aramejský spôsob čítania Koránu od Christopha Luxenberga - filologického odborníka na semitské a arabské jazyky, ktorá vyšla v roku 2000 v berlínskom nakladateľstve Das arabische Buch. Kniha bola pomerne rýchlo vypredaná a dlhší čas bola nedostupná. (Christoph Luxenberg je pseudonym, nie je to pravé meno autora, a to z bezpečnostných dôvodov, keďže v dnešnej dobe výskum Biblie zďaleka nie je tak nebezpečný ako výskum jazyka Koránu)  

Na základe výskumov profesora Luxenberga sa možno domnievať, že stav vtedajšej nerozvinutej arabčiny nezodpovedal Mohamedovým potrebám a teda, že Mohamed sa uchyľoval k vtedajšiemu „esperantu“ Blízkeho východu, k aramejčine. Sprostredkujúca úloha Koránu medzi viac než vtedy tisícročnou aramejskou kultúrou a arabskou kultúrou  bola síce viditeľná, ale podiel aramejčiny pritom nebol dostatočne hodnotený. Toto bolo určujúce, že interpretácia Koránu sa uberala smerom, ktorý Korán nikdy nezamýšľal.      

Tento aspekt sa však dodnes v moslimských kruhoch úspešne prehliada, resp. ignoruje. Možno aj preto, že by to mohlo silne zatriasť niektorými stĺpmi alebo „pravdami“ Koránu. Pre moslimov je táto ich svätá kniha nedotknuteľná, tzn. i po filologickej stránke. Podľa islamskej teológie platí jej obsah ako večné Slovo Božie, zjavené v arabskom jazyku. Pre objektivitu ale treba povedať, že podobne sa správajú aj predstavitelia kresťanstva vo vzťahu k „čistote Biblie“ a jej „neomylných výkladov“.  

Profesor Saarlandskej univerzity v Nemecku Gerd Rüdiger Puin (odkaz pod článkom) a ďalší odborníci z odboru filológie tvrdia, že tento výskum Koránu môže poraziť fundamentalistické čítanie a môže ho prostredníctvom svojich väzieb na judaizmus a kresťanstvo priviesť do lepšieho svetla.

Luxenberg pri svojom výskume postupoval metódou synchrónneho čítania pri ktorej čítal súčasne v arabčine aj v aramejčine. Vďaka tomuto postupu bol schopný odhaliť rozsah dovtedy neočakávaného vplyvu aramejčiny na jazyk Koránu. Prevažná väčšina toho, čo je teraz označované ako klasická arabčina je podľa Luxenberga iba odvodenina aramejčiny.

Pôvodný jazyk Koránu sa teda od neskoršieho klasického arabského jazyka podstatne líši. Doteraz sa prijímal názor, že išlo o arabský dialekt ktorým sa hovorilo v Mekke. (Podľa súry 42:7 bolo Mohamedovi výslovne uložené, aby posolstvo Koránu hlásal obyvateľom metropoly (Mekky) a jej okoliu. Slovo „Mekka“ sa etymologicky nedá z arabčiny vysvetliť).

K poznatku o podiele aramejčiny nevedú len výsledky Luxenbergovej štúdie, ale aj celý rad výrokov proroka Mohameda, kde boli zistené arameizmy, ktoré boli v arabčine chybne vykladané, alebo nemohli byť vôbec vysvetlené.            

Možno sa domnievať, že pôvodní obyvatelia Mekky tomuto posolstvu aj rozumeli. Pôvodný jazyk Koránu nebol určený tým Arabom, ktorí o 150 rokov neskôr usporiadali inú arabčinu.

Táto podstatná okolnosť historicky vysvetľuje, prečo neskorší Arabi tomuto zmiešanému jazyku Koránu (dostatočne) nerozumeli.

Luxenbergove príklady významových chýb

Príbeh o pannách sľúbených v raji samovražedným bojovníkom

Jednou z významných chýb, ktorú Luxenberg ozrejmuje, je príbeh o pannách sľúbených v raji samovražedným bojovníkom.   Začína sa slovom „huri“, ktorému arabskí vykladači prisúdili význam nebeské panny. Pokiaľ však vezmeme do úvahy odvodeninu zo syro-aramejčiny, vychádza nám výraz „biele hrozná“ (biele hrozná sú jedným zo symbolických prvkov kresťanského raja).

Ak Luxenberg zistil, že Korán so svojim metaforickým výrazom húr-ín, z ktorého bol výraz huri chybne odvodený, znamená „biele krištáľovo čisté hrozná“ raja, logicky by z toho malo vyplývať, že aj ostatné miesta Koránu, kde sa tento výraz spomína, v skutočnosti znamená niečo iné, než to, za čo sa to vydáva, alebo vykladá.   

Ďalším  príkladom je aj zahaľovanie žien šatkou:

Nechajme hovoriť priamo Luxenberga: „Súra 24, verš 31 hovorí: „Nech bijú svojimi závojmi proti svojim vakom“. To je nepochopiteľná fráza, pre ktorú bola nájdená táto interpretácia: „A nech spustia závoje svoje na prsia svoje“. Pokiaľ je táto pasáž čítaná vo svetle syro-aramejčiny, znamená jednoducho: „Nech si upnú opasky okolo svojich bokov“. Je pravdou, že v kresťanskej tradícii je pás spojovaný s čistotou. Napr. Mária je zobrazovaná s pásom okolo bokov. Je tu mnoho jasných paralel s kresťanskou vierou. Vo svojom pôvode je Korán syro-aramejskou liturgickou knihou, so spevmi a výňatkami z Písiem, ktoré mohli byť používané pri kresťanských bohoslužbách. V druhom rade môžeme Korán vidieť ako začiatok kázania v úsilí o prinesenie viery vo sväté písma pohanom z Mekky. Jeho sociopolitické časti, ktoré nie sú nijako zvlášť spojené s pôvodom Koránu, boli pridané neskôr v Medine. Na svojom počiatku nebol Korán zamýšľaný ako základ nového náboženstva. Predpokladá vieru v Písma, a slúži preto ako cesta k arabskej spoločnosti“.      

Ústne tradície

Z ranných rukopisov Koránu, ešte dnes obsiahnutých v arabskom neúplnom spise, je aj pre laika zrejmé, že takýto text nebolo jednoduché dešifrovať bez spoľahlivej ústnej tradície a to dokonca ani pre vzdelaného Araba. Táto tradícia je dodnes obhajovaná, ale podľa dr. Luxenberga už nie je dlhodobo udržateľná. Podľa neho odborný i vecný výklad Koránu vyšiel z mylných predpokladov. Arabskí filológovia si vo svojich úvahách vzali za základ ako prvé písomnú pamiatku Korán a tzv. staroarabskú poéziu, ktorá však nebola písomne fixovaná a tak sa spoliehalo na ústnu tradíciu arabských Nomádov.

Dr. Karl Volbers vo svojom spise „Ľudový jazyk a spisovný jazyk v starej Arábii“ píše, že spôsob akým neskoršie generácie chvália jazyk Koránu, spočívajúci na napodobení, musí historik označiť ako falšovanie   

Záver: 

Z Luxenbergovej práce vyplýva, že ktokoľvek by chcel študovať Korán dôkladne, musí byť vzdelaný v syro-aramejčine a v súdobej literatúre (7. storočie). Iba tak môže určiť pôvodný význam všetkých arabských výrazov.  

Mám za to, že kým sa v moslimskom svete bude vyššie uvedené ignorovať, resp. nezmení sa pohľad na Korán, islamská viera bude naďalej predstavovať nebezpečenstvo pre demokratický svet, kde žiadna ideológia nemá, alebo nemá mať miesto. A nejde len o aktívnu islamskú vieru, ktorá sa snaží uplatňovať aj tie články pokriveného Koránu, ktoré nabádajú na násilie proti inovercom. Ide aj o pasívnu islamskú vieru. Veď táto tú aktívnu nepriamo podporuje, keďže aj postoj je čin. Dokonca aj podľa pozemského práva môže v niektorých prípadoch dôjsť k spáchaniu trestného činu len postojom, opomenutím, omisívnym spôsobom.  

P.S.:

Viera a presvedčenie sú rozdielne veci. Presvedčenie je viera i poznanie zároveň. Uveriť môžme aj nezmyslom.

Použité a súvisiace zdroje

- Christhop Luxenberg, "Die Syro-Aramäische Lesart des Koran", Verlag Hans Schiler, 3. Auflage 2007  

- Ako vznikol Korán - Časopis Svet Grálu č. 25.  

- O islame nestranne. Problémy s čítaním Koránu: http://www.dfens-cz.com/oldschool/clanek.php?clanek=2015070101

- Čo o sebe hovorí Islam: http://behounek.blog.idnes.cz/c/460696/pravda-o-islamu-aneb-co-rika-islam-sam-o-sobe.html

http://www.mediaoislamu.cz/  

https://en.wikipedia.org/wiki/Gerd_R._Puin

https://info.pravdaoislamu.cz/

http://www.gotquestions.org/Slovencina/Biblicke-neomylnost.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?