Regensburg, Walhalla a Regensburgský maratón 2015

Autor: Marcel Burkert | 1.6.2015 o 23:55 | (upravené 20.2.2016 o 17:08) Karma článku: 5,58 | Prečítané:  1032x

Regensburg, 4. najväčšie mesto Bavorska, ale najväčšie  stredoveké mesto Nemecka je často krát nazývané najsevernejším mestom Talianska a početné šľachtické domy postavené v toskánskom štýle pastelových farieb sami hovoria prečo. 

Do tohto mesta sa minulý mesiac vybrala naša mini bežecká 4 členná výprava zabehnúť si maratón a na výlet. Takže najprv k mestu:  

Regensburg patrí medzi najväčšie a najzachovalejšie stredoveké mestá nielen Nemecka ale aj Európy. Jeho mestská pamiatková rezervácia  leží na rozlohe 183 ha a tvorí ju 1000 architektonických pamiatok. Zo 140.000 celkového počtu obyvateľov mesta žije až 15.000 v pamiatkovej zóne. Teda v stredovekom jadro to tu skutočne žije. Stredoveké jadrá našich miest sú viacmenej vyľudnené, domy tu obývajú viacmenej iba firmy, a ak ich neobývajú, tak väčšinou chátrajú. Pre porovnanie: Najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku majú Košice a to o rozlohe 85,5 ha. Je v nej 608 architektonických pamiatok (celkový počet objektov ktoré sú v pozornosti štátu sa ale blíži tiež k tisícke). Mal som dobrý odhad: stredoveké jadro Regensburgu je skutočne cca 2 krát väčšie ako v Košiciach, aj keď zaznel aj taký hlas, že je 10 krát väčšie ako bratislavské... Žeby košické jadro bolo 5 krát väčšie ako bratislavské?... Ale rozumiem tomu prehnanému odhadu, lebo Regensburg na rozdiel od našich stredovekých miest iba s jedným, ale veľkým námestím (výnimkou je Bratislava), alebo s jedným veľkým "bulváro-námestím" (Košice, Prešov), má mnoho menších námestí so spleťou uličiek, čo budí dojem "veľkomesta".    

Regensburgu sa vyhlo bombardovanie spojeneckých armád v 2. svetovej vojne takmer úplne. Utrpelo len malé škody. Podľa propagačných materiálov aj v 21. storočí tu môžu človek zažívať takmer kompletný stredoveký mestský organizmus. Aj keď na môj vkus mnohé fasády zrekonštruovaných domov už nepripomínajú "stredovekosť". Napriek tomu historické pozadie, originálny štýl a špecifický šarm robia toto mesto podľa znalcov takmer neporovnateľným so žiadnym iným v celom Nemecku.        

 

Vo štvrti Stadtamhof, na druhej strane Dunaja:

"Prehnitý kapitalizmus"

Už skôr mi bolo odporúčané, že nemal by som do športu zapájať politiku tým, že ako klub si pri registrácii na preteky uvádzam: Stop Putinovi. Robím to preto, lebo čoraz viac ľudí a tiež mojich známych podlieha primitívnej ruskej propagande vykrádajúcej frázy, ktoré používali voľakedajšie špičky Sovietskeho zväzu, keď sa rozhodli vojensky obsadiť napr. aj Československo. Som ročník 1968 takže si pamätám, ako nám na škole dokola vštepovali a vymývali mozgy (presne ako to robí dnes ruská propaganda dnes), že západ na čele s USA a Nemeckom nás chce vojensky ovládnuť, chcel by nám tu implantovať prehnitý kapitalizmus a pod. Dnes sa len namiesto slov "západ" používajú slová NATO, ktoré chce byť k Rusku čoraz bližšie, aby si ho mohlo podrobiť... Západu naozaj k šťastiu chýba už len vojna s Ruskom, ktoré sa paradoxne nevie vpratať do svojich vlastných hraníc a "musí" okupovať časť Ukrajiny.    

V Nemecku sa mi páčila nie len výborná organizácia maratónu. Ešte viac sa mi páčilo, okrem iného aj to, že Nemci nemajú kontajnery na separovanie PET fliaš, sklenených fliaš, ani plechoviek. Prečo? Lebo to všetko sa zálohuje od 8 do 25 centov. A všetky sklenené fľaše. Nie len pivové, ako u nás. Následok? Čisté mesto, čistá príroda, šetrenie vzácnych surovín a šetrenie peňazí, ktoré my používame na odstraňovanie čiernych skládok alebo na vytváranie legálnych skládok, keďže separujeme ďaleko menej odpadov ako Nemci, cca až o 50%. A to pritom už v roku 2004 náš parlament prijal zákon že sa PET fľaše budú zálohovať. Ale viťúz minister životného prostredia vyhláškou nechal stanoviť výšku zálohy na hodnotu – nula. Podal som trestné oznámenie za marenie úlohy verejného činiteľa, ale ako sa dalo očakávať, generálna prokuratúra konštatovala, že sa nič nestalo, že povinnosť si zodpovedný pracovník, alebo pracovníci splnili...  

Starostlivosť o pamiatky? Mnohí ste v Nemecku boli, takže viete, že je ukážková. V starobylom centre som nevidel ani jednu rozpadavujúcu sa alebo čo i len ošarpanú budovu, a to som zachádzal aj do takých uličiek kde bežne turisti nechodia. Žiadnych žobrákov som v meste nevidel. Čistota, napriek tomu že tam majú hromadu prisťahovalcov z krajín ktoré poriadkom nevynikajú. Cyklistické chodníky? Neúrekom. A väčšina z nich bola postavená zrejme ešte v dobe keď ľudia vynašli slovo „eurofondy“, bez ktorých sa u nás spravidla ani len prstom nepohne. Chodníky pre peších a cesty všetko bez výmoľov a dier. Prečo!? Pričom na Slovensku je viac nezamesntaných ako v Nemecku a na takéto práce nie je potrebný ani zahraničný um ani zahraničný kapitál. Počas našej maratónskej turistiky som si vlakom "odbehol" do Norimbergu. Už stanica v Regenburgu, čo je v podstate okresné mestečko, bola veľkolepá, vlaky a vlaková doprava také, že vlakom radosť cestovať.     

Dojmy a fakty z Regensburgského maratónu 

Keďže pri registrácii som si omylom zabudol uviesť štátnu príslušnosť, tak som oficiálne bežal za Nemecko - automaticky ma zaradili k Nemcom, imperialisti... Možno aj preto, lebo ako klub, za ktorý som bežal, som uviedol: Stop Putin. To sa predsa na Slovensku, kde je dosť rozšírený kult Putina, až tak nenosí...

Organizácia na jedničku - ako sa na Nemcov patrí. Počasie: viacmenej zamračené, bezvetrie, teplota na máj viac než dobré - na štarte 13 až 14°; v cieli 17 až 18°.

Trať pripomínala košickú: Dve kolá, podlhovasté, a viacmenej rovnako rovinaté centrum ako v Košiciach, približne rovnako veľké, aj keď stredoveké jadro mohlo byť odhadom o 50% väčšie. Na "hornom konci" (podľa toku Dunaja) sa bežalo medzi rodinnými domami a cez park, čo tiež pripomínalo košickú trať.

Vzhľadom k dobrej predpovedi počasia som si večer pred pretekmi tipoval čas pod 3:50 na 50%. Nad 4 hodiny na 30%. Na čas pod 3:45 na 20%. 

Aby som sa rozcvičil, vyštartoval som trochu svižnejšie, čo trvalo asi tak 200 metrov, ale napriek tomu som nestíhal Petrovmu tempu, jeho nástupu. Zhruba na kilometri som pred sebou zbadal Vila a Paľa ako sa mi vzďaľujú z čoho som dedukoval, že ma nenápadne predbehli... Keďže som mal ešte dostatok síl, ich náskok som bez problémov stiahol, eliminoval... Približne na 6. kilometri začal Paľo zaostávať a na cca 7. km som zas ja začal zaostávať za Vilom, lebo jeho tempo sa mi zdalo prirýchle, čo bolo pre mňa na začiatok nie príliš pozitívne znamenie, keďže v Edinburgu mi jeho tempo vyhovovalo až do 27. km a v Košiciach až do 31. km.    

10. km  52:58  (tempo 5:18). (Zisťujem až po pretekoch, lebo počas maratónu si väčšinou len stláčam stopky, keďže nerád bežím ako naprogramovaný robot a odmietam aby mi medzičasy diktovali akým tempom mám bežať. Radšej bežím podľa pocitov, beh si užívam, a rád sa pred cieľom alebo v cieli nechávam prekvapiť výsledným časom, či už pozitívne, alebo negatívne. Beriem to ako hru).   

Na 12. km ma dobiehajú vodiči bežiaci na čas 3:45 o ktorých som si myslel že sú predo mnou! Takže nebežím až tak zle! aj keď Vilo ma už dávno zanechal. Zhruba na 15. km kujem plány, že sa s nimi poveziem do polky a potom ich nechám ísť, keďže ich tempo sa mi zdalo trochu prirýchle. 

Na 17. km vidím v dave cúvať zo strany na stranu bežca, vysokého mladíka, ktorý odpadáva, našťastie jeden bežec ho v poslednej chvíli zachytáva, takže nepadá na hlavu. Jeden z vodičom mu pomáha a zabezpečuje medzi najbližšími divákmi a organizátormi privolanie záchranky, ktorú čoskoro všetci počujeme. V tej chvíli myslím iba na to, či by som vedel dotyčnému poskytnúť 1. pomoc, či by som si v rýchlosti vedel spomenúť na moje teoretické znalosti z 1. pomoci, a kladiem si otázku koľkí bežci by ju v prípade potreby vedeli poskytnúť. A v duchu ďakujem, že sa našli obetavci a mládencovi pomohli. Bolo by vhodné ak by v každých organizačných pokynoch pred maratónmi bolo zo strany organizátorov poukazované, čo treba v takých prípadoch robiť. Tento mladík mal šťastie, že mu mal kto ihneď pomôcť, ale je X menších maratónov a iných pretekov, kde to tak nie je.                   

Na 19. km dobieham a predbieham Paľa a povzbudzujem ho slovami, že ešte nie je koniec, že mi to ešte môže napokon vytmaviť. Tesne pred polkou sa mi nepozdáva tempo vodičov. Začínam zaostávať. Buď mi rýchlo dochádza energia alebo oni príliš zrýchlili. Potom ma napadá, že možno len vyrovnávajú stratu vzniknutú pri záchrane mladíka. A skutočne, po chvíli zisťujem, že sa mi nevzďaľujú, pridávam, aby som sa ich zachytil a čo to ešte z balíka vyťažil.

21,1 km - 1:51:34 (tempo 5:17), takže oproti desiatke zrýchlenie o sekundu, čo zisťujem až dodatočne, po maratóne z tabuliek.  

Na méte polmaratónu dochádza k striedaniu vodičov za čerstvých. Možno zabral banán či čo, ale zrazu sa mi beží s vodičmi komfortne. Títo noví vodiči sa mi začínajú páčiť... Ale nie až natoľko aby som som s nimi bežal dlhšie ako do 23. km... Tu im dokonca unikám, resp. stíham únik jedného bežca v bielom, ktorý pre sluchátka v ušiach nevníma čo mu hovorím. Ale aj tak dobre. Aspoň nevie, že mu niekto dýcha na krk. Jeho tempo mi vyhovuje. 

26. - 27. km - dobieham Vila a to takmer presne v tých miestach, kde mi v prvom kole ušiel. Oznamuje, že mu to nejde, a povzbudzuje ma. Hovorím mu teda, že idem sa pokúsiť o osobák (3:47:49) a preto vsádzam na jednu kartu. (Aj za cenu že by som nemal maratón dokončiť kvôli kŕčom, ktoré hrozia najmä vtedy keď človek nemá natrénované alebo preženie tempo).     

30. km - 2:38:02 - osobák na 30 km. (Zisťujem až po pretekoch, ako aj všetky medzičasy, lebo hodinky nemám vo zvyku veľmi pozorovať, len si stláčam medzičasy. Vždy bežím podľa pocitov, nie podľa toho čo hovoria medzičasy)

31. km  2:42:20 (doterajšie priemerné tempo 5:08, pričom do desiatky to bolo o 10 sekúnd pomalšie! Posledný kilometer 5:18)

32. km  2:47:57 (tempo 5:38)

33. km  2:53:58 (tempo 6:01) 

34. km  2:59:35 (tempo 5:36)    

35. km  3:05:10, (tempo 5:35) osobák aj na 35 km. Keď neprší, aspoň kvapká...       

36. km  3:10:43, (tempo 5:33), stále sa cítim dobre až sa mi to nechce veriť.  

Po 36. km spomaľujem, svojho vodiča púšťam k vode..., vládzem, ale sa začínajú ozývať kŕče do zadných častí stehien, takže prepínam do režimu istoty. Aj v tomto režime, ak nebudem musieť zastať, to vyzerá nádejne. Na hodinky stále nepozerám, ale viem, že vodiči na 3:45 sú ešte za mnou, takže to je oveľa viac ako som pred maratónom očakával.    

37. km - Najprv ma predbieha vodič na čas 3:45 a čochvíľa na to aj Vilo so slovami, aby som som sa ho skúsil zachytiť. Odpovedám: "nedá sa", čo Vilo asi nezaregistroval, lebo na mojej úrovni bol iba okamih. 

38. km - 3:22:59 (predošlé 2 km tempo priemer 6:08).

Asi 100 metrov pred 39. kilometrom prechádzam prvý krát do chôdze, dokonca zastavujem, dostávam silný kŕč. Predo mnou posledný krát na trati vidím Vila ako ladne našľapuje (behá akoby sa vznášal)  a mizne za zákrutou. 

Risk nevyšiel. Možno som prehnal tempo ale tiež je možné že ak by som bežal pomalšie, tým pádom bol by som aj dlhšie, a nohám ani to by sa nemuselo páčiť a kŕče by sa ozvali tak či tak. Možno.

Ale neľutujem. Ak by som po 31. km spomalil, tak ako v Košiciach, v cieli by som si vyčítal že som sa nepokúsil o osobák, prípadne až na čas pod 3:45.    

39. km - 3:30:02  (tempo 7:03), Na občerstvovačke neverím vlastným očiam: podávajú tam pivo! môj obľúbený nápoj. A keďže nemôžem kvôli kŕču bežať, aspoň si vychutnávam bavorského pjeníka, ktorý vôbec nepripadal ako nealkoholický. Kŕč po chvíli prechádza (možno to tým pivom...) a tak skúšam pomaly klusať. Ak nedostanem ďalší silný kŕč, je šanca že to dám pod 3:50 aj keby som beh striedal s občasnou chôdzou, čo by pre mňa znamenalo asi toľko ako pre slovenských hokejistov postup do semifinále MS. Finále by znamenalo prekonanie osobného rekordu o sekundu a pod 4 hodiny to bol základný cieľ (čosi ako štvrťfinále).        

40. km - 3:36:45 (tempo 6:43, takže určité zrýchlenie).

41. km  3:43:22 (tempo 6:37).

Asi 600 metrov pred cieľom dostávam ďalší silný kŕč, ktorý mi nedovolí ani kráčať. Zatínam zuby od bolesti a pokúsiť sa sval trochu natiahnuť. Moje želanie č. 2, dať to pod 3:50, ak už z toho osobák nebude, sa definitívne rozplýva.

Hlavou mi prebehlo, ako som pred pol rokom v Košiciach, kde som zabehol len o necelú minútu lepší čas ako tu v Regensburgu, som záverečný kilometer a 200 metrov dal v tempe 4:57.

Aj preto je maratón tak zaujímavý.

Nevypočítavý, nevyspytateľný.   

Skúšam naštartovať. A následne asi 300 metrov bežím akoby som bol postrelený do jednej nohy. 

100 metrov do cieľa: K tejto méte som dokráčal, a keď som zistil, že hneď za zákrutou je cieľ, tak som "vyšprintoval" a posledné metre bežím v tempe odhadom 4:30 a nekompromisne predbehujem 2 bežcov:-) ako pomsta za tých, možno 50-tich, ktorí ma v posledných piatich kilometroch predbehli.        

Vyhodnotenie:

Celkom ma teší, že som napriek problémom s kŕčmi dosiahol nie zlý pozitívny split: 08:07. Priemerné tempo 5:28,8. Cieľ: 3:51:15, štvrtý najlepší maratónsky čas a šiesty pod 4 hodiny z 12 oficiálnych úspešných maratónov.

Ak by sa bežal maratón o deň neskôr, kedy už bolo diametrálne odlišné počasie, alebo aj o deň skôr, kedy tiež bolo jasno a dosť teplo, tak šanca že by som v Regensburgu zabehol pod 4 hodiny pri mojej pomerne chudobnejšej bežeckej príprave by bola tak 30 percentná. Na jednej strane teda spokojnosť, na strane druhej otázka či, resp. kedy sa znovu vyskytne tak super bežecké počasie v kombinácii s tým, že budem mať nabehané aspoň tak, ako som mal na Regensburg. Lebo behávať 40 a viac kilometrov týždenne ma veľmi nebaví. Behanie do 20, maximálne do 30 km týždenne ma osviežuje, nad 40 km unavuje.  

Tréningová príprava na maratón: Od januára do 16. mája (t.j. deň pred maratónom) som každý týždeň odbehol v priemere 44 km, do ktorých po prepočte vždy zarátavam aj občasnú horskú turistiku, občasné bicyklovanie a príležitostný tenis. Pre porovnanie, v príprave na aprílový Belehradský maratón 2011 (osobák 3:47:49) som v časovo porovnateľnej príprave trénoval týždenne o 11,5 km menej ako na Regensburg. Pričom počasie v Belehrade nebolo tak ideálne a na trati bolo jediným občerstvením voda.

Zaujímavé je tiež to, že na vlaňajší Košický maratón, ako pozerám do môjho bežeckého denníka, som trénoval týždenne o 2,5 km viac. A možno preto som mal vtedy čas lepší o symbolických 47 sekúnd...  

Tipovacia súťaž

Keď sme si v našej štvorčlennej výprave večer pred maratónom každý tipovali svoje najpravdepodobnejšie časy ktoré v maratóne dosiahneme, ja som si tipoval čas 3:52. Pomýlil som sa len o necelú minútu. Druhý v poradí bol v tomto smere Peter. Zabehol za 3:37:58, teda o 7 minút rýchlejšie ako sa odhadol (lenže vyštartoval a nasadil tempo na o dosť lepší čas, takže v skutočnosti veril, že môže dosiahnuť o dosť lepší čas). Treba pri tom ale povedať, že vedenie oddielu vzhľadom na jeho dispozície a možnosti od neho očakávalo čas 3:34. Takže jednoznačne najväčšie sklamanie...:-) Tretí v tipovacej súťaži bol Vilo, tipoval si čas 3:55, ale podobne ako Peter, vyštartoval a nasadil tempo na o dosť lepší čas, takže v skutočnosti veril, že môže dosiahnuť o dosť lepší čas, a aj ho dosiahol. Dobehol v skvelom čase (3:46:29) a ako sedemdesiatnik bol prvý aj v kategórii nad 60 rokov. Najväčším, resp. jediným optimistom bol Paľo, ktorý si odhadol o 14 minút lepší čas ako napokon dosiahol. Zabehol za 4:04:31. Pričom pár dokov späť bežal maratón za cca 3 tridsať päť. Ale ak by som ja mal o 5 kg viac ako meriam (nepočítajúc 1 meter) tak by som si na maratón ani netrúfol. Vo svojej kategórii (pomer výška/váha) bol Paľo možno aj prvý. Pochybujem že s podobnou "karosériou" bol niekto lepší.    

Vo výsledkovej listine čítame, že maratónu sa okrem iných Slovákov zúčastnil aj Ivan Šimko, bývalý minister vnútra a obrany. Patrí medzi tých (málo) politikov, ktorých si vážim.   

Bonus:  

Cestou do Regensburgu sme sa stavili vo Walhalle, čo je honosná novoklasicistická budova z prvej poloviny 19. storočia inšpirovaná nebeskou Walhallou postavená v štýle antických chrámov ako pamätník významným osobnostiam "nemeckého jazyka". Nacisti Walhallu ignorovali zrejme kvôli tomu, že nebola založená na rasovom princípe.     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?