Yellowstone - Raj nad peklom 2/2

Autor: Marcel Burkert | 27.3.2015 o 11:55 | (upravené 31.5.2015 o 17:50) Karma článku: 11,55 | Prečítané:  8943x

Pod povrchom národného parku Yellowstone spí monštrum.  Je cca 80 km dlhé a 40 km široké a v yzerá ako pokojné údolie pokryté lesmi. 

V skutočnosti je to obrovský kráter plný magmy, roztavených hornín o odhadovanom objeme od 200 do 600 tisíc km². Ak by toto monštrum vybuchlo explózia by bola väčšia než 1.000 atómových bômb... 

Najprv pár záberov z Wyomingu z cesty na západ k Skalnatým horám a následne k samotnému Yellowstonu:   

 Vulkán a   SUPER VULKÁN

Vulkány len zriedka zapríčiňujú škody obrovské škody, ale erupcia super vulkánu, akým je Yelllowstone, by spôsobila globálnu katastrofu. Zničila by všetko v dosahu 1.000 km. Láva by pokryla oblasť tak veľkú ako je Európa. Explózia by bola tak silná, že by spôsobila zemetrasenie, tsunami a hurikány. Horúca láva by spôsobila lesné požiare po celej Severnej Amerike. Ľudia z ostatných svetadielov by následky výbuchu pocítili tiež. Supervulkán by znečistil atmosféru biliónmi ton popola a prachu. Vietor by ich rozfúkal po celom svete a my by sme vstúpili do vulkanickej zimy.

Keď v r. 1815 vybuchol na Tombore v Indonézii bežný vulkán tak výbuch v nasledujúcom  roku mal za následok rok bez leta. Do atmosféry sa dostalo toľko prachu že dokonca ľudia v Európe nevideli slnko niekoľko týždňov. Supervulkán by bol oveľa horší. Nevideli by sme slnko nie len niekoľko týždňov ale niekoľko rokov. V Severnej Amerike by padli teploty o 15°C a celosvetovo o 3°C. Bez slnka by vo väčšine sveta prestali rásť rastliny a svetový ekosystém by tým skolaboval.

 K zatiaľ poslednej erupcii Yellowstonu došlo pred 640-tisíc rokmi. Predtým sa tak stalo pred 1,3 miliónmi rokov a 2,1 miliónmi rokov. Na základe toho niektorí vedci odhadujú, že frekvencia výbuchov je približne 700-tisíc rokov.

Pozn.: Na obrázku vyššie ste si určite všimli "mŕtve stromy". K problematike lesov národného parku je link na konci článku.  

V 1. časti putovania po NP Yellowstone sme sa dostali po prúde rieky Yellowstone na začiatok Yellowstonského Veľkého kaňonu - k Hornému vodopádu a na "prah" Dolného vodopádu. V tejto časti pokračujeme v našej ceste ďalej (na sever).    

Obrovské požiare sa v Yellowstone vyskytujú už tisícročia pravidelne každých 100 až 300 rokov. Yellowtone nám poskytuje jedinečné a neprekonateľné prírodné laboratórium na monitorovanie a učenie sa z požiarov a vôbec ekosystému ako tento reaguje na globálne otepľovanie. (K problematike lesov národného parku je link na konci článku).    

Nachádzame sa pri Lamarskom údolí. Ide o jednu z dvoch najobľúbenejších lokalít vlkov v NP Yellowstone, teda o lokalitu s ich najväčším výskytom. Paradoxne vlka jeden člen našej skupiny mal tú česť vidieť mimo parku, za jeho južnou hranicou.      

Ako vlci zmenili rieky

Všetko je prepojené. Zdanlivo malá zmena môže celkom zmeniť celý náš svet. Toto tvrdenie dokonale dokazuje úloha vlkov pre rovnováhu v prírode. Môžu vlci svojou prítomnosťou ovplyvniť korytá riek?

Jedným z najúžasnejších vedeckých objavov minulého polstoročia bolo objavenie trofických kaskád. Trofická kaskáda je ekologický proces ktorý začína na vrchole potravinového reťazca a pokračuje až na najnižšiu úroveň. Ukážkovým príkladom je to čo sa stalo v Národnom parku Yellowstone, keď sa sem v r. 1995 vrátili, reintrodukovali vlci. I keď všetci vieme, že vlci zabíjajú rôzne druhy zvierat, nie sme si až tak vedomí toho, že dávajú život mnohým ďalším. Pred tým než sa tu vlci znovu objavili, neboli tu 70 rokov, počet jeleňov sa zvyšoval, pretože ich nikto nelovil, až sa im podarilo znížiť vegetáciu skoro na nulu aj napriek ľudskému úsiliu o ich kontrolu. Spásli skoro všetko. Ale v momente keď sa sme vrátili vlci, aj keď zo začiatku ich bolo len pár, začali sa diať pozoruhodné úkazy. Najskôr samozrejme zabili niekoľko jeleňov, ale to nebolo to hlavné. Podstatnejšie bolo, že radikálne zmenili správanie jeleňov. Tieto sa začali vyhýbať určitým častiam parku, konkrétne takým, kde by mohli byť ľahko ulovené, predovšetkým údoliam a roklinám. A tieto miesta začali okamžite regenerovať. Predtým holé údalia sa rýchle zalesňovali osikami, vrbami a topoľmi. Na niektorých miestach stromy späťnásobili svoju výšku za iba 6 rokov. Čoskoro na to sa sem začali sťahovať vtáci. Tiež počet bobrov sa začal zvyšovať pretože bobri si radi pochutnávajú na stromoch. A bobri podobne ako vlci sú inžiniermi ekosystému. Priehrady ktoré stavajú na riekach sú útočiskom vydier, ondatier, kačíc, rýb, plazov a obojživelníkov. Vlci zabili kojotov v dôsledku čoho sa začal zvyšovať počet králikov a myší, čo znamenalo viac dravcov, líšiek, lasíc a jazvecov. Orly a havrany zlietavali na mrciny ktoré tu zanechávali vlci. Tiež počet medvede sa tu chodili kŕmiť a ich počet začal stúpať, čiastočne tiež preto že na obnovených kríkoch rástlo viac bobulí. Medvede posilňovali pôsobenie vlkov tým, že zabíjali niektoré mláďatá jeleňov.

A teraz sa dostávame do bodu kedy to začína byť veľmi zaujímavé: Vlci zmenili správanie riek. Rieky sa menej kľukatili a ubúdalo na nich erózií. A dôvodom bolo, že obnovené lesy spevnili korytá riek a nedochádzalo tak často k zosuvom pôd. Korytá riek zostali pevne vo svojich tokoch. V údoliach už nedochádzalo k tak častým zosuvom pôdy. Takže vlci nezmenili len ekosystém parku ale aj jeho fyzickú podobu. Bližšie: http://www.seberizeni.cz/jak-vlci-zmenili-reky/

Bizóny majú viac než tonu, no napriek tomu bežia rýchlejšie ako človek. Prekvapujúco žiadna iná zver nespôsobí ľuďom v parku viac zranení ako práve bizón, keďže ľudia nedodržiavajú bezpečnú vzdialenosť. 

K smrteľným úrazom pri stretoch s medveďmi v NP Yellowstone: Je oveľa pravdepodobnejšie, že človek sa v parku utopí v niektorej z dravých riek ako že zomrie po strete s medveďom. Ale 6. júla 2011, teda mesiac po našej návšteve, tu k takému úrazu došlo. Následne aj v auguste 2011 došlo k ďalšiemu smrteľnému úrazu po strete s medveďom grizly. Pred tým celých 25 rokov k takémuto úrazu nedošlo. Neskôr sa zistilo, že páchateľom bola aj v júli aj v auguste jedna a tá istá medvedica. 

Vôbec prvý smrteľný prípad je z roku 1916. Ďalší sa stal až v 60-tych rokoch (1967). Odvtedy každoročne park navštívilo v priemere 2 milióny ľudí. Logicky tým pribúdalo stretov s medveďmi, ale zároveň myšlienka, že medveďov treba chrániť, našla širokú podporu verejnosti a súčasne sa poukazuje na nebezpečenstvo otvorených skládok odpadu v parku, ktoré učia medvede, aby si človeka dávali do súvislosti s jedlom. Potvrdzuje to aj spomínaný prípad z r. 1967 kedy dve 19 ročné dievčatá boli zabité v spánku v stane. Odpadky v stane spustili u medveďa podmienečný reflex, prirodzenú reakciu. Vyšla k tomu aj smernica, ktoré sa o tento reflex opiera.  

V polovici 70-tych rokov sa grizly dostal na zoznam CITES. Ich počet v Severnej Amerike klesol pod 1.000, z niekoľko 10 tisícov. Dnes žije v parku 600 medveďov grizly, z toho 250 samíc.

V r. 2001 až 70% obyvateľov štátu Wyoming považuje medveďa Grizly za prínos pre štát a ekostystém.

Kúzlo Yellowstonu pramení z vedomia rizika. Len nebezpečenstvo robí divočinu skutočne divokou. 

K prípadu zo 6. júla 2011: Muž so ženou po strete s medvedicou nezostali stáť, resp. cúvať, ale bežať. Muža prit om medvedica zabila. Už vtedy mohli medvedicu správcovia chytiť ale boli presvedčení, že len chránila mladé, správala sa teda prirodzene.  

Prípad z 26. augusta.2011, resp. príčina útoku medveďa na človeka (Johna Wallaceho) nie je doposiaľ vysvetlená 100 percentne. Menovaný bol na túre, údajne len sedel na pni a jedol desiatu v letných lúčoch, keď ho medvedica napadla. Následný odchyt a poprava danej medvedica (ktorá zabila človeka aj v júli 2011) demonštruje existenciu osobného práva - chráni nie len medvede, ale aj ľudí. 

Podobne ako u vlka, aj medvedicu grizly, aj s jej 3 mláďatami, sme nestretli v parku, ale za jeho hranicami, ale tiež v chránenej oblasti.                              

 Mamutie horúce pramene  

 

Starý verný aj keď nie je najväčší a najpravidelnejší gejzír v parku (interval erupcie má od 50 do 127 min.) dokáže za 2 až 5 minút vystreknúť od 14.000 do 32.000 litrov vody.    

Roztavená magma sa "ukrýva" vo vzdialenosti už od 5 do 13 km pod povrchom zeme. Magma poskytuje prvú ingredienciu pre prvý termálny znak – teplo. Dážď a sneh poskytujú druhú – vodu. Táto presakuje do zeme až do hĺbky viac než 1 km, kde je ohrievaná. Podzemné praskliny formujú tretiu ingredienciu – prírodné „potrubie“. Horúca voda cez neho stúpa a vytvára gejzíry.        

 

Súvisiace články: 

http://burkert.blog.sme.sk/c/289268/Cesta-do-raja-nad-peklom.html

http://burkert.blog.sme.sk/c/206773/Ani-v-USA-nie-je-lykozrut-nepriatelom.html

http://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/271942/Lesy-Yellowstonu-a-ich-zavislost-na-lesnikoch.html

Použitý zdroj: 

http://http://www.topky.sk/cl/11/1371492/Sokovani-vedci--Supervulkan--ktory-moze-znicit-svet--je-silnejsi--ako-sa-predpokladalo-

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?