Vzdelanie je to, čo zostane, keď zabudneme, čo sme sa v škole naučili

Autor: Marcel Burkert | 20.6.2014 o 0:05 | (upravené 22.6.2014 o 15:31) Karma článku: 6,19 | Prečítané:  997x

Či už to bol Karel Čapek, alebo niekto iný, kto prvý vyslovil vetu, že vzdelanie je to, čo zostane, keď zabudneme, čo sme sa v škole naučili, je to veta, ktorá mnohých ľudí, a zvlášť rodičov a pedagógov nabáda alebo mala by nabádať k vážnemu zamysleniu sa.

Asi nikto presne nevie, čo všetko mal Karel Čapek pri výroku uvedenom v názve článku na mysli, ale jedno je asi isté: Keby deti dostávali po skončení základnej školskej dochádzky do vienka hoci "len":

  • úctu k sebe a k druhým,
  • nesebecké konanie, konanie v prospech celku s pozitívnymi cieľmi
  • zodpovednosť (nie poslušnosť),
  • schopnosť správneho rozhodovania sa založeného napr. na poznávaní Zákona zvratného pôsobenia,
  • kritické myslenie,
  • tvorivosť,
  • schopnosť komunikácie,
  • schopnosť spolupráce...

nebolo by to málo.

Najmä ak pri tom pomyslime na to, že súčasný stav ľudského poznania a technický pokrok, ktorého ľudstvo dosiahlo, by mohli vyriešiť mnohé problémy, ktoré nás dlhodobo sužujú, či už sú to ekologické problémy, ekonomická kríza, energetické problémy alebo iné. No napriek tomu sa tieto problémy stále prehlbujú. Pri tomto asi nikto nepochybuje, že nemalú, ak nie rozhodujúcu zásluhu na tom majú sebectvo, nedostatky v komunikácii, nedostatky v schopnostiach spolupráce a ďalšie. Tieto doslova bránia riešeniu týchto problémov.

A čo na to naše základné a stredné školstvo?

Úctu k sebe a k druhým, nesebecké konanie, zodpovednosť, kritické myslenie, komunikáciu, konanie v prospech celku a spoluprácu vo všeobecnosti školy takmer neučia; česť výnimkám založeným na osobnom nasadení učiteľov. Na strane druhej napr. poslušnosť bez pochopenia a sebectvo tradičný systém výučby masívne podporuje a rozvíja. Veď napr. mať jednotku, keď ostatní majú trojku a horšie známky, je pekný úspech.

K oblastiam spoločnosti, ktoré potrebujú zásadné zmeny nepochybne patrí aj oblasť starostlivosti o rozvoj osobnosti žiakov. Táto starostlivosť by nemala byť v školách niečo navyše, ale mala by patriť medzi priority, najmä základných škôl. Je najvyšší čas na týchto školách venovať adekvátnu pozornosť rozvoju osobností detí, ich sociálnym zručnostiam a vlastnostiam.

Dôvodov na to je viac než dosť. Veď kultivácia detí je v záujme jak jednotlivca, tak spoločnosti, jej stability a tiež prosperity. Starostlivosť o rozvoj osobnosti žiaka je dokonca i prostriedkom pre lepšie učenie. 

Rozvíjanie emočnej inteligencie detí

Goleman v r. 1997 povedal, že na tom, ako sme v živote úspešní a šťastní, sa rozumová inteligencia (IQ) podieľa len asi z 20-tich %. Omnoho väčšiu úlohu hrá súbor schopností, ktoré sú v posledných rokoch označované ako emočná inteligencia. K emočnej inteligencii patria najmä tieto schopnosti: vyznať sa sám v sebe a porozumieť druhým, zvládať vlastné emócie a pomáhať druhým aby zvládali svoje emócie a udržiavať si vnútornú motiváciu k učeniu, práci a zábave a ďalšie. Tieto schopnosti sa potom premietajú do kvality našich vzťahov a komunikácie, do pracovnej kariéry a tiež do nášho telesného zdravia, ktoré do veľkej miery súvisí s tým, ako vieme zachádzať s emóciami.

Covey (1994) uvádza, že ľudia majú jeden u druhého pomyselné „citové konto“. Preto je potrebné sa o vzťahy starať a udržiavať citové kontá „v pluse“. Tam, kde sú citové konta len tesne nad nulou, alebo na nule, alebo dokonca v „mínuse“ stačí málo, aby sa dostavila rozladenosť, neochota, alebo vznikol konflikt.  Niekto môže namietnuť, že empatická reakcia typu: To si musel mať poriadnu zlosť keď si Ivana udrel... je vyjadrovanie súhlasu s nesprávnym konaním. To určite nie, ak za empatickou reakciou nasleduje informácia o nevhodnom vyjadrení emócie. Napr.: Vidím, že si na Ivana nahnevaný, ale hnev sa dá vyjadriť aj inak ako kopaním. A keď emócia opadne môže sa pristúpiť k otázkam, ktoré nabádajú dieťa k premýšľaniu a hľadaniu riešení z vlastnej hlavy. Pri tomto majú byť dospelí iba sprievodcami, nie riešiteľmi. Lebo nikto nemá moc zmeniť druhého človeka, iba sám seba. Každý človek však má možnosť vyjadrovať, aké chovanie nie sme ochotní znášať a čo hodláme urobiť ak by takéto chovanie pokračovalo.

Keď rodičia robia veľa pre to, aby si ich deti mysleli, že ich nemajú radi

Deti niekedy priamo alebo nepriamo učiteľom povedia, alebo sa im zdôveria, že doma ich veľmi radi nemajú, keďže sa zle učia, nosia domov poznámky, neposlúchajú... Vývoj týchto detí je ohrozený neistotou v citových väzbách k ľuďom, ktorí by mali byť alfou a omegou ich detstva. Každé dieťa sa v prvom rade snaží získať záujem dospelých pozitívnym spôsobom. Pokiaľ sa mu to nedarí, dosť skoro zistí, že to je možné dosiahnuť i inak: vykrikovaním, vyrušovaním, skákaním do reči, žalovaním, obťažovaním, podliezaním... Pre takéto deti i negatívny záujem je lepší než ľahostajnosť. Inokedy môže neúspešná snaha získať pozornosť a lásku viesť až k citovému chladu, cynizmu, odmietaniu emócií. Jedna báseň hovorí, že: Chceme byť milovaní. Ak neuspejeme, chceme byť obdivovaní. Ak neuspejeme, chceme byť obávaní. Ak neuspejeme, chceme byť nenávidení a opovrhnutí.   

Deti sa učia najmä tým, čím žijú

Škola vychováva každou sekundou v nej strávenou tým ako je usporiadaná, čo a ako v nej deti prežívajú. Hovorí sa tomu „skryté osnovy“. Tradičná škola je postavená na viere v moc slova. Deti sa však učia najmä tým, čím žijú - doma i v škole:

  • ak žijú v ovzduší kritizovania, učia sa odsudzovať,
  • ak žijú v ovzduší nepriateľstva, učia sa útočiť, 
  • ak žijú v ovzduší výsmechu, učia sa neistote.

Tiež to však o deťoch platí aj naopak: ak žijú v ovzduší bezpečia, učia sa dôverovať, ak sú povzbudzované, učia sa sebadôvere, aj sú prijímané a uznávané, učia sa mať radi a vážiť sami seba, ak žijú v ovzduší lásky a priateľstva, učia sa nachádzať lásku okolo seba.    

Hotové recepty & Očakávanie jednoduchých riešení od tých „hore“

Tradičná škola viac menej neučí deti pochybovať, porovnávať a už vôbec nie kriticky myslieť. Ponúka im len hotové recepty. Navyše často krát pochybné. Môžeme sa potom čudovať, ak ako dospelí budú žiadať rýchle a jednoduché riešenia od tých „hore"?

Pre našu budúcnosť je rozhodujúce koľko ľudí si bude uvedomovať súvislosti medzi pôsobením školy na deti a našou ekonomickou prosperitou i spoločenskými problémami, koľko ľudí prijme fakt, že transformácia vzdelania je rovnako dôležitá ako transformácia ekonomická a koľko ľudí, a hlavne koľko kompetentných sa bude podľa toho aj správať . Ak sa za poškodenie detí považuje:

  • nerozvinutie celej rady individuálnych dispozícií a schopností,
  • zníženie sebavedomia,
  • vytvorenie závislosti na autorite,
  • malý rozvoj komunikačných zručností,
  • malý rozvoj kritického myslenia,
  • prijatie predstavy že súťažiť a dokazovať pritom druhým, že sú horší než ja, je správne, a že je to dôležitejšie ako spolupráca,

potom sa dá povedať, že škola poškodzuje každé dieťa bez výnimky; samozrejme každého inak. 

Je kultivácia detí v pôsobnosti rodičov alebo školy?

Mnoho učiteľov zastáva názor, že škola je tu predovšetkým pre odovzdávanie vedomostí a že starostlivosť o osobnostný rozvoj by mohla znížiť vedomostnú úroveň detí, a teda táto starostlivosť má byť v pôsobnosti rodičov. Úprimne si myslia, že v prípade detí, ktoré strádajú v rodinách nedostatkom lásky a prijatia je škola bezmocná. Avšak teória základných ľudských potrieb i tu môže pomôcť nájsť kľúč k riešeniu ak učiteľ systematicky pracuje so vzájomnými vzťahmi v triede a snaží sa uspokojovať základné ľudské potreby detí. Nejde o žiadne „experimenty s deťmi“, ako sa niektorí obávajú. 

Pokračovanie v ďalšej časti.

Použitá literatúra:

KOPŘIVA, P., NOVÁČKOVÁ, J., NEVOLOVÁ, D., KOPŘIVOVÁ, T.Respektovat a být respektován. 1. vyd. Kroměříž: Pavel Kopřiva – Spirála, 2005. 

FABER, A. How To Talk So Kids Will Listen & Listen So Kids Will Talk“ (Ako hovoriť aby deti načúvali a ako naslúchať aby deti hovorili. New York: Rawson, 1980.

GOLEMAN, D. Emoční inteligence. Praha: Columbus, 2000.

SARASON, S. B. Predictable Failure of Educational Reform (Predvídateľné zlyhania v školskej reforme). San Francisco: Jossey Bass Publishers, 1990. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?