Má viera v zmŕtvychvstanie a nanebovystúpenie vážne vážne medzery?

Autor: Marcel Burkert | 21.4.2014 o 0:45 | (upravené 10.5.2014 o 10:28) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  1484x

Mnoho, ak nie väčšina kresťanov vidí hlavný význam Ježišovho pôsobenia v tom, že pre nás zomrel na kríži, aby nás tým vykúpil zo všetkých hriechov. Prijíma sa pri tom myšlienka, že múdry Boh poslal na zem svojho syna, teda časť seba, aby sa tento syn nechal mučiť a zavraždiť.

Ak pripustíme, že existoval nejaký „božský vykupiteľský plán" logicky sa potom na zločincov, ktorí stáli za ukrižovaním, musíme pozerať len ako na nutných pomocníkov. Toto sa ale veľmi často účelovo prehliada lebo to vážnym spôsobom kriví "obraz Stvoriteľa" a jeho zákonov. V každom prípade zadosťučinením pri tomto býva, že Ježiš vstal z mŕtvych a s pozemským telom vystúpil do neba...

Táto viera má však otázniky; ak nie rovno vážne medzery:

Že sa Ježiš ukazoval svojim verným ako jemnohmotné duševné telo nie je až tak odvážne tvrdenie ako by sa na prvý pohľad zdalo. Veď keby jeho telesné zmŕtvychvstanie bolo skutočne predvídané ako posledný dôkaz pre jeho božské poslanie, potom by to malo zmysel len vtedy, keby zdanlivo ukrižovaného Ježiša po zmiznutí jeho tela z hrobu videlo čo najviac ľudí. V priebehu 40 dní to však bolo len niekoľko málo chvíľ počas ktorých sa Syn Boží zjavil malej skupinke - ľuďom, ku ktorým existovalo práve to duševné spojenie, ktoré umožňuje kontakt cez jemnohmotné zmysly; vrátane hmatu u Tomáša (Doplnené z diskusie: Aby sa Tomáš mohol presvedčiť, že to bol skutočne Ježiš, mohla mu byť poskytnutá milosť vidieť a pociťovať v tej chvíli "jemnohmotne", teda môcť pôsobiť jeho vlastným jemnohmotným telom. Ježiš pri svojom zjavení učeníkom mal na sebe, ako každý zosnulý, spočiatku len telo z jemnej hmotnosti, ale stále to bola "hmota" (aj keď to už nebolo telo hrubohmotné). Preto sa dá predpokladať, že Ježišovo jemnohmotné ešte nieslo určité známky po ukrižovaní. Práve tento dej však hovorí, dokonca veľmi zreteľne o tom, že to nemohlo byť byť Ježišovo hrubohmotné telo, tak dobre známe všetkým učeníkom; inak by už vopred bola vylúčená akákoľvek pochybnosť. Teda to, čo niektorí horlivci chcú uvádzať ako dôvody svojho tvrdenia, že to bolo Ježišovo pozemské, resp. hrubohmotné telo, ktoré sa zjavilo učeníkom, prináša v skutočnosti dôkaz o opaku).

Toto je zrejmé i z jedného miesta textu Lukášovho evanjelia, kde sa hovorí: Tu sa im otvorili oči a oni ho poznali." (Luk. 24, 31). Keďže sotva možno predpokladať, že všetci učeníci v tú chvíľu práve spali, je viac menej zrejmé, že išlo o vnútorné oči, ktoré sa im otvorili. K tomuto záveru vedie aj ďalší citát, v ktorom sa popisuje, ako Ježiš vstúpil cez zatvorené dvere, čo je s telesnou schránkou nemožné. To potvrdzuje aj celý Ježišov život až po jeho pozemskú smrť.

Kto skúma na čom sa viera, alebo legenda o obeti smrti a odpustenia hriechov zakladá, nájde svedectvá, ktoré poukazujú na to, že Ježišovi šlo hlavne o jeho posolstvo, že prišiel na svet preto aby svedčil o pravde, aby zapálil oheň a pod. Ak by Ježišova smrť na kríži bola nevyhnutnosťou pre „zmierenie Boha s ľudstvom", resp. znamením tohto „zmierenia" v takom prípade by Ježiš neupozorňoval na duchovné nebezpečenstvá, ktoré ľuďom v živote hrozia. Za všetko hovoria slová: Kým sa nenarodíte znova, nemôžte vojsť do kráľovstva nebeského.

Kto je ochotný uznať,

že stvorenie sa neskladá len z hmotne viditeľného sveta a kto ďalej vychádza z toho, že existuje duša nezávislá na pozemskom tele, ktorá ďalej žije i po telesnej smrti, ten by s vysvetlením, že Ježišovo zmŕtvychvstanie bola jemnohmotná udalosť, prinajmenšom nemal mať neprekonateľné problémy.

Ak Ježiš bol skutočne schopný oživiť svoje brutálne zavraždené pozemské telo a táto udalosť mala slúžiť jeho poslaniu, prečo teda pomocou tej istej sily skutočne nezostúpil z kríža?

A ak Ježiš skutočne telesne vystúpil na nebesia, prečo potom touto rovnakou cestou neprišiel k nám dolu? Predsa si to jasne protirečí. Veď keby mohol byť rozdiel druhu medzi duchovným a pozemským bez problémov preklenutý potom Ježiš na seba nemusel vziať trampoty vývoja človeka, počnúc od malého dieťaťa.

Akého Boha vlastne chceme?

Je zaujímavé ako na jednej strane chceme veriť v Boha, ktorý pôsobí úplne v zmysle prírodných alebo Božích zákonov, lebo inak by sme k nemu nemohli mať dôveru, ale v rovnakom okamžiku očakávame, že ten istý Stvoriteľ dokáže ľubovoľne zbaviť zákony platnosti. Na jednej strane je to prirodzene sa vyvíjajúce „Božské dieťa", ktoré potrebuje svoju pozemskú matku, a na strane druhej kúzelník prechádzajúci cez zatvorené dvere a miznúci vo vzduchu. Oboje je však navzájom nezlučiteľné.

Bol to apoštol Pavol, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou osobne Ježiša nepoznal, ktorý telesné zmŕtvychvstanie posunul do stredu kresťanskej viery. Známe je jeho tvrdenie, že pokiaľ Kristus nevstal z mŕtvych, márna je naša viera. Bolo by zaujímavé vedieť ako by Pavol odpovedal na otázku, či Ježiš by bol hodný našej viery, ak by z mŕtvych nevstal.

Nie je preto udivujúce, že tak pevne zakonzervovaný základ viery, ktorý nepripúšťa žiadnu pochybnosť, drží kresťanstvo až dodnes v putách. Doby, kedy cirkevní hodnostári mohli jednoducho zakázať myslenie spochybňujúce dogmy, už asi máme za sebou, no kyvadlo sa dnes vychyľuje do iného extrému a s „Kristom viery" sa spochybňuje i mnoho vynikajúcich hodnôt z posolstva Syna Božieho. Samostatnou kapitolou pri tom sú knihy, alebo filmy, ktoré uspokojujú len "senzácie chtivosť" divákov. Namiesto vážneho hľadania pravdy.

Použitý zdroj: prednášky Wernera Huemera

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?