Stigmy - Božia milosť??? Autosugescia?? Karma?...

Autor: Marcel Burkert | 1.3.2014 o 0:05 | (upravené 14.6.2015 o 15:16) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1411x

Stigmy, teda pravidelne, bez fyzického pričinenia objavujúce sa Kristove rany na ľudskom tele, nepochybne paria k najzvláštnejším javom s akými sa viera a aj veda kedy stretli. 

 
 

Stigmatizovaní, ktorí sú  buď označovaní ako „majstri autosugescie", alebo ako vyvolení, aby prostredníctvom nich mohol dať Boh o sebe vedieť, zvyčajne na Veľký piatok krvácajú na rukách, chodidlách, čele a z rany na hrudi. "Hmotná", resp. klasická liečba rán je pri tom vždy neúčinná, rany sa však v ďalších dňoch po piatku sami zaceľujú.

Cirkevní predstavitelia stigmy považujú za veľké požehnanie, vyznamenanie či milosť ktorou Boh obdarováva smrteľníkov. Zdá sa že o tom vôbec nepochybujú. Taliani dokonca svojho Pátra Pia, ktorý podobne ako Terézia Neumannová a viacerí iní tiež trpel stigmami, považujú za národného svätca od kedy ho pápež Ján Pavol II prehlásil za svätého. Stalo sa tak v roku 2002. O Terézii Neumannovej sa na stránke www.thereseneumann.de píše, že trpela preto, aby pre svet dosiahla uzmierenie a to tým, že Kristovo utrpenie v rámci stigmatizácie osobne spolu prežívala a spolu preciťovala.

Veda si až tak istá ako cirkev u stigiem nie je a len predpokladá, že ide o psychosomatický jav, autosugesciu a pod. Poukazuje sa pri tom napr. na prípad, kedy sa jednému hypnotizérovi už pred desaťročiami podarilo u istej ženy vyvolať na tele pľuzgiere pripomínajúce popáleniny.

Ale nie len vedecké, ale aj, alebo najmä cirkevné vysvetlenie skutočnej príčiny stigiem „núti" k zamysleniu a položeniu si zásadných otázok; minimálne zo strany veriacich. Ako napr.:

  1. Je skutočne vôľou božou, aby ľudia trpeli aj keď utrpeniu nedali príčinu?
  2. Netvoríme si svoj osud, resp. šťastie a nešťastie sami v zmysle biblického zákona: Čo človek zasieva to aj zožne?
  3. Nie je trúfalé pripisovať Bohu zásah do svojich zákonov len aby tým urobil niečo výnimočné aby sme my mohli v neho ľahšie uveriť???  A to aj za tú cenu že by pri tom mal spochybniť svoj zákon spravodlivosti?
  4. Ak sú v tomto zákone možné vylepšenia, alebo výnimky, vieme si ich predstaviť aj u Božích prikázaní???
  5. Aj keď je Boh označovaný za všemohúceho, sme si naozaj istí, že môže meniť svoje zákony?
  6. Ak sú v ktoromkoľvek zákone možné vylepšenia, nenaznačuje to dosť jasne, že ten zákon nie je dokonalý?
  7. Ak nepriamo spochybňujeme dokonalosť vyššie uvedeného zákona tým, že v jeho pôsobení pripúšťame výnimky, ako napr. v prípadoch stigiem, nespochybňujeme tým pádom nepriamo aj samotnú dokonalosť Boha? Alebo to naozaj môžme Boha oddeliť od jeho zákonov???
  8. Aká je vôbec naša predstava o Bohu, ak veríme tomu, že v prežívaní strašlivých múk ukrižovania sa niekomu dostáva zvláštneho požehnania?
  9. Čo ak pravda je taká, že v stigmatizovaných bojujú ľudské duše o vykúpenie z ich kedysi tak ťažkej viny voči Synovi Božiemu? Nevyplýva z Biblie, že mnoho ľudí Synovi Božiemu škodilo, zosmiešňovalo jeho učenie či sa mu rúhalo keď bol na kríži?...

Ak pripustíme, čo je uvedené pod bodom č. 9, tak cirkev môže mať pravdu, ak prehlasuje, že stigmy sú výsledkom Božieho omilostenia. Veď postihnutým osobám sa, po poznaní viny, touto formou poskytuje možnosť odpustenia. Avšak s možnosťou odpustenia minimálne katolícka cirkev nesúhlasí, keďže stigmatizovaných považuje za Bohom vyznamenaných. A tak je ich častá vrúcna zbožnosť (ako to bolo aj vo vyššie spomenutých dvoch prípadoch) nepriamo obracaná možno úplne falošným smerom, nie k poznaniu, ale k vnútornému povzneseniu, resp. k cíteniu, že boli Bohom vyvolení. Takto sú vzďaľovaní od toho, aby svoje myšlienky a city zamerali aj iným smerom. Ak samozrejme pripustíme to čo je uvedené pod bodom č. 9.

Ak vychádzame z predpokladu, že človek žije viacero pozemských životov a posudzujeme osud každého človeka ako celok potom sa nám pre utrpenie stigmatizovaných ponúka myslím si oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie než je domnienka, že by Boh dával o sebe vedieť tým, že  nejakého človeka nechá znovu a znovu trpieť strašnými bolesťami.

Pre každého človeka môže byť utrpenie milosťou, keďže v ňom spočíva príležitosť rýchlejšie dospieť k poznaniu viny a potom dôjsť k vykúpeniu. „Kto nechce počuť, musí pocítiť!" hovorí jedna ľudová múdrosť. A osud stigmatizovaných v tomto zrejme nie je žiadnou výnimkou.

[/content]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?