České Budějovice, Košice a polmaratónske experimenty 2013

Autor: Marcel Burkert | 28.12.2013 o 12:05 | (upravené 12.10.2015 o 19:56) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  682x

České Budějovice je sympatické české mesto no "dopláca" na to, že Český Krumlov je jeho susedom, aj keď tento má minimálne 4 krát menej obyvateľov.

Budejovice sú však z hľadiska návštevnosti dosť hlboko v jeho tieni. To ale neznamená, že nestoja za návštevu. Naopak. Stoja, len vo svojom susedstve majú svetové mesto, kde na malej ploche je toho neuveriteľne veľa na obdivovanie. Takže o to lepšie. Je možné sa ísť pozrieť aj tam. Má to iba na skok.

Aj keď Budejovice sú stále relatívne malým mestom, je sympatické a potešujúce, že jeho širšie starobylé centrum obklopujú nie paneláky, ale viaceré ulice z prelomu 19. a 20. storočia - nasledujúce 2 foto:

budejovice.jpg

budejice4.jpg

Ale poďme do užšieho centra:

budejice.jpg

Uličky v okolí hlavného námestia - Otakara Přemysla II a účastníci rodinného behu, ktorý sa konal asi 2 hodiny pred hlavným bodom programu.

246.JPG

Napravo najznámejšia budejovická krčma - "Mastní krámy".

budejice7.jpg

Zákutia Budejovíc.

budejice9.jpg

Štvorcové historické námestie Otakara Přemysla II. Má rozlohu 1,7 hektára, t.j. 135 x 135 metrov; ak by malo byť presne štvorcové. Pre porovnanie, napr. štvorcové žilinské hlavné námestie má rozmery cca 100 x 100 metrov. Českobudejovické bolo v bývalom Československu druhým najväčším - po Vysokom mýtě, šiestom najväčšom meste pardubického kraja.

budejice8.jpg

 

K júnovému polmaratónu v juhočeskej metropole:

Akousi „generálkou" na neho bol Račiansky polmaratón - našťastie "ešte stále" nezastavanými časťami krásnych račianských viníc. Takéto bohatstvo si kultúrne krajiny chránia ako oko v hlave. Dá sa to povedať aj o Slovensku? Ale radšej k téme.

V rodisku piva Budvar sa štartovalo dosť netypicky - večer o 20:00 hod. Aj keď júnové počasie (8.6.2013) malo dosť ďaleko do ideálnosti, trúfal som si na čas od 1:40 do 1:44. Bol som totiž plný elánu vyplývajúceho z aprílovej „generálky", kde z časti v krosových podmienkach som bežal polmaratón za 1:45:59 a od začiatku januára do konca mája som mal v porovnaní s minulými ročníkmi odbehnutých na moje pomery slušných 648 km (zarátané aj kilometre na bicykli a turistika; po prepočte).

budejice5.jpg

V Budejoviciach som do 8. km som bežal so skupinkou na výsledný čas 1:40, ale už od zhruba 3. kilometra som si uvedomil že to neudržím. Ale napriek tomu som sa chcel „viesť" čo najdlhšie; čo bola chyba. Lebo bolo dusno so štartovou teplotou 21°C. Nepríjemná kombinácia! Napriek tomu som ešte na 8. kilometri horší čas ako 1:44 nepripúšťal. Postupne však moje predstavy boli skromnejšie a skromnejšie. Ak by som s balónikmi s nápisom 1:40 pokračoval aj po 8. kilometri čo i len ďalšie tri tak v danom počasí by sa ľahko mohlo stať, že by som sa úplne odrovnal a prvýkrát polmaratón nedokončil a skončil ho hneď po jeho prvej polke. Preto som od 8. km výrazne zvoľnil, skoro o minútu na kilometer, aby som polmaratón vôbec dokončil. Podobne usúdil aj jeden z vodičov, ktorý akože si odbehuje uľaviť do kríčkov v parku z ktorých následne podozrivo rýchlo vybehol, ale už bez balónika, čím sa týmto počinom zbavil zodpovednosti, stal v dave anonymným a teda bez zábran už mohol ďalej pokračovať svojim komfortnejším tempom vychutnávajúc si atmosféru dusných pretekov. Ťažko povedať či toto tempo ustál aspoň druhý z vodičov alebo či zvolil nejaký iný maskovací manéver na „zbavenie sa zodpovednosti" a nechanie svojich verných na holičkách.

Po 12. kilometri som sa už trochu zotavil a povedal si: Do Budejíc si predsa neprišiel len na pivo! tak zaber nech nedopadneš horšie ako na generálke! A tak som zrýchlil asi o pol minúty na kilometer. Ale na 16. km. sa začali ozývať kŕče a vyčerpanosť. Posledných 5 kilometrov akoby som nebežal polku ale celý maratón. Do kroku som síce neprešiel,  s tým som bojoval, aby to tak nebolo, na to som ešte príliš mladý, ale tempo sa pomaly blížilo k šiestim minútam na kilometer. Ale ak by trať bola čo i len o 200 možno 300 metrov dlhšia, tak by som už musel prejsť do chôdze, aby ma na zem nezložili nie len kŕče ale aj vyčerpanie. Posledných 50 metrov som sa ešte vyburcoval, pokúsil sa „zašprintovať", "urobiť dojem", ale tento hazardérsky počin ma takmer stál pád za cieľovou čiarou. O náročnosti behu svedčili aj moje prepotené „trampky" - boli akoby som ich z vody práve vytiahol .

5km        00:23:29     23:29
10km      00:48:06,    24:35
15km      01:15:04,    27:58
20km      01:43:00     27:56, posledný km a 48 m  06:55, cieľ 01:49:48.

Ešte dva pohľady iných na Mattoni 1/2Maraton České Budějovice 2013:

Dan Orálek: „Bylo tak dusno, že už před startem jsem byl celý mokrý. Mraky se honily ale nic nespadlo."

Spravodajca: „Podobně jako ve zbytku republiky dnes (8.6.2013) panovalo na jihu Čech teplo, což v kombinaci s vysokou vlhkostí a zataženou oblohou nedávalo příliš šancí na skvělé časy. Jan Kreisinger skončil jako nejlepší z českých závodníkův sobotním závodě Mattoni 1/2Maraton České Budějovice. Jeho plánovaný útok na letošní nejrychlejší půlmaratonský výkon Pavlišty (1:05:35) v domácích tabulkách však nevyšel, dusné počasí se podepsalo na výsledném čase 1:08:57. Předpoklady na to měl, vždyť jeho osobní půlmaratonské maximum z Berlína 2010 je 1:03:42!"

Zaujímavosťou pretekov bola aj účast Róberta Štefka, ktorý zrejme len niekoho doprevádzal, keď skončil s časom 1:38.

budejiceciel.jpg

V Budejoviciach robili aj cieľové fotografie.

Budejicee.jpg

Vypožičaný letecký záber na Budejovice aj s Vltavou a Malšou.

Tretím tohtoročným polmaratónom bol polmaratón v Rajci. K nemu len toľko, že na ňom som sa od nemenovaného bežca Petra Š. dozvedel celkom poučnú vec, že zatiaľ čo "nepřítel naslouchá", konkurencia nespí...

konkurencia.jpg

K tomu by som ešte sám za seba dodal, že aj preto je dobré, si po každom väčšom preteku dopriať, či už s konkurenciou, alebo aj bez nej, poctivé pivo. Keď sa na neho totiž počas pretekov bežec teší, má o motiváciu navyše trať čo najrýchlejšie prebehnúť a to úplne prirodzeným spôsobom. Tento aspekt zvykne konkurencia často krát podceňovať:-)

 

Košice a Košický MMM 2013 & Správne odhadnutie tempa je základom

Počasie na MMM v Košiciach 2013 bolo pravým opakom počasia v Č- Budejoviciach - bezvetrie, ideálna teplota odhadom okolo 8°C na štarte na slnku a v cieli odhadom okolo 15°C na slnku (slnko svietilo počas celých pretekov). A keďže sa bežalo už o 09.00 hod., išiel som bežať iba na surovej ovocnej štave a počas behu som pil iba vodu. Keďže pivo opäť raz nepodávali:-)

1.jpg

Košice a Moyzesova ulica, pripomínajúca skôr bulvár, po ktorej sa beží aj maratón. Fotené hodinu a pol pred štartom.

537.jpg

Zákutia starých Košíc.

519.jpg

kosice.jpg

 

kosices.jpg

Pred štartom ma najprv nepríjemne prekvapila nová bežecká obuv. Keď som si dával čip tak som musel šnúrky vybrať z niekoľkých dierok do ktorých som ich potom ale nemohol dostať lebo sa mi pre „operácii omega" rozpadli pliešky ktoré držali konce šnúrok pohromade. Nič príjemné; hlavne keď do štartu preteku, na ktorom som si trúfal prekonať osobák z Ľubľany (1:38:49) spred troch rokov, zostávalo 30 minút. Zapaľovač alebo zápalky len sotva u maratóncov zoženiete na ošmahnutie koncov a tak som sa 5 minút trápil so zicherkami až sa mi podarilo moju obuv spojazdniť v plnom rozsahu - teda na všetky dierky. Tak pozor na to, kto má nové tenisky a veci si necháva na poslednú chvíľu ako ja.  Potom ma však postretlo príjemné prekvapenie.

Ako si tak stojím v dave čakajúc na výstrel, tesne pred štartom, na mieste na ktorom už som stál 10 minút, v dave ktorý sa už nehýbal, tu meter vedľa mňa vidím môjho obľúbeného blogera - environmentálneho aktivistu - Rudolfa Pada (vo svojich najlepších rokoch aj skvelého maratónca s časom hlboko pod 3 hodiny, aj keď maratóny v živote nebral nijak vážne, skôr iba ako spestrenie života). Jedna z dvoch najobvyklejších otázok v takýchto momentoch, často krát nahradzujúca známe „Ako sa máš?", u maratóncov býva: „Na aký čas bežíš?"... Jeho odpoveď znela, že na 1:35. Hovorím si teda, to nemôže byť náhoda, že som ho takto stretol. Môže byť signál, že sa ho mám držať až do doby kým mi bude jeho tempo vyhovovať čo napokon môže byť kľúčom k naplneniu šance spraviť si v Košiciach osobák! Tejto možnosti som dával pôvodne 35%-nú šancu, ale takto vzrástla na 1:1; keďže Rudo je skúsený tempár a bol ochotný ma potiahnuť pokým mi bude jeho tempo vyhovovať.

Takto ma potiahol až na métu 11 km. Potom som spomalil asi o 30 sekúnd na kilometer, aby som sa „vydýchal" a nabral síl na záverečné kilometre, pričom som si už bol takmer istý, že v 45-tich "pokorím" svoj osobný rekord. Povedal som si: Tak skvelé počasie treba využiť to už sa tak skoro nezopakuje! Hotové bežecké Vianoce. Teraz alebo nikdy! Na 14. kilometri som dobehol môjho kamaráta Haryho, ktorému k osobáku (1:38:10), ktorý si vytvoril podobne ako ja - v Ľubľane v 2010, chýbalo v cieli len 5 sekúnd. Aj to sa stáva. Rudo skončil s časom 1:33:26.

Odhady na výsledný čas deň pred štartom boli takéto:

Pod 1:42 - 70%-ná šanca

Pod 1:40 - 50%

Pod 1:39 - 40%

Osobák   - 35%

Pod 1:38 - 20%

Pod 1:37 - 10%

Pod 1:36 - 0%

100.jpg

bezec.jpg

kosicetri.jpg

Víťazka ženského maratónu.

10.jpg

kosicestyri.jpg

kosicemaraton.jpg

"Umenie odhadu" a držanie sa plánu

Na základe mojich skromných amatérskych pozorovaní si myslím, a s veľkou pravdepodobnosťou k podobnémju záveru dospeli aj mnohí iní predomnou, že: ak sa bežec dobre odhadne v tom, aký čas je reálne schopný dosiahnuť a daného tempa sa drží, prípadne urobí v prvej polovici pretekov menšie korekcie, ak napr. natrafí na dobrého vodiča (ako ja v Košiciach), môže mu to vo výslednom čase polmaratónu výrazne pomôcť k dobrému.

V Košiciach som sa trafil tak, že lepšie sa už asi nedalo - takmer na 100%, čo sa mi stáva tak v každom štvrtom prípade, že vyťažím takmer maximum z natrénovaného. Ak by som sa trafil v Košiciach "iba" na 50%, ten čas by bol odhadujem o 2 minúty slabší. A ak by som to prepálil tak ako napr. v Českých Budejoviciach, tak by som mal čo robiť aby som to dal pod 1:40. Oproti tomu, ak sa bežec odhadne zle, precení sa, alebo sa nedrží pôvodného plánu, čo sa neraz stáva aj dlhoročným bežcom a to známym prepálením tempa na začiatku, môže počítať so stratou aj niekoľko minút. Závisí od miery precenenia sa.

Tempo v Košiciach na kilometer:

4:30,5 - priemer na kilometer do 11. km

4:35    - zvyšok trate

4:32,5 - priemer celý pretek.

Výsledný čas: 1:35:45

Tréningová príprava na polmaratón: Od júna do 5. októbra (t.j. deň pred polmaratónom) som každý týždeň odbehol v priemere 39,5 km, do ktorých po prepočte vždy zarátavam aj občasnú horskú turistiku, občasné bicyklovanie a príležitostný tenis. Pre porovnanie, v príprave na polmaratón v Ľubľane 2010, kde som zabehol svoj predošlý osobný rekord (1:38:49) som v časovo porovnateľnej príprave trénoval týždenne o 11,5 km menej ako na Košice 2013. 

viedenpolmaraton.jpg

Rozlúčka s tohtoročnou, pomerne bohatou polmaratónskou sezónou, padla na Viedeň na 17. november. Na foto s Pavlom Hajdukom (napravo), ktorý bol mojim "vodičom" - až do prvých 500 metrov pretekov; potom mi ušiel, aby mi mohol pred cieľom urobiť momentku:-)

viedenpolmaratondva.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?