Župné voľby v domove dôchodcov

Autor: Marcel Burkert | 29.11.2013 o 12:05 | (upravené 29.11.2013 o 21:07) Karma článku: 12,38 | Prečítané:  1024x

Uplynulý sobotu, rovnako ako dva týždne pred tým, som ako jeden z dvoch vybraných členov volebnej komisie, mal možnosť zavítať s volebnou urnou do domova dôchodcov, patriaceho pod náš volebný obvod, kde žije niekoľko desiatok imobilných ľudí.

Pozn. Tento článok nie je ani mimochodom ani náhodu o uťahovaní si zo starých ľudí; aj keď niektoré zážitky, ktoré nižšie uvediem, možno na nejakej tvári vyčaria úsmev. Je dobre si uvedomovať, že každý kto je dnes mladý alebo mladší raz bude starý; ak dožije. Článok zhrňuje pár postrehov z volieb v domove dôchodcov a slúži iba na zamyslenie sa, či už nad tým, či do budúcnosti je udržateľné, aby volebný hlas, napr. širokoďaleko uznávaného ekonomického analytika, mal vo voľbách rovnakú váhu ako hlas toho, kto volí napr. len podľa toho, či je kandidát muž alebo žena, alebo na zamyslenie sa nad tým, čo nikoho z nás neminie.

1. Staršia pani na lôžkovej časti domova (pre imobilných ľudí) sa nevie rozhodnúť koho v 1. kole zakrúžkuje za župana a tak sa jej člen komisie pýta, či teda bude voliť a pani napokon odpovedá: „Áno, áno, len neviem nájsť v zozname tú Krajcerovú." (Pre nie bratislavských čitateľov: Za župana v Bratislavskom kraji, popri Monike Beňovej-Flašíkovej, Pavlovi Frešovi a ďalších v 1. kole kandidoval aj Daniel Krajcer).

2. Takmer 90 ročný pán študuje hlasovací lístok a po chvíli konštatuje: „Tak ja teda na životopis pána Freša nie som zvedavý!" (Na vysvetlenie: Pri mene Pavol Frešo toho bolo v porovnaní s Monikou Flašíkovou-Beňovou popísaného o dosť viac, keďže ho na rozdiel od jeho súperky podporovalo oveľa viac politických strán). 

3. Dve voličky v 2. kole volieb študujú svoje volebné lístky a zjavne sa nevedia rozhodnúť. Až napokon jedna z nich povie: „Ja budem voliť tú ženu"... Na to sa ozve aj druhá pani a povie: „Tak aj ja volím ženu." A člen volebnej komisie po zakrúžkovaní a vhodení lístkov do volebnej urny hovorí: „Fajn máme odhlasované, ide len o to, či ste poznali kandidátov, ich programy resp. ich politickú minulosť." Reakcia na to: „Nie, ale ženy sú zodpovednejšie ako muži."

4. „No to má niekto veľkú výhodu, ak za ním stojí toľko strán! Preto budem voliť toho slabšieho kandidáta." (Mimovoľne ma pri tom napadlo, prečo aj za protikandidátkou nestálo viac strán, ale iba jedna. Zakázané to nemala).  

5. Sociálna pracovníčka v 2. kole volieb: „No tak ak sa neviete rozhodnúť koho z tých dvoch chcete za župana tak nemusíte voliť". „Ale čo by nie! Viem sa rozhodnúť, len neviem ktorý kandidát je z KDH"... (kandidáti Frešo verzus Flašíková-Beňová). 

6. Starší pán po dlhšom rozhodovaní sa sa pýta: „Tak mi pomôžte, koho by bolo dobre zvoliť". Na to sociálna pracovníčka zareaguje: Ja neviem, ako by som Vám pomohla, snáď len otázkou, či ste spokojný so starým županom alebo chcete nového. „Viete čo, tak zvolím toho starého."

7. „Tak vážení, vieme sa rozhodnúť alebo nie, lebo čas beží a čakajú nás aj na iných izbách"... „No tak dobre, ja teda zvolím pani Beňovú, lebo ona má za sebou takých mladých ľudí. A v mladých je energia a záruka."

8. „Vážení, volíme župana, chcete voliť aj v druhom kole? „Chceme". "A viete kto proti komu v ňom súperí? „Nie. Ale niekoho si vyberieme".

Na strane druhej členov volebnej komisie dôchodcovia, a to aj v naozaj pokročilom veku, neraz prekvapili s tým, že voliť nebudú, čo odôvodnili tak, že to je vážna v ktorej sa nedá strieľať od brucha.

Voľby v domove dôchodcov sú pre väčšinu jeho obyvateľov udalosťou minimálne štvrťroka, čomu nasvedčovala vysoko nadpriemerná volebná účasť aj mnohé slávnostné oblečenia tých ktorí si mohli prísť odvoliť do jedálne domova, aj napriek tomu, že obyvatelia domova majú o dosť vážnejšie starosti, ako my, čo sa denno-denne naháňame iba za pozemskými istotami. Lebo ich koniec je vo všeobecnosti oveľa bližšie ako náš. Sú oveľa častejšie konfrontovaní so smrťou. Nedá mi pri tom nespomenúť, že keď sme prišli na jednu izbu s takmer slávnostným  oznámením, že sú župné voľby a teda je možnosť zvoliť si župana, tak pani ktorá sedela a pri okne, zjavne ponorená do seba a s nevýrazným pohľadom na dážď za oknami, sa len mimovoľne opýtala bez toho aby na nás pozrela: „Kto zomrel?"

Pri tomto sme sa nemohli cítiť inak ako idioti, ktorí ľudí zahĺbených do seba otravujú s nejakými hlúpymi, v podstate nič neriešiacimi voľbami. Jediné čo nás v tejto situácii zmysluplné napadlo bolo otočiť sa a v tichosti odísť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?