Viedenské námestia a ulice - dláždené umením, kultúrou a históriou

Autor: Marcel Burkert | 23.12.2013 o 0:05 | (upravené 6.8.2015 o 12:43) Karma článku: 8,78 | Prečítané:  2153x

Raz som počul vo vlaku cestou do Prahy vetu: "Viedeň nemám rada kvôli smradu z konských lajen".Tá ma motivovala k spracovaniu článku v opačnom zmysle, 

teda prečo toto mesto rád mám. A konské lajná v centre mesta na tom nezmenia ani za mak; aj keby ich tam bolo 5 krát viac...

V rebríčku miest, zostavenom firmou Mercer v r. 2011, sa Viedeň umiestnila v celosvetovom meradle na 1. mieste v hodnotení kvality života. Aj napriek smradu z konských oných. A na tejto kvalite sa určite podieľa aj: príkladná starostlivosť o mestské parky a zeleň, budovanie oddychových zón a cyklistických chodníkov, a v neposlednom rade aj starostlivosť o historické pamiatky, ktorých je v metropole našich juhozápadných susedov neúrekom.

Pre Slovákov je ale Viedeň málo atraktívna. O dosť menej ako napr. pre Britov, Nemcov atď. atď. Ťažko   povedať, či je to tým, že sa skôr viac zaujímame o svoju vlastnú históriu, alebo tým, že to, čo máme "pod nosom", alebo na skok, to nám často krát nestojí za špeciálnu pozornosť. Je to škoda, lebo Viedeň má stále čo ponúknuť a od Rakúšanov vôbec by sme sa toho mohli veľa naučiť. Samozrejme, ak by sme chceli.

Na objavenie zákutí metropoly našich západných susedov, a nie to ešte na objavenie všetkých, rozhodne jeden víkend nestačí. Ja som za 2 dni niečo videl, ale zďaleka nie všetko čo by som chcel; nehovoriac o zaujímavých veciach o ktorých ešte neviem.

Trochu histórie

Bolo to v roku 1857, keď cisár František Jozef I. nariadil vo Viedni demoláciu stredovekých mestských hradieb, aby mohol vzniknúť priestor pre mestskú expanziu. Tak sa zrodila aj myšlienka o „bulvári nádhery", ktorý sa mal stať najväčšou pýchou Viedne. V podstate táto ulica nahradila mestské hradby a tak dnes obkolesuje najstaršiu mestskú štvrť - Vnútorné mesto. Dnes nesie meno Ringstraße. Táto okružná ulica, alebo trieda, sa začala budovať v šesťdesiatych rokoch 19. stor., kedy bola postavená väčšina jej domov. Dokončená bola v deväťdesiatych rokoch 19. storočia.

100_1602.JPG

A takto vyzerá bulvár dnes (26.10.2013) s jednou so svojich pých - budovou štátnej opery. Samotná budova bola vybudovaná v rokoch 1863 až 1869 a bola jednou z prvých veľkolepých stavieb na novo založenej Ringstraße. Návrhy vtedajšieho Dvorného operného divadla sú dielom dvojice architektov Augusta Sicarda von Sicardsburg a Eduarda van der Nülla. Je najdôležitejšou opernou scénou Viedne a zároveň jednou z najznámejších vo svete. Z dostupných informácií sa môžme dozvedieť, že v deň jej otvorenia 25. mája 1869 bola na programe premiéra Mozartovho Dona Juana a od tých čias si nepretržite udržiava povesť jednej z najlepších adries operného sveta vo svete. V opere sa hrá približne 300 dní v roku: Viac ako 60 opier! A minimálne jednou z operných speváčiek je tu Slovenka.

100_5042.jpg

Budova opery zvnútra.

No a takýto výhľad na Ringstraße mal Ludwig van Beethoven, keď v byte, z ktorého je záber urobený, žil v rokoch 1804 až 1808; a buď v tomto, alebo vo vedľajšom, žil ešte v rokoch 1810 až 1814:

belvsedem.jpg

belvosem.jpg

Beethoven v časoch, keď tu žil, zložil svoju 5., 6. a 8. sympfóniu a taktiež svoju jedinú operu a niekoľko klavírnych skladieb, vrátane časti skladby "Pre Elišku".

100_1661.JPG

Pohľad z chodby do dvora vyše 220 rokov starého obytného domu.

100_1663.JPG

100_1649.JPG

Pohľady na dom z ulice.

100_1648.JPG

Úplne hore, na piatom poschodí, bol skladateľov byt. Dom bol postavený v r. 1791 a svoju viacmenej pôvodnú podobu si zachoval dodnes. Takže majster tu žil v podstate v novostavbe.

100_1646.JPG

V uličkách štvrte kde skladateľ žil.

belvsest.jpg

"Kým iné mestá sú dláždené asfaltom, ulice Viedne sú dláždené kultúrou"; povedal kedysi literárny kritik Karl Kraus.

100_1647.JPG

Podobnosť s prevažne barokovou pražskou Malou stranou čisto náhodná. Väčšina budov Vnútorného mesta však bola postavená v neogotickom a neorenesančnom štýle v 19. storočí. Dôvod bol prozaický - Impérium vtedy bolo na vrchole moci a bohatstva. Tým pádom sa aj veľa pekného renesančného a barokového pobúralo, ale nie až tak ako v Paríži, kde Napoleon v približne rovnakom čase dal zbúrať starý Paríž; až na pár výnimiek.

100_1777.JPG

Aj z vyššie uvedeného dôvodu preto je vo Viedni menej pôvabných typických stredovekých uličiek a námestí v porovnaní napr. s Prahou. Chýba jej taká kompaktná stredoveká štvrť ako je Malá strana. Ale napriek tomu je krásna a má jedno z najväčších a najkompaktnejších starých mestských centier v Európe. A tým pádom aj na svete. Kým v panelákových domoch býva odhadom 90% obyvateľov slovenských miest, vo Viedni len minimim. Údajne v žiadnom inom meste sveta nežije toľko ľudí v obytných domoch postavených pred rokom 1870, ako vo Viedni.

100_1670.JPG

viedenmimi.jpg

100_1638.JPG

V bývalom cisárskom sídle - Hofburgu (dvorský hrad). Je najvýznamnejšou pamiatkou Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Wien.jpg

Otvorené, teda netypické námestie Márie Terézie. V pozadí podobne nedotiahnuté námestie - Heldenplatz. Škoda.

A takto malo vyzerať plánované, nezrealizované Cisárske námestie na mieste súčasného námestia Márie Terézie spojeného s Heldenplatz. http://www.andrewcusack.com/2013/03/03/kaiserforum-wien/. Bola by to nádhera!

2 priľahlé "uličiky" k Ringstraße smerom von z Vnútorného mesta:

100_1615.JPG

100_1677.JPG

Kto bol v Madride, tak podobnosť s Madridom čisto náhodná.

viedendva.jpg

100_1674.JPG

Mimo vnútrného mesta je aj Mestská radnica.

100_1600.JPG

Krásna, a ak dobre počítam, až 8 poschodová tehlová budova odhadom z 2. polovice 19. storočia. Ak sa nestane nič neočakávané tak prežije aj slovenské omnoho mladšie "krásne" socialistické paneláky.

doplnok.JPG

100_1595.JPG

Pravý, a na druhej strane ľavý Viedenský rad (domov) - Wienzeile. Odtiaľto je to už len kúsok na Kettenbrückengasse 6, kde zvyšok svojho krátkeho života strávil Franz Shubert (1797- 1828), rodený Viedenčan, ktorý okrem iných skladieb zložil aj skladbu Ave Maria.

100_1686.JPG

100_1597.JPG

V dome naľavo na 2. poschodí zložil svoje posledné skladby.

Späť do Vnútorného mesta:

vientri.jpg

wien4.jpg

Am Hof Platz.

wien6.jpg

Petersplatz.

wiendva.jpg

100_1709.JPG

Nenápadná ulička pri Štefanskom námestí.

100_1737.JPG

Trochu akoby ukryté pred zrakmi turistov, nenápadné, ale za to o to pôvabnejšie námestie Judenplatz; aj s pamätníkom Holokaustu.

100_1732.JPG

Trochu pripomína bratislavské Hlavné námestie.

100_1739.JPG

100_1738.JPG

100_1740.JPG

100_1747.JPG

100_5052.jpg

100_5030.jpg

Romantické úzky uličky.

100_1749.JPG

2 krát Námestie Freyung so svojim triangelovitým tvarom.

wien5.jpg

100_1764.JPG

100_1762.JPG

Ulica Tiefen Graben, kde určitú dobu bývali Mozart aj Beethoven. Na mieste ulice kedysi tiekol potok. Aj preto ten most.

100_1770.JPG

Prľahlé ulice k Tiefen Graben.

100_1766.JPG

100_1768.JPG

 

3 krát Neuer Markt, ktorého stred zdobí krásna fontána zo začiatku 18. storčia; aj keď je na obrázku useknutá:-)

100_1781.JPG

100_1786.JPG

100_1782.JPG

Dom Josepha Haydna. Tu skomponoval aj melódiu, ktorá sa stala národnou hymnou cisárskeho Rakúska. V okolí námestia sú úzke uličiky lemované nádhernými domami palácmi a kostolmi všetkých stavebných štýlov. Ako stvorené pre toho kto má rád prechádzky starými mestami.

100_1689.JPG

100_1585.JPG

belvstyri.jpg

Hermesvilla - lesopark a palác postavený v r. 1886 v bývalej poľovníckej oblasti na západnom okraji Viedne slúžiaci Habsburgovcom. Cisár František Jozef I. daroval palác svojej manželke Elizabeth (nazývanej aj "Sisi").

100_1590.JPG

100_1588.JPG

Pohoda v parkoch Viedne 26. októbra 2013 (bez ohľadu na konské lajná...).

Ešte jedna zaujímavá citácia z diskusie, ktorá dáva bodku za článkom: „Nikdy si Rakúšanov neprestanem vážiť a obdivovať za to ako si udržujú nielen Viedeň, ale celu ich generáciami dobrých „gazdov" spravovanú krajinu, kde nikdy nevládol boľševický "blahobyt", kde vždy všetko patrilo niekomu, kto sa o svoje okolie vedel starať a zveľaďovať. Výsledok už na prvý pohľad ohromí každého kultúrneho človeka, ktorý prekročí rakúsku hranicu.
V jednej českej rozprávke sa chodí istý švec do sýtosti "vyspievať" 
za hranicu kráľovstva v ktorom žije. 
Ja podobne, chodím do Rakúska a do Viedne dýchať a nasávať harmóniu ľudí a ich životného prostredia."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?