Bielovodská dolina - Kráľovná slovenských dolín; aj s jazvami, od ľudí

Autor: Marcel Burkert | 4.11.2013 o 12:05 | (upravené 2.8.2015 o 22:58) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  1509x

Keď som v r. 1992 s kamarátmi lesníkmi Bohušom Biľom a Stanom Lelakom bol prvý krát v Bielovodskej doline vo Východných Tatrách a z lúky pred horárňou sa nám otvorila nádherná prírodná kulisa na ktorú dopadali prvé ranné slne

V Kanade som nebol doposiaľ, ale na dané konštatovanie mi vtedy stačilo ju "poznať" z filmov, kníh a fotografií, a tak táto krajina bola pre mňa akýmsi stelesnením ideálnej krajiny.

Je pravda, že v tom čase som ešte nepoznal veľa tatranských a iných dolín Slovenska a že odvtedy som mnohé krásne spoznal; ale Bielovodská spomedzi nich zostane už asi navždy mojou najobľúbenejšou -  kráľovnou medzi dolinami. A viacerí ju aj tak označujú. Tak magickú dolinu som osobne doposiaľ nevidel ani v Alpách. Krásnych dolín je tam neúrekom, ale žiadna z nich, ktoré som doposiaľ videl, nemala takú tajomnosť, či "Genius loci", ako Bielovodská.

Takže cestou do Bielovodskej sa tohto roku zastavujeme v Ždiari, konkrétne pri ústi Monkovej doliny, kde sa príjemné pocity miešajú s nepríjemnými. Toto je ukážka vzorne vyčisteného tatranského lesa od "zbytočnej" drevnej hmoty:

monkova.jpg

Aby to náhodou prípadného čitateľa nemýlilo: Aj tu ide o národný park. Samozrejme; prírodný... Resp. o "ťažbu bližšiu prírode než k drevárskemu priemyslu". Veď už z definície národneho parku vyplýva, že tu je prioritou ochrana hospodárskych funckií lesa a preto všetky ostatné funkcie lesa by sa jej mali prispôsobiť, alebo podriadiť. Alebo sa páni ortodoxní lesníci nebodaj mýlim?...

zdiar.jpg

A tak ako v lese, kde sa príjemné pocity z krás navôkol striedajú s menej príjemnými, je to aj v samotnom Ždiari.

zdiardva.jpg

 

Ale k veci: Stojíme pred "bránou" "kráľovnej slovenských dolín":

bielodva.jpg

kde prvé výhľady smerujú na Poľské Tatry.

bielotri.jpg

chata.jpg

A tu na lúke, pred čerstvo zrekonštruovanou, alebo úplne odznova postavenou horárňou, sa otvára úchvatná panoráma tatranských štítov, kde dominuje Mlynár, Rysy...

bielo41.jpg

bielo4.jpg

Potiaľto má človek naozaj dojem, že sa nachádza v národnom parku a dokonca možno aj v prírodnej rezervácii. Diametrálne odlišné pohľady čakajú návštevníka po cca kilmetri cesty smerom do doliny:

bielo6.jpg

Ako vždy v Tatrách, aj tento rok objavujem nejakú novú rozsiahlu nešetrnú lesnú ťažbu, ktorá z kalamitiska odstraňuje všetko čo sa dá speňažiť v drevárskom biznise. A to pritom ide o náš najstarší národný park - 3. stupeň ochrany prírody. A keby len to, ide aj o Prírodnú rezerváciu. A v tých častiach zrejme aj o Národnú prírodnú rezerváciu - teda piaty, najprísnejší stupeň ochrany. A asi z toho dôvodu ju treba upraviť k národnému obrazu, a hlavne: treba ju podľa možnosti čo najviac prispôsobiť k politickým predstavám o fungovaní národných parkov, ktorých nositelia sa nás snažia už roky vytrvalo presviedčať, že z Tatier jednoducho národný park nebude, a ak chceme zažiť skutočný národný park, nech sa páči, hranice sú otvorené, treba ísť cez dovolenku na návštevu k susedom.

Často počúvame upokojovanie a utešovanie, že Tatrách, ako v národnom parku, je z lesníckej stránky všetko v najlepšom v poriadku, a že keď chceme vidieť rozdiel medzi šetrnosťou ťažby v národnom parku a v 2. stupni ochrany prírody, teda v lesoch chránených krajinných oblastí, stačí sa tam ísť pozrieť. Áno, lebo tam uvidíte dielo skazy. O to ešte nehovíme o klasických hospodárskych lesoch čo sa tam deje. Akoby tieto lesy vôbec nemali plniť verejnoprospešné funkcie.

To, že sa politici s ochranármi a lesníkmi už pred desiatkami rokmi pri zakladaní nášho najstaršieho národného parku zhodli a dohodli, že lykožrút na rozdiel od hospodárskych lesov nebude v národnom parku nepriateľom, ale prirodzenou súčasťou, tak ako to bolo v prírode po tisícročia, je dnes už prežitok.

bielo39.jpg

Dnes ale ľudia potrebujú istoty; vrátane čistoty národných parkov - od zbytočne padnutých a mŕtvych stromov neplniacich v lese žiadnu funkciu!...

Zabúdame, alebo nepripúšťame, že vyťaženie všetkých vetrom vyvrátených stromov z porastu , alebo odstraňovanie čo najväčšieho počtu stromov, ktoré „napadol" lykožrút, spôsobuje, že do porastov sa odrazu púšťajú slnečné lúče. Lenže tieto porasty sú, alebo boli celý život zvyknuté na tieň. Preto sa veľmi prehrievajú, čo ich zákonite oslabuje a to časom láka aj lykožrúta.

bielo5.jpg

„V krajinách kde ide politikom naozaj o ochranu prírody tam na rozdiel od Slovenska riešia problémy ochrany prírody nezávislí vedci v spolupráci s praxou. Nie politici alebo ich nominanti bez potrebných znalostí a skúseností. V podmienkach Slovenska sa nemôžeme na Tatry pozerať ako na kanadskú divočinu, ale ani ako na fabriku na produkciu dreva a miesto na pánske poľovačky. Nemôžme byť pápežskejší ako pápež, a odporúčania Bruselu chápať tak, že v rezerváciách sa nemôžme ničoho ani dotknúť, ale ani tak, že budeme postupovať podľa chytrákov ktorí chcú všade ťažiť drevo, všetko zabíjať postrekmi, jedmi a napokon to vybetónovať a postaviť tam zjazdovky", hovorí lesný inžinier Rastislav Jakuš v časopise Rodná cesta. A aj ďalšie 3 odseky sú od neho, len trochu skrátené:

„Pokiaľ by sa stromy v okolí rezervácií národných parkov ťažili včas, boli by holiny v nárazníkových zónach oveľa menšie, ako sú dnes."

„V najzachovalejších lesoch, ktoré sa podobajú na pralesy, je nutné vylúčiť všetky ťažbové zásahy. V menej zachovalých lesoch tzv. jadrovej zóny je potrebné umožniť spílenie a olúpanie stromov napadnutých lykožrútom s tým, že budú ponechané v lese. Poznatky a skúsenosti z Tatranskej Javoriny ukazujú, že môžeme mať národný park, ktorý spĺňa medzinárodné kritériá, a zároveň obmedziť poškodzovanie lesov spôsobené lykožrútom a súvisiacou ťažbou dreva."

„Pokiaľ bude fungovanie TANAP-u závisieť na výnosoch z ťažby dreva, konflikty v Tatrách neprestanú. Vážne rozhodnutia musí robiť vedecká rada parku zložená z popredných odborníkov z nezávislých inštitúcií a z ľudí z praxe národných parkov, ktorá však u nás neexistuje."

bielo7.jpg

Politici a lesníci sa už roky snažia ľuďom nahovoriť, že lykožrút vznikol v prírode iba omylom a že mŕtve drevo je v lese zbytočné. A zvlášť v národných parkoch! O tom, že na vec existujú aj iné, diametrálne odlišné názory, ktoré majú svoje opodstatnenie, sa môže čitateľ dočítať aj na tomto blogu v rubrike Životné prostredie.

Ale poďme k príjemnejším záberom, kde je okrem iného jasne vidieť, že: aj keď lesy v TANAP-e nie sú tak veľké ako tie v NP Yellowstone, platia tu tie isté prírodné zákonitosti:

Bielovodskaa.jpg

bielodoplnok.jpg

bielo9.jpg

Strom, resp. už iba kmeň stromu, ktorý je vzadu na obrázku vidieť padnutý cez potok je rovnaký a nepohnutý aj po minimálne 15 rokoch.

bielov.jpg

bielo10.jpg

Aspoň že hlbšie v doline ponechávajú lesníci vetrom vyvrátené stromy svojmu prirodzenému osudu. A ak tieto boli padnuté na turistický chodník tak sú prerezané, odsunuté nabok, ale nechané v lese - ako investícia do zdravia budúceho lesného porastu.

Vďaka tomuto prístupu tu môžeme sledovať prirodzené zmladenie či už pod odumretými stromami, alebo na starších vetrom vyvrátených stromoch, resp. kalamitiskách. Je radosťou pozerať sa ako na rozkladajúcich sa stromoch, ktoré sa ešte donedávna kamarátili s lykožrútom, čuduj sa svete, v rozpore s dogmou, že lykožrút nás môže pripraviť o lesy národných parkov, vyrastá len s pomocou síl prírody, teda bez ľudskej a dokonca aj bez lesníckej pomoci, množstvo stromčekov, "baby trees".

bielo11.jpg

bielo122.jpg

bielo13.jpg

bielo14.jpg

bielokamene.jpg

bielo33.jpg

bielo32.jpg

Bielovodskadva.jpg

Toto naozaj neviem čo malo znamenať. Poľská stráž národného parku v hlboko v doline slovenských Tatier a v aute 2 mladé dievčiny. Odkaz pre naše orgány: Poľská ŠPZ: KTT J8, 30. Deň 15. august 2013, čas cca od 09:00 do cca 13:00 hod.

bielo34.jpg

Doplnenie zo dňa 7.1.2014 - Vysvetlenie zo Správy TANAP prišlo obratom p tom čo som o neho požiadal. Tu je:

"Prajem Vám príjemný deň a zároveň aj úspešný štart v novom roku 2014. Ďakujeme Vám za informácie ohľadne vstupu pracovníkov TPN do územia slovenských Tatier, konkrétne dňa 15.8.2013 - Bielovodská dolina. Vysvetlenie: Správa TANAP-u spoločne s poľskými kolegami z TPN už niekoľko rokov realizuje spoločné projekty, ktoré sa zaoberajú výskumom a monitoringom medveďa hnedého, vlka dravého, tetrova hlucháňa a pod. Napríklad pri medveďovi hnedom sme v roku 2011 v celom území poľských a slovenských Tatier spoločne realizovali náš prvý spoločný projekt, t. z. zber DNA materiálu pre komplexné genetické analýzy tatranskej populácie. Takto zozbieraný materiál bol analizovaný poľskou Warsaw University of Life Sciences v roku 2013. Od roku 2012 až po súčasnosť spolupracujeme na 2 ďalších významných spoločných projektoch, t. z. na telemetrii medveďa hnedého v Tatrách a na monitoringu a ochrane vlka dravého v Tatrách. Práve v telemetrií (software, satelitné obojky a terénny výskum) je podstatnou podmienkou úspešnej realizácie projektu náš spoločný, no aj individuálny pohyb pracovníkov a diplomantov Správy TANAP-u a TPN (t. z. aj 2 mladých dievčin uvádzaných vo Vašom e-maily), a to tak po slovenskej, ale aj po poľskej strane Tatier. Práve dňa 15.8.2013 v Bielovodskej doline bol pracovníkmi TPN (pod dohľadom Správy TANAP-u) realizovaný konkrétny výskum časopriestorovej aktivity konkrétnej GPS/VHF/GSM medvedice, ktorú sme odchytili dňa 16.10.2012 v ústí Bielovodskej doliny. Pre doplnenie - naši, ale aj poľskí kolegovia disponujú príslušnými povoleniami pre realizáciu tejto činnosti a okrem iného už niekoľko rokov spolupracujú aj na ďalších spločných zoologických projektoch, ktoré sa zaoberajú problematikou kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. S pozdravom, Ing. Pavol Lenko - zoológ a vedúci Odboru strážnej služby Správy TANAP-u"

bielo31.jpg

bielo15.jpg

bielo27.jpg

bielo16.jpg

bielo29.jpg

bielo17.jpg

bielo20.jpg

bielo18.jpg

bielo28.jpg

bielekamenetri.jpg

bielo23.jpg

bielo26.jpg

bielo24.jpg

bieo27.jpg

bielekamenedva.jpg

bielo.jpg

Bielovodská dolina je jedným z tatranských rajov nie len jelenej zvere, na ktorú sme tu natrafili, ale aj veľkých šeliem. Je fascinujúce, ak si uvedomíme, že niekedy možno len pár desiatok až stovák metrov od turistických chodníkov tu majú svoje obľúbené chodníčky, úkryty či brlohy medveď, vlk, rys..., ktoré boli v takmer celej Európe vyhubené. Hlavne vďaka hĺbke našich dolín a nedostupnosti ich menších bočných dolín sa u nás ešte môžme pýšiť ich prítomnosťou.

bielo40.jpg

P.S.: Prírodné rezervácie, medzi ktoré patrí aj Bielovodská dolina, predstavujú len časť území našich národných parkov a len minimálnu časť celkvej rozlohy slovenských lesov. Ani nie 5%. Preto podľa svojich možností zasadzujme sa proti lesníckym experimentom vylepšovať prírodu na týchto územiach. Ich umenie, najmä v boji proti lykožrútovi môžme v hojnej miere "obdivovať" v hospodárskych lesoch našich národných parkov. Áno čítate dobre - v hospodárskych lesoch našich národných parkov. O zvyšných hospodárskych lesoch a lesoch chránených krajinných oblastí ani nehovoriac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?