Gro páchateľov environmentálnej kriminality

Autor: Marcel Burkert | 4.4.2013 o 12:05 | (upravené 29.11.2013 o 21:12) Karma článku: 1,79 | Prečítané:  292x

Tento článok je o reprezentatívných vzorkách tzv. environmentálnych agresorov bez ktorých, alebo bez ktorého "zdravého jadra" by boj proti tejto kriminalite nebol tým čím v prevažnej väčšine skutočnosti je - hraním sa na boj proti environmentálnej kriminalite.

Toto jadro z cca 90 až 99% tvoria:

1. Drobní pytliaci rýb, väčšinou rýb v hodnote pár Eur. Nerozhoduje tu totiž výška škody. Táto kľudne môže byť, a zväčša aj je, a to aj podľa samotného Trestného zákona menšia než malá! (Táto zvrátenosť vyhovuje po prvé policajtom pôsobiacim na úseku environmentálnej kriminality, keďže takto môžu bez väčšej námahy objasňovať akože trestnú činnosť a tým zbierať body v takzvanej mliečnej policajnej objasňovacej extra lige. Po druhé to vyhovuje aj majiteľom rybárskych a poľovných revírov. Veď požívajú nadštandardnú policajnú ochranu svojho majetku schovanú za „právo na lovenie zvere a rýb". Toto právo sa zásluhou GP SR podarilo postaviť na oveľa vyššiu úroveň akú v tomto štáte požíva ochrany prírody! Ide o svetovú raritu!).

2. Rybári, ktorí: a) lovia, aj keď im hoci len pred dvomi dňami skončila platnosť rybárskeho lístka, b) ulovili opár rýb viac ako mali povolené, c) ulovili väčšie ryby ako uloviť mohli, d) lovia v takej dobe, keď už loviť dovolené nie je, e) a pod.

3. Šoféri, ktorí zrazili zajacov, bažantov, srnu..., ktoré si naložili do auta možno s cieľom spraviť si z nich večeru, keď už ich nechtiac zrazili, aj keď nie nevyhnutne pritom prekročili rýchlosť.

4. Záhradkári a pod., ktorí si na vlastnom pozemku bez vyjadrenia, resp. povolenia orgánu ochrany prírody vyrúbali statnejší strom, alebo pár stromov. (U stromov sa totiž vyčísľuje ich spoločenská hodnota, ktorá sa v trestnom konaní považuje za škodu a táto v takých prípadoch ľahko vyskakuje do pomerne vysokých cifier. Je niekoľko násobne väčšia ako hodnota daného dreva. Je to pochopiteľné a tak je to aj správne. Rovnako sú správne aj postihy za neodobrené výruby. Poukazujem tu ale na niečo iné, a to, že sa z tohto robí environmenálna kriminalita. Pritom „páchatelia" neraz mali v úmysle namiesto vyrúbaných stromov vysadiť nové, lebo staré veľké stromy im robili v záhrade neplechu a tak či tak by raz museli ísť dolu a neraz by aj povolenie na výrub dostali, ak by o neho požiadali. Áno, niekto musí dohliadať na to, aby sa rúbali a sadili len také stromy, aké sa rúbať môžu a sadiť majú. To nezľahčujem, ale poukazujem na paradox, že v národných parkoch sa často krát rúbe hlava nehlava a nikomu, ani inak "ochranársky aktívnej" Generálnej prokuratúre, to nijako zvlášť žily netrhá a namiesto toho sa z mnohých, inak priestupcov, umelo robia páchatelia environmentálnej kriminality. Akoby tu okrem polície nebolo dosť iných orgánov, ktoré by tieto výruby mohli riešiť. Poukazujem pri tom na predošlý článok).

5. Drobní zlodeji dreva z lesa (aj keď neraz strom nevyrúbali oni, ale niekto iní, napr. lesníci v rámci ťažby), a zlodejíčkovia hrubších lesných haluzí na kúrenie, najčastejšie v hodnote pár eur. (Pri krádeži z lesného pôdneho fondu totiž podobne ako u pytliactva nerozhoduje výška spôsobenej škody. Tá môže byť menšia ako malá a aj tak je to trestný čin - environmentálny! To samozrejme značne vylepšuje štatistiky).

6. Osoby, ktoré za účelom peňažného zhodnotenia bez povolenia zbierajú alebo skupujú staré autobatérie hoci aj v malom rozsahu. Tieto by v mnohých prípadoch skončili aj so svojim pre životné prostredie škodlivým olovom a kyselinou vo voľnej prírode či v smetiakoch a následne na otvorených skládkach odpadov. Preto do istej miery ide svojim spôsobom o verejne prospešnú činnosť; s výnimkou tých prípadov, kde sa naplnia znaky trestného činu všeobecného ohrozenia alebo ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Tieto prípady samozrejme je treba stíhať. Spomenuté prípady ohrozenia sú však skôr výnimkou, preto osobne nevidím dôvod aby táto činnosť bola prejednávaná v trestnom konaní aj keď sa vykonáva v malom rozsahu. V každom prípade: keďže autobatérie sa zberajú pre kšeft, nie kvôli ochrane prírody, preto táto činnosť má byť postihovaná. To nespochybňujem. (Keďže na nakladanie s takýmto odpadom títo ľudia nemajú povolenie, tým pádom neoprávnene nakladajú s odpadmi a toto je trestným činom už od rozsahu malého bez ohľadu na to či tým životné prostredie ohrozia alebo nie. Netvrdím, že by to nemalo byť postihované. Malo, ale nie v predraženom, zdĺhavom a neefektívnom trestnom konaní. Je to luxus. Čo sa týka prípadov kde je rozsah činu malý. Je navyše aj na úkor riešenia závažnejších prípadov. Ku skutočnej environmentálnej kriminalite má takéto nakladanie s odpadmi ďaleko).

Pokračovanie a ďalší komentár k tejto téme v nasledujúcom článku: Prežiť v polícii a v boji proti enviro kriminalite sa dá aj na rybičkách.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?