"Účelnosť" policajného projektu jadrovej bezpečnosti + enviro projektu z roku 2008

Autor: Marcel Burkert | 10.12.2013 o 12:05 | (upravené 29.10.2015 o 14:03) Karma článku: 8,85 | Prečítané:  787x

Tento článok sa v 1. časti týka projektu jadrovej bezpečnosti, ktorý v r. 2010 spustili pracovníci tímu environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru 

(dnes odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality). 

V 2. časti ide o projekt z r. 2008 s dosť silne znejúcim alebo s dosť sľubným názvom „Odborné vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru určených na odhaľovanie a dokumentovanie najzávažnejších foriem environmentálnej kriminality", spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom.

K projektu jadrovej bezpečnosti 

Za pozornosť stoja minimálne odpovede na otázky č. 1, 3 a 4, ktoré mi tento odbor v súvislosti s týmto projektom poskytol. V závere je odkaz na súvisiaci článok k projektu „Odborné vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru určených na odhaľovanie a dokumentovanie najzávažnejších foriem environmentálnej kriminality" ​

Otázka č. 1: Koľko projekt stál, aký je jeho účel a ciele.

Odpoveď: Rozpočet projektu je 1.516.971,-€. Účelom a cieľom projektu je rozvoj horizontálnych metód strategickej prevencie a boja proti kriminalite použiteľný v celej EÚ s osobitným dôrazom na boj proti organizovanému zločinu a terorizmu, ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Špecifické projektové ciele sú: 1 / vytvoriť relevantné údaje o existujúcich právnych normách v boji s teroristickými CBRN hrozieb v 9 krajinách EÚ, 2 / zvýšenie účinku spolupráce medzi špecializovanými odbormi národných policajných síl z členských štátov v boji proti hrozbám terorizmu a použitiu CBRN materiálov (nebezpečné chemické, biologické a rádioaktívne materiály) a nelegálne pašovanie a obchodovanie s rádioaktívnym materiálom; 3 / zlepšiť zručnosti a znalosti policajtov v oblasti strategickej prevencie a boja proti terorizmu, a vyskúšať nový druh školení a prax; 4 / výmena osvedčených postupov a šírenie získaných informácií.

Komentár: Čo sa týka účelu projektu tak papier znesie naozaj veľa. Investovať viac než 1,5 milióna eur na vyššie uvedené ciele je luxus, ktorý by si možno nedovolili ani v Grécku v pred krízových časoch. Veď plnenie takýchto a podobných cieľov je v samotnej náplni práce prezidiálnych metodických špecialistov. Na to v podstate nebolo potrebné projekt, a ak, tak stačil aj 10 možno 20 násobne lacnejší. Plnenie väčšiny z vyššie uvedených cieľov je možné aj bez projektu a to zvlášť v dobe: 1. Interpolu, 2. Europolu (ktorých hlavnou náplňou práce je prekladanie žiadostí bežných policajných útvarov o zahraničnú policajnú pomoc, výmena informácií a pod.), 3. v dobe vymoženosti elektronických komunikačných prostriedkov. 4. A za štvré: Slovensko má na svojom území viacerých styčných policajných dôstojníkov z iných krajín a naša polícia má v zahraničí vysoko nadštandardne platených policajtov - policajných pridelencov (alebo lepšie povedané vyvolencov), ktorí viac menej nemajú čo poriadne na práci, často len umelo vykazujú činnosť, keďže nemajú žiadne právomoci. Maximálne tak môžu byť prísediacimi pri vykonávaní výsluchov a pod.             

Otázka č. 2: Koľko prípadov nelegálnych držieb skutočných jadrových materiálov alebo rádioaktívnych materiálov zaznamenali prezidiálni špecialisti, alebo polícia za posledných 10 rokov, kde došlo k spracovaniu návrhu na podanie obžaloby, alebo „aspoň" k vzneseniu obvinenia (plus mínus 30% ak výsledný počet alebo číslo bude už podľa odhadu určite väčšie ako jednociferné).

Odpoveď: V tejto časti Vašej žiadosti vyhovieť nemôžeme, nakoľko tieto údaje nám nie sú známe.

Komentár: Ak pre policajných špecialistov na jadrovú bezpečnosť, ktorej sa projekt týka, sú tieto údaje nepodstatné, pričom zistiť ich by bolo otázkou jednej faxovej požiadavky na nižšie súčasti polície, otázka znie, koho iného by to malo zaujímať. Tých čo majú na starosti trebárs problematiku krádeží áut? Tento ľahostajný postoj k nie nepodstatnej otázke týkajúcej sa jadrovej bezpečnosti na Slovensku nasvedčuje neúprimnosti, resp. tomu, že tento projekt mal poslúžiť aj na niečo iné ako len na napĺňanie jeho vzletných cieľov.

Otázka č. 3: Koľko pracovníkov v rámci projektu a na koľko krát chodili do zahraničia na školenia, a na celkovo akú dobu.

Odpoveď: Školení v zahraničí (Paríž) sa v rámci projektu zúčastnilo 17 príslušníkov PZ v celkovom počte 30 dní (6 x 5 dní).

Komentár: Zásadná otázka znie, prečo na školenia do zahraničia namiesto 17 pracovníkov s tlmočníkom nešli jeden, prípadne dvaja jazykovo zdatní ľudia bez tlmočníka, nie na 6 krát ale na 1 krát na dlhšiu dobu, aby sa nemuselo viac násobne míňať na letenky, ktorí by potom svoje poznatky predali zvyšným pätnástim. Takéto šafárenie by si čisto zo svojho nedovolila žiadna súkromná firma, ani J&T. A „najzábavnejšie" na tom bude ak sa na konci projektu skonštatuje, že sa ušetrilo nemálo peňazí; tak ako to bolo pri projekte uvedenom v predošlom článku.

Otázka č. 4: Či bolo a je zabezpečené, aby vyškolení ľudia nemohli po skončení projektu prejsť na iné problematiky trestnej činnosti, a ak áno, akým spôsobom to je zabezpečené a na koľko rokov.

Odpoveď: V projekte nie je záväzok na zotrvanie vyškolených príslušníkov PZ v danej problematike.

Komentár: Takéto zanedbanie sa sotva dá označiť ako zodpovedné konanie zo strany kompetentných keďže dobre vedia aká vysoká je na krajských a najmä okresných úrovniach polície vysoká fluktuácia. Nedá sa ale vylúčiť, že tá nezodpovednosť vyplýva z poznania, že ľudia boli vyškolení k niečomu, čo  s najväčšou pravdepodobnosťou drvivá väčšina z nich vo svojej praxi nikdy nezužitkuje, aj keby 20 rokov mali mať formálne na starosti popri iných problematikách aj jadrovú bezpečnosť. Zaväzovať by ich z tohto pohľadu asi nemalo zmysel a hlavne oporu...

Otázka č. 5: Bude polícia po skončení projektu v rámci ohliadok miesta činu sama bez asistencie iných subjektov vykonávať odber resp. zaistenia jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových. chemických látok v prípadoch podozrení z predmetného trestného činu?

Odpoveď: Ani po skončení projektu polícia nebude vykonávať fyzický odber jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových chemických látok. Zaisťovanie takýchto materiálov bude vykonávané prostredníctvom certifikovaných subjektov, ktoré na tieto materiály majú určené skladové priestory. So všetkým takto získanými materiálmi však je nakladané ako so stopami v trestnom konaní.

Komentár: Hlavne že v rámci projektu bola nakúpená nie lacná technika, na ktorú teraz bude s najväčšou pravdepodobnosťou sadať kdesi v garáži prach, prípadne sa z času na čas oprášia pri nejakej prezentácii alebo ukážke pre hltajúcich zvedavcov.

Otázka č. 6: Budú prezidiálni pracovníci špecializovaní na jadrovú bezpečnosť po skončení projektu držať 24 hodinovú pohotovosť aby mohli byť nasadzovaní v prípadoch výskytu trestných činov v súvislosti s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi?

Odpoveď: Ohľadom držania 24-hodinovej pohotovosti pracovníkov špecializovaných pracovníkov P PZ zatiaľ nie je rozhodnuté.

Komentár: Aj neexistencia tejto pohotovosti nasvedčuje tomu, že projekt je z veľkej časti  samoúčelný, keďže v jednej z najpodstatnejšej vecí týkajúcej sa jadrovej bezpečnosti to bude viacmenej aj naďalej fungovať tak ako to fungovalo doposiaľ.

Pri tomto je otázne, načo sa potom v rámci projektu kupovala nie lacná technika. Jeden z podstatných cieľov projektu - zlepšiť zručnosti policajtov je tým pádom iba prázdnou frázou. Dá sa predpokladať, že v najbližších rokoch o držaní tejto pohotovosti rozhodnuté ani nebude; a ak, tak s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne. Čo je aj pochopiteľné.

Otázka č. 7: Koľko od r. 2004 zdokumentovali špecialisti na problematiku environmentálnej kriminality takých prípadov nelegálnych držieb skutočných jadrových alebo rádioaktívnych materiálov v ktorých bolo vznesené a nezrušené obvinenie osobám ako členom nebezpečného zoskupenia, alebo ako členom organizovaných skupín? (Keďže pár rokov boli títo pracovníci zaradení na úrade boja proti organizovanej kriminalite).

Odpoveď: Údaj o počte vznesených a nezrušených obvinení členom nebezpečného zoskupenia alebo členom organizovanej skupiny od roku 2004 nám nie je známy.

Komentár: Táto neznalosť policajných špecialistov, či už skutočná alebo hraná, sa nedá len tak ľahko stráviť, zvlášť keď v samotných cieľoch projektu sa kládol dôraz aj na boj proti organizovanému zločinu a terorizmu. To nasvedčuje tomu, že tieto pojmy poslúžili hlavne alebo z nie zanedbateľnej časti na to, aby mohol byť projekt ľahšie schválený.

Ďalšia vec je to, že odbor environmentálnej kriminality má v názve aj oblasť odhaľovania nebezpečných materiálov a donedávna určitý čas pôsobil na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Prečo taký názov a hlavne: čo na tomto úrade tento odbor riešil, ak jeho pracovníci nemajú šajnu o prípadoch, ktorých odhaľovanie malo byť jednou z hlavných náplní jeho činnosti?

Inak by bol spomenutý aspoň jeden takýto prípad za obdobie posledných 9 rokov.

Práca s nebezpečnými látkami, alebo skôr demonštrácia dôležitosti?

Medzi hlavné argumenty, ktorými špecialisti na environmentálnu, a neskôr aj na odhaľovanie nebezpečných látok, odôvodňovali nákup pomerne drahej techniky a výstroje pre policajtov v rámci policajného projektu jadrovej bezpečnosti, s veľkou pravdepodobnosťou patrili tieto:

1. Špecialistom policajného prezídia a výjazdovým skupinám policajných riaditeľstiev chýba špecializovaná výstroj, prostriedky a výcvik pre kontakt s jadrovými alebo inými nebezpečnými materiálmi v prípadoch podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti s ich zneužitím, nelegálnym obchodovaním a pod.

Komentár: Ak policajti vyškolení v oblasti jadrovej bezpečnosti budú mať ísť niekedy k nejakému prípadu v súvislosti s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi, budú si na pomoc aj tak volať iné subjekty - špecializované subjekty. To minulého roku potvrdilo aj Prezídium PZ. Ani sa nemožno čudovať veď vedomosti, ktoré v tejto problematike policajti získali na školeniach už budú vo veľkej miere s odstupom času zabudnuté; zvlášť keď takéto prípady sa vyskytujú len ojedinele a nebude na čom si ich precvičovať. Tiež im budú chýbať zručnosti a návyky, ktoré sú ale v takýchto veciach nevyhnutné pre toho kto chce na mieste činu niečo sám zmysluplné robiť. Preto odborné úkony sa radšej prenechajú odborníkom, čo je rozumné.

Overovanie výskytu, odoberanie a zaisťovanie nebezpečných materiálov sa dá predsa riešiť priberaním nepolicajných odborníkov; zvlášť ak prípadov s výskytom skutočných jadrových, rádioaktívnych a iných materiálov dvojakého použitia je pomerne veľmi málo. Preto je aj dosť nerentabilné na to tieto úkony vybavovať políciu extra technickými prostriedkami. Spomínaní odborníci v daných prípadoch môžu podpisovať alebo podpisujú sľub znalcov, čo je bežná prax aj u prípadov inej trestnej činnosti.

Zaisťovanie jadrových alebo rádioaktívnych materiálov nebude dokonca ani v kompetencii špecializovaného odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Prezídia PZ! Nafasovaná technika sa tak viac menej minie svojmu účelu. Bude tak slúžiť najmä na demonštráciu dôležitosti, symbolicky. Tomu jasne nasvedčuje skutočnosť, že uvedený odbor nebude držať stálu pohotovosť ani v rámci čo i len jediného kraja.

V danej problematike existuje Spoločné medzirezortné usmernenie, kvázi medzirezortná dohoda na zabezpečenie spoločného postupu činnosti pri záchytoch rádioaktívnych a jadrových materiálov. Pri vhodnej spolupráci sa dá overovanie výskytu,odoberanie a zaisťovanie nebezpečných materiálov poriešiť na profesionálnej úrovni aj bez techniky nakúpenej z projektu jadrovej bezpečnosti pre odbor odhaľovania nebezpečných materiálov + environmentálnej kriminality a ich podriadených súčastí.

2.

Zo strany páchateľov môže dôjsť k použitiu napr. špinavej bomby slúžiacej na rozmetanie rádioaktívnych látok a pri tomto je potrebné, aby polícia „a len polícia" mohla vykonávať na mieste činu zaisťovanie stôp trasologických, daktyloskopických, pachových, biologických... a to ešte pred tým než sa znehodnotia dekontamináciou miesta alebo prostredia, dekontamináciou vykonávanou zo strany subjektov Civilnej ochrany alebo iných povolaných.

Komentár: Možno by bol zaujímavý údaj, koľko takých stôp sa pri takýchto prípadoch v rámci celej Európy za posledné desaťročia zaistilo. A hlavne, akú mali využiteľnosť.

Na to, aby policajti vykonali identifikovanie a zaistenie prípadných trasologických, biologických a iných stôp na mieste činu v prípadných prípadoch použitia špinavých bômb a pod., ktoré sú aj v rámci EÚ skôr „raritou", zďaleka nepotrebujú nákladný jadrový projekt ani drahú techniku. Vysvetlenie policajtom, ako na seba navliecť ochranný odev, ako sa bezpečne pohybovať po kontaminovanom mieste činu a pod., by mohli podať aj príslušné slovenské orgány a subjekty. Minimálne v tomto smere nemuseli pre vedomosti v hojnom počte cestovať na turnusy do Francúzska.

Rád by som sa mýlil.

K 2. časti: "Účelnosť" euro projektu na riešenie najzávažnejších foriem environmentálnej kriminality

Ako už bolo uvedené v úvode, ide o projekt z r. 2008 s dosť silne znejúcim alebo s dosť sľubným názvom „Odborné vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru určených na odhaľovanie a dokumentovanie najzávažnejších foriem environmentálnej kriminality", spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom.

V texte je najprv uvedená otázka položená zastrešovateľovi projektu, potom jeho skrátená odpoveď a nakoniec komentár k nej.

Otázka č. 1: Koľko eur tento projekt stál, resp. aký bol jeho rozpočet

Odpoveď: Vynaložené náklady na realizáciu projektu boli vo výške 3.739.655 Sk (124.133 Eur). Ušetrené boli takmer 2 milióny Sk.

Komentár: Podľa mňa nie ušetrené, ale len neminuté, lebo sa buď nestihli minúť, alebo rozpočet bol nafúknutý. Inak by Prezídium uviedlo akým spôsobom tie peniaze ušetrilo.

Otázka č. 2: Koľko ľudí sa v rámci neho vyškolilo a koľko z nich doposiaľ ešte pôsobia v problematike environmentálnej kriminality. 

Odpoveď:   V rámci projektu bolo v r. 2008 vyškolených celkovo 102 policajtov bratislavského kraja. Koľkí z vyškolených policajtov z Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a z okresných riaditeľstiev PZ v rámci Bratislavského kraja pôsobia v problematike environmentálnej kriminality je neznáme. Osem ľudí z vyškolených bolo z Prezídia PZ. Z nich v súčasnosti na Prezídiu pracujú štyria...

Komentár: Takže po niečo vyše 4 rokoch od skončenia projektu sú len na policajnom prezídiu straty 50%-né a to ešte nie je jasné, či tí štyria pracovníci skutočne pracujú na environmentálnej problematike ku ktorej boli vyškolení a či sa medzi tých štyroch neráta niekto kto medzi tým prišiel vyškolený z okresnej úrovne. Predpokladám, že na okresných policajných riaditeľstvách sú straty ešte väčšie ako 50%-né, keďže tam je o dosť väčšia fluktuácia než na prezidiálnej úrovni.  

Skutočnosť, že špecialistom na environmentálnu kriminalitu Prezídia PZ, ktorí projekt zastrešovali, je neznáme a ani sa nezaujímajú o to, koľkí z vyškolených policajtov z Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a z okresných riaditeľstiev PZ v rámci Bratislavského kraja pôsobia v problematike environmentálnej kriminality nasvedčuje skôr účelovosti projektu, ako účelnosti (To čo je účelové sleduje najmä záujmy tvorcu, z účelného musia mať zisk užívatelia). Či projekt splnil oficiálny účel, resp. v akej miere, to je vedľajšie, nezaujíma to v prvej rade tých, ktorých by to malo zaujímať najviac.

Možno ten nezáujem vyplýva z toho, že Bratislavský kraj, najmä vzhľadom k svojej polohe, má najmenší výskyt prípadov environmentálnej kriminality. Vyškolené osoby pre problematiku environmentálnej kriminality na okresných policajných riaditeľstvách aj z toho dôvodu riešia prevažne iné druhy kriminality; nehovoriac ešte o tom, že aj medzi tými pár prípadmi environmentálnej kriminality ktoré náhodou riešia je 90% umelej environmentálnej kriminality viď. „zdravé jadro" páchateľov environmentálnej kriminality:http://burkert.blog.sme.sk/c/324702/Zdrave-jadro-pachatelov-environmentalnej-kriminality.html.

To však zjavne nemôže byť ospravedlnením nezáujmu kompetentných skúmať koľko z vyškolených ľudí ešte  na danej problematike pracuje.

Do skúmania takého  „detailu", že v akej miere vyškolení policajti, ktorí ešte sú na problematike aspoň formálne zaradení, využívajú poznatky získané nie lacným školením, sa netreba púšťať. Lebo na povrch by mohli vyplávať nemilé prekvapenia. Vlastne nemohli, lebo Vám nebude umožnené aby ste sa toho dopátrali. Aj keď formálne nejde o utajované skutočnosti; "len" prakticky...

PS.: U zastrešovateľov projektov je pochopiteľné, aj keď nie ospravedlniteľné, že sami od seba radšej nebudú spätne skúmať účelnosť svojho "diela" ale u tých, ktorí projekty odsúhlasujú by to malo byť samozrejmosťou. Ja viem, je treba odklepávať ďalšie a ďalšie projekty a na spätné skúmanie účelnosti už odklepnutých nie je čas, a napokon, vždy išlo a ide „len" a len o peniaze daňových poplatníkov; tak načo sa nad tým pozastavovať, že?...

Doplnené 19.5.2014

o odkaz na článok pojednávajúci o tom, ako v praxi vyzerá využívanie poznatkov z projektu odborného vzdelávania bratislavských policajtov: Bratislavským policajtom v prípade Koliba chýbala politická povolenka zakročiťhttp://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/344790/Policajtom-v-pripade-Koliba-chybala-politicka-povolenka-zakrocit.html

Ďalšie súvisiace články na tomto blogu: http://burkert.blog.sme.sk/r/59158/Environmentalna-kriminalita.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?