Prežiť v PZ a v boji proti enviro kriminalite sa dá aj na rybičkách

Autor: Marcel Burkert | 5.4.2013 o 11:55 | (upravené 31.8.2013 o 10:12) Karma článku: 14,03 | Prečítané:  2622x

Tento článok som napísal s nádejou, že snáď raz v budúcnosti sa prelomia ľady a v políci, vrátane oblasti environmentálnej kriminality, sa konečne začne robiť to čo má, a nie z prevažnej časti len to, čo je výhodné jednak pre policajtov - živenie sa na malých rybách na úkor alebo v prospech veľkých, a jednak výhodné pre úzke záujmové skupiny - v tomto prípade poľovnícku a rybársku loby. A tiež som ho napísal preto, lebo tu existujú policajti a ochranári, ktorí sa už sami na to nemôžu pozerať. Pripomeňme si najprv zloženie alebo jadro environmentálnych agresorov ktorí sa spolupodieľajú na 90-tich až 99-tich percentách tzv. environmentálnej kriminality vykazovanej políciou:

1. Drobní pytliaci rýb, väčšinou rýb v hodnote pár Eur.

2. Rybári, ktorí: a) lovia, aj keď im hoci len pred dvomi dňami skončila platnosť rybárskeho lístka, b) ulovili opár rýb viac ako mali povolené, c) ulovili väčšie ryby ako uloviť mohli, d) lovia v takej dobe, keď už loviť dovolené nie je, e) a pod.

3. Šoféri, ktorí zrazili zajacov, bažantov, srnu..., ktoré si naložili do auta možno s cieľom spraviť si z nich večeru, keď už ich nechtiac zrazili, aj keď nie nevyhnutne pritom prekročili rýchlosť.

4. Záhradkári a pod., ktorí si na vlastnom pozemku bez vyjadrenia, resp. povolenia orgánu ochrany prírody vyrúbali statnejší strom, alebo pár stromov.

5. Drobní zlodeji dreva z lesa (aj keď neraz strom nevyrúbali oni, ale niekto iní, napr. lesníci v rámci ťažby), a zlodejíčkovia hrubších lesných haluzí na kúrenie, najčastejšie v hodnote pár eur.

6. Osoby, ktoré za účelom peňažného zhodnotenia bez povolenia zbierajú alebo skupujú staré autobatérie hoci aj v malom rozsahu.

Podrobnejšie o týchto reprezentatívnych vzorkách "environmentálnych agresorov", ako sa zvyknú nazývať, je písané v článku: Jadro "páchateľov" "environmentálnej kriminlaity" http://burkert.blog.sme.sk/c/336449/Jadro-pachatelov-environmentalnej-kriminality.html     

 

Možno sa niekomu v perexe uvedený údaj 90-99% zdá prehnaný. Ale ak od vykazovanej environmentálnej kriminality odrátame ešte aj ďalšie skutky (ako napr. týranie poľnohospodárskych alebo domácich zvierat, ohrozovanie zdravia závadovými potravinami), ktorými sa štatistiky trestných činov proti životnému prostrediu vylepšujú, aj keď Inšpekcia životného prostredia ani Štátna ochrana prírody sa činmi tohto druhu ani v menšom rozsahu vôbec nezaoberá (čo má aj logiku keďže nejde o útoky proti zložkám životného prostredia definovaných zákonom), potom sa nám ten údaj vôbec nemusí zdať prehnaný.   

 

Živenie sa na malých rybách na úkor alebo v prospech veľkých 

Minimálne tie činy, ktoré sú uvedené v prvých piatich bodoch sa v iných krajinách EÚ bežne posudzujú ako priestupky a ak sú spáchané vo väčšom rozsahu tak sa posudzujú ako bežná majetková trestná činnosť. Nie ako environmentálna, ktorej názov pôsobí nepochybne tajomnejšie, ako "majetková". A nie len tieto činy, ale napr. aj pytliactvo na jeleniu, srnčiu, diviačiu a podobnú zver v týchto krajinách nie je environmentálnou kriminalitou. Veď tu nejde o ohrozené druhy živočíchov, a ani nemôže ísť, keďže poľovníci si takúto zver v lesoch systematicky prikrmujú, aby na ňu neskôr mohli z vášne poľovať.

Možno Vás napadá otázka: Prečo sa na Slovensku takéto veci riešia v trestnom konaní a preťažujú sa tak orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré by mali riešiť skôr závažnejšie skutky proti životnému prostrediu. Načo tu máme Inšpekciu životného prostredia (SIŽP) a ďalšie subjekty, ktoré by všetky vyššie spomíné skutky mohli riešiť vo všeobecnosti minimálne tak efektívne ako sa to deje v trestnom konaní? Navyše s podstatne menšími nákladmi. Alebo je problém v tom, že pracovníci SIŽP a Štátnej ochrany prírody, na rozdiel od policajných špecialistov na problematiku environmentálnej kriminality, sa činom proti majetku nemôžu venovať? Je to správne alebo nie? Podľa mňa áno. Ich poslaním je totiž niečo iné. Prečo sa napriek tomu u polície tieto činy označujú ako útoky proti životnému prostrediu? Je to naozaj v najlepšom poriadku, alebo sa to podobá skôr chaosu, kde ľavá ruka nesúhlasí s tým čo robí pravá?

Áno, Slovensko je špecifické, ale pravdou je aj to, že ak sa nedarí účinne zakročovať proti skutočným páchateľom skutočnej environmentálnej kriminality (nelegálne zbavovanie sa odpadov, pytliactvo na ohrozené druhy živočíchov, resp. nelegálne obchodovanie s nimi, nelegálne ťažby v lesoch a národných parkoch, napr. pod zámienkou hrozby lykožrúta, kde sa holorubmi „rekonštruujú" aj naše prírodné rezervácie...), prídu vhod aj rybičky, ktoré vylepšujú štatistiky. Preto si dovolím tvrdiť, že „boj proti environmentálnej kriminalite" vo forme v akej sa praktikuje stojí na malých rybách. Tieto ho doslova udržujú pri živote. 

Takže nie len v oblasti korupcie a ekonomickej kriminality sa polícia živí na malých rybách; alebo lepšie povedané: rybičkách, k úžitku alebo prospechu tých veľkých, ale podobne, alebo dokonca ešte výraznejšie to platí pre oblasť kriminality proti životnému prostrediu.

Potom sa nemožno čudovať, že na riešenie skutočnej kriminality nezostáva dostatok času a síl.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?