Prekvapivo krásne mesto Graz a Grazský polmaratón 2012

Autor: Marcel Burkert | 2.11.2012 o 9:46 | (upravené 12.10.2015 o 19:55) Karma článku: 7,23 | Prečítané:  988x

Určite sú vo svete aj krajšie mestá ako Graz, alebo presnejšie povedané: tieto mestá ponúkajú viac k videniu ako Graz. Ale  

ak by sme pri posudzovaní príťažlivosti miest zohľadňovali ich veľkosť, tak Graz vo svojej kategórii by zrejme ťažko hľadal v strednej Európe konkurenciu. 

Pred mojou prvou návštevou tohto mesta som síce očakával, že to bude pekné mesto, ale skutočnosť ešte predčila toto očakávanie. Staré mesto je plné krásnych námestí, námestíčiek, ulíc a uličiek, kde sa mieša architektúra gotická, renesančná, baroková...

225namestie.jpg

180hlavne.jpg

Vyššie 2 krát Hlavné nám.

Graz je hlavné mesto rakúskej spolkovej republiky Štajersko (historický názov mesta je Štajerský Hradec) . Ale čo je zaujímavšie, ak by v Košiciach neodklonili Hornád od centra mesta, Graz so svojou riekou, resp. riečkou Mur, tečúcou hneď vedľa najstaršej časti mesta, resp. pozdĺž neho, by sa dosť podobal Košiciam; resp. naopak. A to hlavne kvôli dlhej hlavnej ulici, ktorá v oboch mestách pretína takmer celé mesto, aj keď v rôznych častiach mesta, ktorými prechádza, sa volá inak, pričom v oboch mestách sa približne v strede táto ulica rozširuje na námestie. Graz má na tejto hlavnej tepne mesta, rovnako ako Košice, ešte ďalšie veľké námestie, ktoré je podobné Námestiu maratónu mieru v Košiciach; len v Grazi sa to druhé námestie volá "trochu" inak - Jakomini-platz. Okrem podobného vzhľadu, tomu košickému - Námestiu maratónu mieru, je zároveň, tak isto ako v Košiciach, dopravným uzlom.

Graz, podobne ako Košice, sú tiež druhým najväčším mestom vo svojej krajine a je druhým najväčším mestom Rakúska (za ním je Linz so 190 tisícmi obyvateľmi) a aj počtom obyvateľov cca 250.000 je s Košicami porovnateľný, len s tým rozdielom, že starobylá časť Grazu je podľa môjho odhadu 2,5 krát, a so štvrťou situovanou za zámockým vrchom 3 až 4 krát väčšia ako košická.

Je to samozrejme dané vývojom veď karty v Európe v minulosti miešali nemalou mierou Rakúšania, takže si toho logicky mohli dovoliť oveľa viac. V každom prípade, Hlavná ulica v Košiciach svojou príťažlivosťou určite nezaostáva za tou v Grazi; aj keď v starých Košiciach celkovo domy sú v priemere o jedno poschodie nižšie.

Zaujímavý je tiež údaj o tom, že v Grazi už v r. 1900 žilo až 169.000 obyvateľov (v Bratislave 78.000) Pať rokov po 2. sv. vojne mal raz 226.000 obyvateľov, teda len o niečo málo menej ako je tomu dnes. Pre porovnanie s Košicami, Košice mali v r. 1910 niečo málo cez 44.000 obyvateľov a päť rokov po 2. sv. vojne mali 60.000. Z toho vyplýva, že Rakúšanom sa život na vidieku páči omnoho viac než Slovákom. My sme ho v priebehu 40-tich rokov po vojne takmer vyľudnili a začali sme bývať na veľkých sídliskách malých miest (napr. jedno z najväčších miest Slovenska - Banská Bystrica mala v r. 1919 len 11.000 obyvateľov a tretie najväčšie mesto SR -Prešov o čosi viac - 17.000 obyvateľov). Tento jav v Rakúsku existuje v oveľa menšej miere.

Mnohí Slováci považujú život na vidieku za niečo podradné. Tu treba ale spomenúť aj to, že Rakúšania sa na vidieku dokážu uživiť, keďže Rakúska vláda už dávno pochopila, že ceny potravín sú vo svete tak nízke preto, lebo vlády svoje poľnohospodárstva dotujú oveľa väčším podielom ako napr. tie slovenské; ak nechcú o poľnohospodárstva prísť. Osobne som za to aby sa poľnohospodárstvo nedotovalo vôbec, podobne ako sa nedotuje priemysel. Ale kým poľnohospodárstvo budú oveľa väčšou mierou dotovať všade naokolo, inej cesty nie je, len ho viac dotovať aj na Slovensku; ak ho nechceme zruinovať ešte viac ako sa nám to podarilo doposiaľ.

188namstyri.jpg

Štajerská metropola sa môže pochváliť, aspoň Rakúšania to tak tvrdia, najzachovalejším historickým centrom v strednej Európe. V každom prípade, do zoznamu UNESCO bolo toto mesto zapísané pred Viedňou. A to už je čo povedať. Ďalšou zaujímavosťou je, že v meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádzajú vzdušné prúdy.

200kosice.jpg

2 krát Hlavná ulica mesta, ktorá sa ale volá Herrrengasse.

186maraton.jpg

Hlavná ulica vyúsťuje na námesti Jakomini-platz, o ktorom som sa už zmienil, že je svojim situovaním, významom, veľkosťou a napokon aj vzhľadom podobné Námestiu maratónu mieru v Košiciach.

183nammaratonu.jpg

Jakomini-platz po druhé.

181elektrica.jpg

Jakomini Straße - "vyviera" z Jakomini-platz a je akýmsi nezávislým pokračovaním hlavnej ulice; podobne ako Trieda Komenského v Košiciach.

205ulice.jpg

213namestiedva.jpg

214ulicka.jpg

Z pozitívnych osobností, ktoré v meste študovali, alebo pôsobili by som spomenul Nikolu Teslu a Johannesa Keplera. Inak mesto v roku 1938 navštívil Adolf Hitler, keď bolo Rakúsko pripojené k Nemecku. Podľa dostupných informácií sa mu tu dostalo vrelého privítania. Hitler sľúbil obyvateľom mesta 1000 rokov prosperity a koniec masovej nezamestnanosti. Onedlho na to bola v meste vyhladená prosperujúca židovská komunita. Iba 7 rokov po jeho návšteve mesto obkľúčili sovietske jednotky, ktoré ho ušetrili pred zničením.

206zidovska.jpg

V bývalej židovskej štvrti.

207ulickadva.jpg

209namtri.jpg

Oblasť v okolí Mehr-platz a Farber-platz, 2 krát foto vyššie, je známa ako Graz Bermuda Triangel, lebo sa tam dá v spleti uličiek ľahko stratiť.

226slon.jpg

Sloník na rohu ulice vo Františkánskej štvrti.

232stvrtdva.jpg

Františkánska štvrť.

239most.jpg

Rieka Mur.

graz.jpg

 

Bežecká časť:

Grazpriprava.jpg

V ríbezľovom sade nad stále viac chátrajúcimi bratislavskými vinicami v príprave na polmaratón s mojim "osobným bežeckým konzultantom" Petrom Mikulom - famóznym amatérskym bežcom (do roku 2005) a s mojim kondičným trénerom - ratllíkom (je práve vo výskoku).

260jadva.jpg

Graz maratón a polmaratón sa tohto roku bežal 14.10. Tento beh bol mojim prvým oficiálnym tohtoročným pretekom; ak nepočítam Tower (vý)beh na 26. poschodie budovy Tower 115 v Bratislave. Táto skromnejšia bežecká sezóna bola zapríčinená najmä časovými dôvodmi, keď cez víkendy som väčšinou pracoval, alebo študoval.

281bezec.jpg

Počasie deň pred pretekmi bolo úplne ideálne - zamračené, bezvetrie, 10°C. V deň D sa ale vyjasnilo a teplota v chládku sa vyšplhala v poludňajších hodinách na 18°C.

Na štarte ma pozitívne prekvapilo to, že nikto sa nestrkal, nepchal sa dopredu, nikto sa na nikoho netlačil, ako to často krát býva na väčších bežeckých podujatiach, napr. na Slovensku. Hovorím si, to je úroveň, to je kultúra! Vytriezvel som asi 3 km po štarte, keď ma nejaký dobrák pri kľučkovaní a predieraní sa davom bežcov zozadu skolil. Nechcem nikomu krivdiť, ale musela by to byť náhoda, ak by to nebol Rakúšan, lebo viac ako 98% polmaratóncov bolo "zdejších". Tak čisto ma podbral, že som spravil salto. (Mal som totiž v tom čase ešte celkom slušnú rýchlosť, keďže prvé kilometre pretekov som sa vôbec nešetril, lebo som bol až príliš nažhavený na pretek, keďže počas daného polmaratónskeho týždňa som mal nabehané spolu len 7 km). Preto keď som dopadol na zem, videl som tých čo ma dobehovali, nie tých vpredu - medzi ktorými bol "pácahteľ":-). V každom prípade, dotyčný sa tak ponáhľal do cieľa, že nestrácal čas aby sa prišiel ospravedlniť. Stratil by v cieli pár sekúnd... Na strane druhej, nebyť toho pádu, nezistil by som aké mám predispozície na džudo:-).

Na počudovanie ma po páde nič nebolelo a nebol som ani viditeľne odretý. Zrejme som padol ako džudista..., aj keď som džudo nikdy nerobil. Akurát si to pri páde odnieslo moje číslo, lebo som pri ňom neviem ako stratil jednu vrchnú zicherku, po slovensky - zatvárací špendlík, a od toho momentu mi číslo na bruchu len tak plápolalo až do cieľa; ak práve nefúkal protivietor.

290jeden.jpg

Maratónci pri Dome umenia, čo je podobná ozruta v starom meste (kde pôsobí tým pádom rušivo) ako v Bratislave Slovenská národná galéria; len je modernejšia. Ak by bola postavená mimo starého mesta,  tam by sa hodila viac.

269dobeh.jpg

Na 8. kilometri, keď ma začali predbiehať čoraz väčšie davy bežcov a bežkýň, som si konečne uvedomil, že po vzore môjho maratónskeho kamarát Paľa Hajduka, som si asi zvolil, ako hovorí Vilo Novák - skúsený bratislavský maratónsky veterán - neštandardnú variáciu behu. Táto nemohla dopadnúť ani najlepšie, ani dobre. Dovtedy som si myslel, že prepáliť sa dá iba maratón. Nohy mi po 8. km oťaželi a beh sa mi stal nepríjemným; takmer ako po 30. km v maratóne. Zrejme aj následok toho, že týždeň pred tým, som v rámci mojich maratónskych experimentov úmyselne absolvoval tréningový pol maratón na Železnej studničke, pri ktorom som sa nešetril. A čo je najzaujímavejšie, napriek tomu som v Grazi napokon zabehol o 4 a pol minúty lepší čas oproti tomu zo Železnej. Na strane druhej, bolo to pár minút pod mojim maximom spred dvoch rokov. Takže opäť som raz neskončil na "bedni"...

Možno je to tým, že tento rok som behával o čosi menej; mesačný priemer do konca októbra 2012 činil 110 km; vrátane iných aktivít, hlavne turistiky a tenisu, kde si za hodinu turistiky "účtujem" akoby som bežal 3 km a za hodinu občasného tenisu 2 km. Ale jeden rekord som tohto roku predsa len zaznamenal: ešte nikdy som za mesiac nenabehal viac ako 200 km. V septembri sa to stalo. Nabehal som 217 km. A treba povedať, že som z toho bol aj dosť unavený.

teniska.jpg

Markantné známky vypotenej soli po dobehnutí.

271ja.jpg

Polmaratón alebo maratón v Grazi môžem prípadným záujemcom len odporučiť: krátka vzdialenosť zo Slovenska, dobré spojenie, krásne mesto, rýchla trať (komu ide rekordy), predpoklad prijateľného počasia. Tohto roku na ňom štartovalo vo všetkých disciplínach niečo vyše 10.000 účastníkov, čas víťaza z početnej skupiny Keňanov bol "poslabší", vyše 2:10. Možno kvôli nie úplne ideálnemu počasiu. Nedá mi ale nespomenúť, že 2 roky späť tu na maratónskej trati zomrel 48 ročný muž na zlyhanie srdca. Takže s prepínaním veľmi opatrne.

A nakoniec zosumarizovanie mojich polmaratónov za rok 2002:

31.10. 2012 - 1:44:58,  tréning, pred ním som úmyselne 5 dní nebehal, že čo to spraví,

14.10. 2012 - 1:44:07, Graz polmaratón

6.10.   2012 - 1:48:31,  tréning

29.  7. 2012 - 1:55:40,  tréning

17.  4. 2012 - 1:54:22,  tréning

Ostatné výsledky: http://www.behej.com/bezecke-tabulky/zavodnici/287

Na záver pohľad na časť starého mesta z vtáčej perpektívy (tak vysoko som ale ja v Grazi nevyletel). Na pravo je zámocký vrch, nad ním, mierne do ľava je v článku spomínané Hlavné námestie a úplne v strede hore tiež spomínané námestie Jakomini-platz.

shlossberg.jpg

[/content]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?