Lykožrút, krajná núdza a pomýlená prokuratúra

Autor: Marcel Burkert | 27.8.2012 o 10:45 | (upravené 27.8.2012 o 11:52) Karma článku: 12,08 | Prečítané:  1367x

„Ten les nemusel byť zrušený, keby ministri životného prostredia postupovali v rámci krajnej núdze a urobili opatrenia," tvrdí pre médiá JUDr. Ladislav Hanniker, špecialista GP SR na problematiku tzv. environmentálnej kriminality. Krajná núdza podľa neho mala byť v prípade rozmnoženého lykožrúta v Tichej doline nad zákonom o ochrane prírody, ktorý ťažbu zakazoval. Keďže to zodpovední ministri životného prostredia nebrali do úvahy, a neznalosť zákona neospravedlňuje, majú za to niesť trestnú zodpovednosť.

Tak tomu sa hovorí boj proti environmentálnej kriminalite ako remeň! Žiadne malé ryby, drobní pytliačkovia, rovno ministri!

Avšak táto mediálna bublina spľasne, lebo v zákone nemá žiadnu oporu, a tým JUDr. Hanniker s Dobroslavom Trnkom zažijú v závere svojej kariéry blamáž, ktorá ich ako odborníkov spochybní, ak nie znemožní.  

Predovšetkým preto, lebo chceli trestne stíhať ľudí za to, že sa títo riadili alebo chceli sa riadiť tým, na čom sa pred pár desaťročiami zhodli politici, keď vyhlásili Tatranský národný park, schválili právne normy ohľadne národných parkov, tiež ohľadne prírodných rezervácií, resp. bez zásahových zón, pričom už od začiatku pritom bolo jasné, že lykožrút v nich nie je nepriateľom ale ich súčasťou, tak ako to bolo dávno, dávno pred tým než po zemi chodil prvý lesník alebo prokurátor.

Čo hovoria o krajnej núdzi judikáty: „Konanie v krajnej núdzi nie je možné, keď možnosť poruchy hrozí vo vzdialenejšej budúcnosti."... „Nebezpečenstvo musí hroziť bezprostredne."

Aj keby sme teoreticky pripustili, že lykožrúti sú triednymi nepriateľmi nie len v hospodárskych lesoch, ale aj v národných parkoch a dokonca aj v prírodných rezerváciách, je známe, že vývoj pôsobenia lykožrútov je postupný. V žiadnom prípade sa toto pôsobenie neobjavuje znenazdajky, tak, aby "hrozilo" bezprostredne. Nie je to otázka sekúnd, ani minút, ani hodín, ani dní, ale vývoj, ktorý prebieha týždne, mesiace, pár rokov.

Je zarážajúce, že ani po 4 rokoch neboli vo veci vypočutí podozriví ministri a nikto z množstva vedcov, ktorí majú na pôsobenie lykožrúta v prírodných rezerváciách diametrálne odlišný názor oproti záverom ku ktorým sa dopracovali JUDr. Hanniker a spol. ešte pred tým, než bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie.   

Pritom podľa Trestného poriadku majú orgány činné v trestnom konaní vykonávať dôkazy v oboch smeroch tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou majú objasňovať okolnosti svedčiace nie len proti, ale aj v prospech obvineného. V tomto prípade zatiaľ len podozrivých.

Čo hovorí o znaleckom dokazovaní Trestný poriadok: "Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej Trestný poriadok ukladá pribrať dvoch znalcov".

Aj keby sme pripustili, že kauza Tichá dolina obzvlášť zložitou vecou nie je (veď napokon prokurátori k nej došli k záverom už pred znaleckým dokazovaním...) pribrať do konania aj druhý znalecký subjekt si vec vyžadovala aj z toho dôvodu, že u Národného lesníckeho centra, ide o konflikt záujmov.

Prečo? Lebo je to organizácia ktorú zastrešuje Ministerstvo pôdohospodárstva (teda aj lesníctva), pod ktoré patrí aj podnik Štátne lesy TANAP, ktorý je do značnej miery existenčne závislý na ťažbe v národnom parku (už táto samotná skutočnosť znie zvrátene), a ktorý je známy svojim radikálnym postojom k lykožrútovi aj v prírodných rezerváciách, pričom lykožrút je jedinou šancou ako sa do prírodných rezervácií dostať harvestormi. Ak by Tichá dolina bola hospodárskym lesom, potom by kľudne vo veci stačil znalecký posudok organizácie ministerstva, ktoré má na starosti hospodárenie v lesoch.      

Ale to, či lykožrút v prírodných rezerváciách je škodcom, alebo nie, je obzvlášť zložitá skutočnosť resp. otázka, a to minimálne pre prokuratúru. O tom svedči fakt, že znalecké skúmanie, ktoré si v tejto otázke alebo veci prokuratúra vyžiadala, alebo objednala, trvalo takmer 4 roky.        

Samozrejme, prokuratúra sa môže vyhovoriť, že otázka lykožrúta bola znaleckým ústavom vyriešená už skôr, že nevyriešené bolo len vyčíslenie škody. V takom prípade otázka znie, koľko peňazí daňových poplatníkov stálo toto takmer 4 ročné vyčísľovanie „škody", ktoré robila štátna lesnícka inštitúcia. A kto ten posudok zacvaká.

Lebo pravdepodobnosť, že súd sa bude zaujímať o vyčíslenie škody, keď nebude dokázané, že lykožrút je v rezerváciách škodcom, proti ktorému treba zakročovať, je minimálna. Súdu druhá strana určite ozrejmí, že lykožrút a jeho činnosť do lesov patria tisícročia, možno milióny rokov. Rovnako ako mu ozrejmí to, aký je rozdiel medzi hospodárskym lesom (3. stupeň ochrany) a národným parkom (3. stupeň ochrany), nehovoriac o prírodných rezerváciách a dokonca o národných prírodných rezerváciách (5. stupeň ochrany), medzi ktoré patrí aj Tichá, Kôprová a Javorová dolina, ktoré mali byť podľa prokuratúry vinou orgánov ochrany prírody zničené lykožrútom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?