"Prešov - po Košici nejkrásnější město v Horních Uhrách"

Autor: Marcel Burkert | 2.7.2012 o 19:40 | (upravené 6.6.2015 o 13:06) Karma článku: 14,25 | Prečítané:  3537x

Metropola Šariša je podľa počtu obyvateľov 3. najväčším mestom Slovenska a podľa Ottovho náučného slovníka dokonca druhé najkrásnejšie mesto v bývalom Hornom Uhorsku.

Čo sa týka veľkosti, pre objektívnosť treba uviesť, že na Slovensku sú len 2 väčšie mestá: Bratislava a Košice. A potom je dlho dlho nič za čím nasleduje skupinka miest cca rovnako veľkých (plus mínus nejaký ten ár štvorcový...), ktoré by sme mohli v našich stredo európskych pomeroch označiť ako mestá menšie. Medzi ne patrí nie len Prešov, ale tú vymoženosť:-) majú aj Žilina, Banská Bystrica, Nitra... odpusťte, ak som niekoho opomenul:-). Za týmito menšími mestami nasledujú mestá ešte o trochu menšie, ako Trnava, Trenčín, Martin, Poprad... ďalej nasledujú mestečká a pár väčších dedín povýšených z mne neznámeho dôvodu na mestá.

A čo sa týka krásy, tak to je ešte viac subjektívna vec.

Som síce rodený Prešovčan, ale nie menej ako Prešov sa mi páči napr. aj Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Levoča, Bardejov, Kežmarok... Nespomínam naše dve najväčšie mestá, lebo to je trochu iná kategória, keďže čím väčšie mesto tým spravidla aj oveľa väčšia koncentrácia krásnych zákutí, pamiatok, starobylých uličiek, námestí...

Ale tento článok je venovaný Prešovu:

 

219fontanaa.jpg

Vpravo Bosáková banka postavená v rokokovom, opravujem v secesnom štýle v r. 1924. Michal Bosák bol rodák zo Šariša (Okrúhle, okr. Svidník) a americký bankár zo Slovenska.

Keďže jeho životný príbeh je veľmi inšpirujúci, pripájam pár odsekov z jeho životopisu, za ktorými nasledujú ďalšie fotografie; koho by to nezaujímalo.

V lete roku 1886, keď mal Michal Bosák 16 a pol roka, zatúžil po novom a tajnom svete, kde sa ľahšie zarobí peniaz, po Amerike. Otec a mama ho vystrojili na cestu a strýko mu strčil do vrecka jeden dolár so slovami: "Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza." Za dedinou mu otec ešte povedal : "Nikdy sa neopi syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž."
Ako mnohí slovenskí prisťahovalci, aj on začínal preberaním a triedením uhlia. Za túto prácu dostával 75 centov denne. Neskôr zostúpil pod zem, do hĺbky uhoľnej bane, kde zarobil 90 centov denne a potom 1,25 dolára denne.
Nebola to však práca pre neho, hľadal si iné zamestnanie. Zamestnanie si našiel u obchodníka Michala Zemányho. Rozvážal pivo po okolí. Bosák zistil, že zlepšený obchod Zemányho je predovšetkým jeho zásluhou. Ambície byť lepším a "sedliacky rozum" mu hovorili, aby si vytvoril vlastný obchod a nie pre niekoho pracoval. Uzrel v ňom plán, že sa osamostatní.
S malými úsporami sa pustil v roku 1893 do obchodu v Olyphante, kde odkúpil malý bar, krčmu. Michal Bosák vedel vo svojej malej krčmičke vytvoriť slovenské stredisko, kde sa stretávala celá slovenská kolónia.
Vo voľných chvíľach si dopĺňal svoje vzdelanie a usilovne sa učil anglicky. Čoskoro svojou prirodzenou inteligenciou a usilovnosťou získal také vedomosti, že vynikal. Slovenskí vysťahovalci sa začali obracať na "Majka", ako ho volali, o radu a pomoc, najmä pri rozličných finančných transakciách. Nechávali si u neho peniaze, aby im ich ochraňoval. Chceli, aby im zabezpečil lodné lístky pre seba a rodinných príslušníkov. Takto sa malá krčmička začala meniť aj na lodnú agentúru.
V roku 1897 z malej krčmičky už bol veľkoobchod s liehovými nápojmi. Zároveň si Bosák otvoril súkromnú banku, MICHAL BOSAK PRIVATE BANK a agentúru lodných spoločností.

Veľmi rád rozprával, ako sa dostal do predstavenstva First National Bank v Olyphante. Keď sa mestečko Olyphant rozrastalo, rástol aj počet našich rodákov a zároveň aj ich vplyv na obchodný stav banky. Bosák mal slušný vklad v banke a mal mnoho priateľov, ktorých mohol banke ako vkladateľov odporúčať. Preto akcionári banky zvolili Michala Bosáka za člena predstavenstva. Bosák hovoril:
"Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa tomu nikdy nenaučím. Konečne aj moja angličtina bola obmedzená. Tým menej som rozumel technickým výrazom bankovníckeho obchodu. Ale chodieval som na každú schôdzu, počúval a zapisoval som si, aby som si to lepšie zapamätal. Na druhý rok som bol zase zvolený. Potom som sa tu a tam aj ozval. Ale vždy s obozretnosťou, aby som neurobil nejaký omyl, aby ma tí druhí členovia nevysmiali. Konečne som veci ovládal práve tak, ako iní členovia správy. Mojou žiadosťou teraz už bolo, aby som sa ja stal prezidentom tejto banky."
Čoskoro sa stal najväčším účastinárom Olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom. Svoje meno preslávil tak, ako sa to žiadnemu Slovákovi nepodarilo. V jeho dobe americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre. Aj First National Bank dostala toto povolenie a tak podpis Michala Bosáka sa dostal na americký dolár. Ako prezident tejto národnej banky sa jeho meno objavilo na 5, 10 a 20 dolárových bankovkách, ktoré boli vydané 25. júna 1907. Vyznamenanie, ktoré sa mu dostalo podpisom na dolároch, si veľmi vážil.

Ale Bosák nebol len bankárom. Od začiatku bol jedným z najagilnejších organizátorov a podporovateľom ušľachtilých vecí. Bez Michala Bosáka sa prakticky nekonala ani jedna zo slovenských národných akcií v Amerike. Zúčastnil sa na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na známej Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa po 1.svetovej vojne.
Pri návšteve rodného kraja chcel veľmi pomôcť svojim blízkym. V Okrúhlom dal na mieste krčmy v roku 1925 postaviť školu s podmienkou, že v Okrúhlom nebude viacej krčma.
 http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59306

223modraaaaaaaaaaaaa.jpg

Vľavo je v súčasnosti už iba pozostatok niekdajšieho viacúčelového vodného systému Prešova fungujúci na dnes už zaniknutom Mlynskom potoku, resp. vodnej priekope, ktorá od 13. storočia slúžila jednak na poháňanie dvoch mestských vodných mlynov a jednak dopĺňala obranný systém mesta. V neskoršom období Mlynský potok slúžil aj ako zdroj úžitkovej vody, ktorá sa z neho prostredníctvom unikátneho kolesa prečerpávala do mestských cisterien. Súčasný stav predstavuje už len torzo niekdajšieho pozoruhodného vodného systému.

158zvisla.jpg

Okružná ulica. Na nej, trochu vyššie, je Židovská synagóga. 

212zahrada.jpg

Komplex rituálnych stavieb prešovskej ortodoxnej židovskej obce. Na pravo, židovská synagóga.

Prešov bol slobodným kráľovským mestom, v ktorom sa židia celé stáročia nesmeli usadiť. Obývali neďalekú obec Šebeš-Kelemeš (dnešné Ľubotice), odkiaľ prichádzali do Prešova za obchodom. Prvým židom žijúcim natrvalo v meste bol vplyvný obchodník Marek Holländer, ktorému sa podarilo usadiť sa v meste aj napriek protestu mnohých mešťanov. Na hlavnom námestí dal postaviť Neptúnovu fontánu. Pred druhou svetovou vojnou žilo v Prešove 4 308 židov, ktorí predstavovali 17,6% z celkového počtu obyvateľov. Táto komunita bola takmer úplne vyhubená. 

Objekt postavila v rokoch 1897-1898 košická stavebná firma Kollacsek & Wirth na voľných pozemkoch pri hradobnej priekope po zbúraní mestkého opevnenia. Striedmy vonkajšok synagógy skrýva doslova poklady, unikátne zachovaný interiér s kompletným vnútorným zariadením a pestrofarebnými maurskými nástennými dekoráciami. V budove synagógy na prvom poschodí, v tzv. ženskej galérii sú vystavené exponáty z pôvodného Židovského múzea, napríklad Barkányová zbierka judaík (predmetov nadväzujúcich sa na život židovskej komunity), ktoré prežili holokaust a z pražského múzea boli do Prešova naspäť privezené v r. 1993. Aj pre túto zbierku prešovská synagóga patrí k najatraktívnejším židovským pamiatkam na Slovensku. Komplex budov je súčasťou desiatich objektov Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. 

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešla synagóga generálnou rekonštrukciou a dodnes slúži ako miesto židovských bohoslužieb a tiež aj ako miesto konania koncertov vážnej hudby. 

172zupny.jpg

Reprezentatívne a administratívne sídlo bývalej Šarišskej župy na Slovenskej ul. 

Inak, ak by bolo na mne, správne členenie štátu by som opäť vrátil do pôvodných žúp. Župy predstavovali prirodzené, nie umelé členenie ako máme teraz na 8 vymyslených krajov búrajúce prirodzené hranice našich regiónov. Máme síce menej krajov ale o to viac nezmyselných okresov.

167slovenska.jpg

a tu je Slovenská ul., na ktorej sídlila kedysi župa, takmer v celej svojej dĺžke. V dávnejšej minulosti to bola jedna z 3 hlavných tepien mesta.

174farby.jpg

E. Fenyes sa v Zemepisnom slovníku Uhorska z r. 1851 vyjadruje o Prešove ako meste s nádhernou polohou, peknými ulicami aj budovami. Ďalší autor O. Potemkin tiež písal o Prešove podobne. 

170aauto.jpg

177gympeloprava.jpg

Konštantínova ulica.

184frantisekdvaa.jpg

Barokový Franiškánsky chrám. Bol slávnostne vysvätený r. 1735 a stal sa ďalším prejavom sakrálneho umenia v Prešove. Nové rozsiahlejšie stavebné práce boli na kostole urobené o poldruha storočia neskôr, po veľkom požiari v decembri 1870, ktorý zničil interiér kostola, vrátane hlavného oltára. Po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo, ktoré výraznejšie nezmenilo svoju podobu do súčasnej doby. 

Františkánsky kostol bol v r. 1984-1991 podrobený nevyhnutnej generálnej oprave, počas ktorej boli vymenené oba pieskovcové portály, takmer všetky okná a rímsy, strecha kostola a veží, ba i staré vežové hodiny. Úprava budovy kláštora bola ukončená r. 1993.

183frantisekdva.jpg

Námestíčko pred chrámom.

194branka.jpg

196sariss.jpg

199domy.jpg

Jarkova ul., v minulosti jedna z troch hlavných tepien mesta.

210hotell.jpg

Jarkova ul.

201mexiko.jpg

203vaznica.jpg

207brankadva.jpg

Bránky - typický znak starého mesta. Sú štyri.

192mesiar.jpg

Hlavná ul. v časti kde je skutočne ulicou.

190namestie.jpg

Hlavná ul. v časti kde začína byť námestím. Keď už môže byť námestím Times Square..., tak prešovská hlavná určite.

235namestielegionarov.jpg

a tu Hlavná ul. končí byť hlavnou ulicou a začína byť súčasťou Nám. legionárov. Škoda že už na ňom na severovýchodnej strane nestoja pôvodné domy.

233plzenska.jpg

Prešov bol jedným z prvých miest ČSSR, ktorý mal trolejbusovú dopravu.

230vub.jpg

234trava.jpg

226pavlovic.jpg

150lukaaaaaaaaaaaa.jpg

Areál mestského lesoparku Kvašná voda, kde v malom vyviera skvelá kyselka, ktorá na Slovensku možno nemá konkurenciu.

141vodaaaaaa.jpg

Citujem: "V prírode treba žasnúť nad jej krásou a sýtiť sa jej pokojom a logikou." "Chrániť prírodu to nie je len prejav lásky k nej, ale aj občianska povinnosť a vyspelosť človeka."

 

horarska.JPG

ul. Horárska, Za kalváriou. Moja rodná hruda.

289kalvbariadvaaaa.jpg

Jedným z malebných kútov mesta je barokový komplex Kalvária na návrší nad mestom. Súčasčou areálu je i cintorín s mnohými cennými hrobkami.

290kalvaria.jpg

Budova v strede bola ešte zhruba pred 40 rokmi školou! pre deti bývajúce v mestskej časti Za Kalváriou. O to by nešlo, ale v jednej triede sa tu učili žiaci prvého až štvrtého ročníka.

Z návršia Kalvárie, ktorý je jedným z posledných výbežkov Šariskej vrchoviny, sa ponúkajú výhľady nie len na mesto ale aj na jeho malebné okolie. V pozadí Čergovské pohorie, Malá a Veľká stráž.

286hradddddddddd.jpg

294vyhladddddddddd.jpg

Centrum mesta ako na dlani. A v pozadí vľavo Kapušiansky hrad.

295divadloooooooooooo.jpg

Okrajové štvrte... a v pozadí Slanské vrchy.

252panoramatri.jpg

Prešov z vtáčej perspektívy s jeho malebným okolím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?