Zákaz bilbordovej kampane - Prvý krok k zrovnoprávneniu šancí kandidátov

Autor: Marcel Burkert | 9.3.2012 o 18:57 | (upravené 22.5.2015 o 17:25) Karma článku: 7,91 | Prečítané:  951x

Vo všeobecnosti platí, že kto nemá dosť veľa peňazí na volebnú kampaň, vypočítavého sponzora, alebo aspoň blízky vzťah k nejakým médiám, 

aj keď sú to len regionálne noviny, cez ktoré by mohol oslovovať voličov, má vo voľbách minimálne alebo žiadne šance na úspech. Bez toho to jednoducho nejde.

Zjavne tu teda vládne diskriminácia s ktorou nikto nič nerobí, aj keď prvoradým verejným záujmom je, alebo by malo byť to, aby minimálne v politike diskriminácia neexistovala, aby každý mal rovnaké príležitosti lebo tí, čo sa do politiky dostávajú spravujú štát a rozhodujú o celej rade vecí, ktoré sa nás občanov priamo alebo nepriamo dotýkajú. Realita je však taká, že drvivá väčšina ľudí sa do politiky dostáva:

- cez konexie (na základe ktorých mohli na kandidátkach figurovať na zvoliteľných miestach),

- cez riťolezectvo, podlizovanie sa, alebo účelové zatváranie očí pred vecami, ktoré si zaslúžia odsúdenie, alebo tvrdú kritiku, ale týkajú strany, za ktorú sedia v parlamente,

- vďaka svojim športovým, moderátorským, hovorcovským, či hlásateľským "úspechom" (ktoré chce strana využiť ako návnadu na tých voličov, ktorí volia pudovo),

- cez peniaze, za ktoré si mohli dovoliť zaplatiť takú kampaň, na ktorú bežný kandidát alebo smrteľník nemá.

Len minimum ľudí sa do politiky dostáva len na základe svojej odbornosti, svojich schopností a predpokladov slúžiť občanom vo verejnej funkcii. Čo môžme potom očakávať od ľudí s vyššie uvedeným profilom?

Rovní v právach, nerovní v príležitostiach

Ďalším príkladom diskriminácie v politike, alebo pred jej bránami, sú kandidátky politických strán pri voľbách do parlamentu. Pred tým aby sa nejaký kandidát za poslanca prekrúžkoval do NR SR z nezvoliteľného miesta straníckej kandidátky tej ktorej strany, na úvod potrebuje získať minimálne 3%-tá zo všetkých preferenčných hlasov odovzdaných strane. Dnes už je to možno menej, ale aj 1% znamená len ťažko prekročiteľnú hranicu. Až potom sa môže kandidát rovnať s tými, čo mali tú česť, alebo milosť byť vyvolenými používajúcimi zákonnú ochranu pred "nepovolanými" a to v podobe spomínanej 3%-nej bariéry.   

Svetlou výnimkou v tomto smere je len strana OĽaNO v ktorej lídri nevyužili veľmi lákavú príležitosť byť na čelných zvoliteľných miestach. Inak nepoznám politika, ktorý by sa proti tejto diskriminácii postavil. Lebo to všetkým poslancom a tým, čo za nich kandidujú zo zvoliteľných miest vyhovuje.

Vo všeobecnosti politikom z cca prvej dvadsiatky kandidátok (u Smeru pomaly z prvej stovky) nestačí, že už samotným postavením na začiatku kandidátok majú oproti ostatným veľkú výhodu, lebo ich mená sú prvé na očiach. Neraz sú navyše ešte aj poslancami, alebo ministrami, takže sú ľuďom dostatočne známi aj bez toho, aby ešte museli figurovať na popredných miestach kandidátok. Na svoje pozitívne zviditeľňovanie sa mali na svojich poslaneckých miestach času až až. Ale oni ešte potrebujú byť poistení! Vyzerá to tak, že si nemôžu dovoliť nechať nič na náhodu. Predsedníctvo strany, teda cca prvá päťka na kandidátke, potrebuje poistiť svojich ľudí a oddeliť ich 3 %-nou bariérou od nevyvolených.

Ak by bol opak pravdou, už dávno by iniciovali zrovnoprávnenie všetkých kandidátov zrušením 3%-ného "kvóra". A nie len to: navrhli by aj aby o poradí na kandidátke rozhodol los. Presne ako je to u čísiel prideľovaných vo voľbách politickým stranám.  

Minimálne prví piati z kandidátok politických strán nepotrebujú žiadne krúžky na to, aby sa dostali do parlamentu (v prípade že ich strana získa 5% hlasov); iba ak na osobnú prestíž. Masívnym krúžkovaním prvej päťky nasadených na kandidátkach strán sa ešte viac znevýhodňujú kandidáti figurujúci mimo zvoliteľných miest. Lebo na prekročenie 3% hranice tým pádom potrebujú ešte oveľa viac hlasov.

Najhoršie na tom však je to, že v súčasnosti platný systém 3%-nej bariéry podporuje v stranách riťolezectvo, alibizmus a rodinkárstvo, ktoré sú hlavnými príčinami neschopnosti strán včas podstúpiť sebareflexiu; v prípade potreby. Tí čo dostávajú privilégium byť na zvoliteľných miestach, alebo ho v budúcnosti budú chcieť dostať, budú poklonkovať alebo mlčať keď je potrebné kritizovať. V záujme ich  politickej kariéry. 

Súvisiaci článok: Ako sa rodí vôl. No predsa volením! http://marcelburkert.blog.idnes.cz/c/171355/Jak-se-rodi-vul.html

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?