Ak štátna moc neslúži občanom, občania si za to môžu sami

Autor: Marcel Burkert | 10.1.2012 o 17:30 | (upravené 1.10.2014 o 22:31) Karma článku: 9,96 | Prečítané:  1596x

Drvivá väčšina občanov tohto štátu je dlhodobo veľmi nespokojná s politikmi, siskármi, sudcami, prokurátormi atď., v skratke našimi služobníkmi, ktorým zverujeme moc, aby spravovali veci štátu a menili veci k lepšiemu. A ten zvyšok je ako tak spokojný len vtedy, ak náhodou vládne tá strana, ku ktorej má blízko. A to nie je žiadna výhra. Napriek tomuto stavu daňoví poplatníci ochotne poskytujú napr. poslancom NR SR sedem násobok svojho priemerného príjmu a ďalšie výhody, o ktorých sa im samotným môže len snívať, nechávajú sa pokorne ožobračovať bezodným štátnym aparátom, štedro dotujú jeho mnohé neužitočné štruktúry, neraz astronomické odmeny v štátnej správe atď. Je toto normálne? Dá sa s tým niečo robiť? Dá, je to v podstate veľmi jednoduché, len to vyžaduje trochu disciplíny a pocitu zodpovednosti.

Možno ma viacerí označia za fantastu, ak poviem, že je tu účinný nástroj, schodná cesta, ktorú ignorujeme v prvom rade preto, lebo je jednoduchá, a to až do takej miery, že pre svoju jednoduchosť je akoby zakliata. Pre väčšinu z nás, „pokrokových voličov", ktorí už roky veríme tomu, že spasiť nás môže jedine pravá politická strana, táto cesta nie je hodná ani toho, aby ju vyskúšala aspoň polovina z nás.  

Preto zostáva nevyužitá aj keď v sebe možno nesie netušený potenciál. Nečudujme sa potom, keď prešľapujeme na mieste. Je iba na nás, či budeme naďalej očakávať príchod spásonosnej politickej strany, ktorá dokáže presvedčiť aspoň polovinu voličov, a udržať si ich priazeň aj do ďalšieho volebného obdobia, alebo pre skutočnú zmenu aj niečo sami urobíme.    

Tou cestou je praktické využitie druhého článku našej Ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."

A teraz si spomeňme, koľko krát sme sa zúčastnili referenda. Koľko krát bolo na Slovensku referendum neplatné kvôli nízkej účasti voličov. Máme právo sa potom sťažovať? Veď referendum je najzákladnejším nástrojom priamej demokracie na ktorý zhlboka kašleme. Tak sa nečudujme, že na nás neraz zvysoka kašlú aj politici.

Máme tak radi výhovorku (ešte že tu nejaká výhovorka vôbec je, že?), ktorá znie, že referendum nie je pre politikov záväzné tak načo sa ho zúčastňovať?

Načo? Lebo ak o referendum nemáme záujem politici nikdy nebudú mať záujem, resp. nebudú dotlačení prijať ústavnú novelu, ktorá by to zmenila. A aj keby tej novely vôbec nebolo, možno si politické strany dovolia raz dva krát odignorovať výsledky referenda, ale akonáhle si uvedomia, že na tom strácajú, alebo môžu ľahko strácať politické body, na úkor strán, ktoré voči občanom dokážu byť ústretovejšie, je dosť pravdepodobné, že rýchlo dôjde aj k ich osvieteniu. Minimálne v záujme záchrany preferencií. A ešte možno budú o túto agendu politické strany nakoniec aj súperiť, napr. ktorá z nich bude čo najviac ochotná znížiť hranicu počtu občanov potrebného na iniciovanie referenda (v súčasnosti 350.000 občanov) alebo limit pre platnosť referenda (v súčasnosti 50%-ná účasť na referende). 

Námetov, čo všetko by mohlo referendum riešiť k úžitku všetkých, okrem vyvolených, by bolo viac ako dosť. Jeden z nich:

Chceme aby boli budúci minister vnútra, policajní funkcionári, generálny prokurátor, minister spravodlivosti, šéf SIS, šéf VOS naďalej politickými figúrkami dosadzovanými politickými stranami, alebo majú byť vyberaní  širokou komisiou odborníkov vo výberových konaniach, resp. iným čo najobjektívnejším spôsobnom?              

Už len touto jedinou zmenou, ktorou by sa do značnej miery odpolitizovali subjekty od ktorých je závislá súdna moc, bez ktorej riadneho fungovania nie je možné hovoriť o právnom štáte (a nie je tiež možné vyšetriť ani prípad Gorila, nech ho vyšetruje hoci aj dvoj tucet najschopnejších vyšetrovateľov Slovenska) by sme sa posunuli o dosť dopredu. Aj keby sa takto určite nepodarilo spätne vyvodiť trestné zodpovednosti za mnohé veľké podvody, zneužitia právomocí verejných činiteľov, sofistikované krádeže v ktorých boli namočení politici, alebo ich nominanti, v budúcnosti by si už tí, čo sa dostávajú k moci s náchylnosťou zneužívať moc, určite nedovolili tak ľahko to, čo si dovoľovali po dve desaťročia. Nehovoriac o ďalších zmenách.            

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?