Možno ma viacerí označia za fantastu, ak poviem, že je tu účinný nástroj, schodná cesta, ktorú ignorujeme v prvom rade preto, lebo je jednoduchá, a to až do takej miery, že pre svoju jednoduchosť je akoby zakliata. Pre väčšinu z nás, „pokrokových voličov", ktorí už roky veríme tomu, že spasiť nás môže jedine pravá politická strana, táto cesta nie je hodná ani toho, aby ju vyskúšala aspoň polovina z nás.
Preto zostáva nevyužitá aj keď v sebe možno nesie netušený potenciál. Nečudujme sa potom, keď prešľapujeme na mieste. Je iba na nás, či budeme naďalej očakávať príchod spásonosnej politickej strany, ktorá dokáže presvedčiť aspoň polovinu voličov, a udržať si ich priazeň aj do ďalšieho volebného obdobia, alebo pre skutočnú zmenu aj niečo sami urobíme.
Tou cestou je praktické využitie druhého článku našej Ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."
A teraz si spomeňme, koľko krát sme sa zúčastnili referenda. Koľko krát bolo na Slovensku referendum neplatné kvôli nízkej účasti voličov. Máme právo sa potom sťažovať? Veď referendum je najzákladnejším nástrojom priamej demokracie na ktorý zhlboka kašleme. Tak sa nečudujme, že na nás neraz zvysoka kašlú aj politici.
Máme tak radi výhovorku (ešte že tu nejaká výhovorka vôbec je, že?), ktorá znie, že referendum nie je pre politikov záväzné tak načo sa ho zúčastňovať?
Načo? Lebo ak o referendum nemáme záujem politici nikdy nebudú mať záujem, resp. nebudú dotlačení prijať ústavnú novelu, ktorá by to zmenila. A aj keby tej novely vôbec nebolo, možno si politické strany dovolia raz dva krát odignorovať výsledky referenda, ale akonáhle si uvedomia, že na tom strácajú, alebo môžu ľahko strácať politické body, na úkor strán, ktoré voči občanom dokážu byť ústretovejšie, je dosť pravdepodobné, že rýchlo dôjde aj k ich osvieteniu. Minimálne v záujme záchrany preferencií. A ešte možno budú o túto agendu politické strany nakoniec aj súperiť, napr. ktorá z nich bude čo najviac ochotná znížiť hranicu počtu občanov potrebného na iniciovanie referenda (v súčasnosti 350.000 občanov) alebo limit pre platnosť referenda (v súčasnosti 50%-ná účasť na referende).
Námetov, čo všetko by mohlo referendum riešiť k úžitku všetkých, okrem vyvolených, by bolo viac ako dosť. Jeden z nich:
Chceme aby boli budúci minister vnútra, policajní funkcionári, generálny prokurátor, minister spravodlivosti, šéf SIS, šéf VOS naďalej politickými figúrkami dosadzovanými politickými stranami, alebo majú byť vyberaní širokou komisiou odborníkov vo výberových konaniach, resp. iným čo najobjektívnejším spôsobnom?
Už len touto jedinou zmenou, ktorou by sa do značnej miery odpolitizovali subjekty od ktorých je závislá súdna moc, bez ktorej riadneho fungovania nie je možné hovoriť o právnom štáte (a nie je tiež možné vyšetriť ani prípad Gorila, nech ho vyšetruje hoci aj dvoj tucet najschopnejších vyšetrovateľov Slovenska) by sme sa posunuli o dosť dopredu. Aj keby sa takto určite nepodarilo spätne vyvodiť trestné zodpovednosti za mnohé veľké podvody, zneužitia právomocí verejných činiteľov, sofistikované krádeže v ktorých boli namočení politici, alebo ich nominanti, v budúcnosti by si už tí, čo sa dostávajú k moci s náchylnosťou zneužívať moc, určite nedovolili tak ľahko to, čo si dovoľovali po dve desaťročia. Nehovoriac o ďalších zmenách.
