Dôvod stiahnutia článku z titulky je ten, že som sa mýlil v jednej dosť podstatnej veci z ktorej som pri písaní článku vychádzal. Bol som povrchný a neoveril som si, že novom zákone o Vojenskom obrannom spravodajstve došlo k zmene a tejto službe pribudli úlohy, ktoré jej umožňujú vykonávať odposluchy aj pri získavaní, sústreďovaní a vyhodnocovaní informácií o úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva. To jej dáva pomerne široké pole pôsobnosti. Tým, čo obhajujú odvolaného ministra obrany toto široké pole pôsobnosti, a teda aj možnosť zneužívania odpočúvania, nejako zvlášť neprekáža. Skôr naopak, je to podľa nich potrebné, aby nebola ohrozená obrana nášho štátu. Ako zareagujú, a či budú brániť VOS-ku aj vtedy, keď sa raz karta obráti a moc nad spravodajskými službami prevezme trebárs ich najväčší politický protivník, ktorý pod podobnými zdôvodneniami bude odpočúvať trebárs ich obľúbených politikov a pod. je otázne. Prehliadajú, alebo prehliadali, že aj po zmene zákona o VOS je v ňom stále poistka proti zneužívaniu odposluchov. Z nej vyplýva, že VOS-ka sa únikom utajovaných skutočností má zaoberať iba v súvislosti so zabezpečovaním obrany Slovenska. Argumentujú iba prvou časťou tejto právomoci, že odposluchy novinárov boli v poriadku, keďže unikli tajné informácie a údajne podozriví mali kontakt s odpočúvanými novinármi. Či pri tomto úniku informácií bola ohrozená obrana Slovenska a či VOS-ka koná len v prípadoch ohrozenia obrany Slovenska je veľmi otázne. Ďalšia otázka je, prečo sa vlastne v paragrafe, kde sa stanovuje okruh pôsobenia VOS-ky vyslovene spomína "zabezpečenie obrany štátu"? Veď keď je vraj jasné, že každý únik informácií je zároveň ohrozením obrany toto sa tam vôbec spomínať nemuselo. Alebo áno? V každom prípade, ak sa chce, tak pod pojem "zabezpečenie obrany Slovenska" sa dá zručnejším spravodajcom napasovať všeličo a oblbnúť tak sudcov, ktorí o odposluchoch nerozhodujú na základe dôkazov, ale domnienok.

A potom sa čudujeme, že tu periodicky máme problém so spravodajskými hrami.  

Pôvodný článok:

"V poslednej dobe sa vzniesla vlna kritiky na adresu premiérky za jej výrok o neprípustnosti odpočúvania novinárov. Skúsme sa teda na to pozrieť z inej strany. (Nasledovným nechcem povedať, že ja na mieste premiérky by som ministra Galka odvolal tiež). Pre mňa by to asi nebol dostatočný dôvod). Je známe, že minister obrany zodpovedá aj za Vojenské obranné spravodajstvo, ktorého úlohou je chrániť nás pred činnosťou cudzích spravodajských služieb a pred páchaním trestnej činnosti zameranej proti základom bezpečnosti a obrany republiky. Teda proti imperialistom, teroristom, a podobným živlom. Kedy sa tak stalo? VOS-ka sa nemôže zaoberať len sama sebou alebo len svojimi vynášačmi, či bojom proti korupcii v armáde pri pochybných tendroch a pod., čím sa často argumentuje na obranu odvolaného ministra obrany na ktorého to teraz padlo, keď sa zistilo, že boli odpočúvaní traja novinári, aj keď pod taktovkou jeho predchodcov VOS-ka pravdepodobne tiež ľudí odpočúvala "iba v zmysle zákona". Boj proti vynášačom je chvályhodný, ale sotva môže byť ospravedlnením ak sa pritom nevie zároveň dôveryhodne preukázať, že odpočúvaní novinári pracovali pre cudzie spravodajské služby a proti bezpečnosti alebo obrane republiky, alebo disponovali takými informáciami, ktoré by túto obranu mohli ohroziť.

Ak uniknuté tajné informácie, ktoré mali obdržať novinári, boli naozaj spôsobilé ohroziť obranu štátu pred tými, čo nás chcú napadnúť, alebo ak toto ohrozenie boli schopní vyvolať alebo dopustiť samotní Galkoví podriadení, nie je ani toto dôvodom na odvolanie ministra? Nebolo tiež dôvodom na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka to, že jeho policajti poslali v dopravnom lietadle do Írska výbušninu? Koľkí z tých, ktorí vtedy považovali za správne odvolať Kaliňáka, teraz obhajuje Galka? Netvrdím, že odvolanie Galka bolo správne. Snažím sa vidieť veci nie jednostranne.       

Pôsobnosť VOS-ky síce znie veľkolepo, ale obávam sa, že toto spravodajstvo, ak by bolo k tomu vyzvané, nebude vedieť dôveryhodne zdokumentovať ani jeden jediný prípad kedy nás ochránilo pred skutočnými imperialistami a pod., ktorí "útočia" na základy bezpečnosti nášho štátu.

A to už táto spravodajská služba funguje 18 rokov.

Mám pár skúsenosti s tým, ako, resp. na základe čoho sa schvaľujú žiadosti o použitie odpočúvaní, „ľudovo povedané" ITP. V odôvodneniach návrhov na odpočúvania sa toho dá navymýšľať pomerne dosť. Netvrdím, že všetky odôvodnenia žiadostí sú neodôvodnené eseje, ale tvrdím, že fantázii sa v nich medze nekladú. V rozhodujúcej miere sa tieto opierajú o tzv. kriminálne informácie, ktoré spracovávajú kriminalisti alebo pracovníci spravodajských služieb odvolávajúc sa na výpovede tzv. informátorov, ktorí existovať môžu, ale nemusia. Za veľa hovorí aj to, rozpočet z ktorého Policajný zbor, SIS-ka a VOS-ka financujú získavanie kriminálnych informácií je tak „malý" že musí byť prísne utajený. To či žiadosť o to ktoré odpočúvanie sudca schváli závisí viac menej od toho, či tento kriminálnym informáciám uverí, alebo nie. Ak by sme jednu a tú istú žiadosť dali posúdiť desiatim sudcom, s najväčšou pravdepodobnosťou by neboli jednotného názoru a výsledok by pokojne mohol dopadnúť 5 : 5; za a proti.       

Preto ak chce VOS-ka očistiť svoje meno nech sa prezentuje konkrétnymi podloženými výsledkami, napr. tým, koľko ľudí na základe jej zistení už skončilo vo väzení, alebo počtom podnetov na trestné stíhania za trestné činy v jej pôsobnosti. Veď keď je činnosť proti základom bezpečnosti a obrany tohto štátu trestnou činnosťou, malo by byť samozrejmosťou, že aspoň raz za čas niekto za takúto činnosť skončí vo väzení. A ak nie, tak buď je naša rozviedka neschopná, alebo páchatelia tohto druhu neexistujú. Nejaká jedna výnimka v tomto smere ešte nerobí pravidlo. Úhlavným nepriateľom VOS-ky by nemala byť VOS-ka sama, alebo jej vynášači. Obávam sa, že VOS-ka sa zaoberá najviac sama sebou, alebo niečím, čo jej neprináleží. A keď raz za čas o tom uniknú informácie, máme tu "veľký prípad". Nikto neskúma, akého charakteru boli tajné informácie, či ich vyzradenie mohli ohroziť základy obrany štátu a pod., hlavne že boli tajné, že sa týkali VOS-ky a tým sa potom môže ľahko odôvodniť alebo zakryť aj také odpočúvanie, ktoré nie je motivované cieľom chrániť štát, ale niečím iným.                  

Som toho názoru, že ak by sa Vojenské obranné spravodajstvo, a nie len to, ale aj Slovenská informačná služba zrušili, Slovensko by tým nijako neutrpelo. Ak nepočítame nespokojnosť zo strany NATO. Poprípade by úplne postačilo ich kompetencie presunúť Policajnému zboru, kde by v tej spleti špecializovaných zložiek určite našli svoje miestečko, kde by sa mohli schovať, realizovať, alebo hrať svoje spravodajské hry. 

PS.: Tento článok by som napísal aj keby som nekandidoval za SDKÚ-DS. Odvolaný minister Galko naďalej zostáva mojim obľúbeným politikom. Som len proti jednostrannému kritizovaniu ako takému, ktoré sa v článkoch na blogu.sme na túto tému rozšírilo a tiež proti absolútne nekritickému obhajovaniu VOS-ky, ktorej takto napomáhame k tomu, že tu bude ešte aj 100 rokov po tom, čo už nebude vôbec potrebná.