Žalostné spôsoby riešenia ekonomickej krízy

Autor: Marcel Burkert | 11.10.2011 o 22:50 | (upravené 15.5.2014 o 23:31) Karma článku: 8,81 | Prečítané:  2002x

V čase krízy, kedy kvôli rozdielnym predstavám ako riešiť hospodársky úpadok Grécka a spol. padá na Slovensku vláda, kedy sa chudobní majú skladať na štedré platy o dosť bohatších Grékov, Talianov a iných "zodpovedných", resp. majú platiť za nezodpovednosť európskych bruselských expertov a lídrov, ktorí to nechali zájsť priveľmi ďaleko, sú viac ako inokedy aktuálne slová Tomáša Baťu - veľkopodnikateľa, ktorý bral podnikanie v 1. rade ako možnosť slúžiť, nie profitovať: 

"Mravní bída je příčina, hospodářský úpadok je následek. V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku. Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevymieňať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich" Toľko Baťa. A čo naši politici?

Vraj musíme byť solidárny, vraj musíme poslúchať, lebo sú to nemecké a francúzske automobilky ktoré nás živia... To ale pripomína novodobé otroctvo do ktorého sa dobrovoľne vtierame.    

Ak chcú Gréci pôžičky, nech ručia ostrovmi

Asi neexistuje iný spôsob ako by Gréci mohli splatiť jednak starú pôžičku, ktorú dostali od Eurozóny a jednak novú pôžičku, alebo lepšie povedané ďalší finančný dar (ktorý bude činiť vraj až 3.000 Eur na každú hlavu v eurozóne), ako vzdanie sa niektorých zo svojich ostrovov. Neboli by v histórii prví, ktorí by sa vzdali časti svojho územia. Napr. by sa mohli inšpirovať Ruskom, ktorí prišli o Alijašku. 

Väčšinový názor zďaleka nezaručuje správnosť 

Myslím, že čas ukáže, že bolo veľkou chybou, keď táto vláda ako celok podľahla rozšírenému názoru, že väčšinový politický názor v Eurozóne musí byť zákonite tým jedine správnym a menšinový názor automaticky nesprávnym, až nebezpečným. Nehovoriac o tom, že európska ústava zakazuje aby únia alebo jej inštitúcie preberali záväzky, resp. dlhy členských krajín

Náš parlament nakoniec zahlasuje za pomoc zahraničným bankám a nezodpovedným krajinám, lebo to považuje za zodpovedné, ak chceme zostať dôveryhodným partnerom. Kde sú ale v tomto hranice medzi medzi dôveryhodnosťou a slepou poslušnosťou?

Otázka znie, či je zodpovedné aj to, ak táto vláda rozhadzuje takmer rovnako, aj keď o čosi menej, ako predošlá sociálna vláda. Pritom v ešte stále platnom programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že "pre Slovensko je veľmi dôležité zastavenie zadlžovania budúcich generácií!" Kedy sa tak stane? Za Fica?...  

My nevieme zastaviť (spomaliť je niečo iné) ani vlastné zadlžovanie štátu. A máme si ešte požičiavať na dlhy niekoho iného bez toho, aby ten niekto zo solidarity si ani len neznížil platy v štátnej správe a dôchodky aspoň na našu úroveň, aj keby správnejšie bolo ísť pod našu úroveň, ak chcú od nás pôžičku. Oni solidárny nemusia byť, a my voči nim máme byť? Čudné.  

Ja by som nezodpovednej osobe, alebo osobám, napr. Grékom, ktorí si zjavne pomoc euro-zóny nevážia (ich postoj je požadovačný, aj keď by mal byť, minimálne v tejto situácii, maximálne pokorný) nedal nič bez toho, aby títo dali za to do zálohy niečo adekvátne. Napr. už spomínaný ostrov/y. Inak je to čistý hazard, vopred stratené financie. A darmo niekto hovorí, že Euroval nie je o pomoci Grécku. Je, aj keď nie výlučne.

Zastávam ten názor, že jediná efektívna cesta ku skutočnému uzdraveniu euro-zóny je spolu s prijatím prísnych sankcií za nevyrovnané štátne rozpočty aj včasné poslanie do tzv. teplých krajín všetky tie krajiny, ktoré sú dlhodobo nepoučiteľné; na čele s Gréckom. Veď vedome, a žiaľ aj s tichým súhlasom, teda podporou Bruselu, ignorovali a stále ignorujú základné princípy zdravej ekonomiky žijúc si stále v mnohých prípadoch vysoko nad pomery a v hojnosti o akej sa zrejme nemohlo snívať ani zakladateľom myšlienky komunizmu. Stačí sa pozrieť napr. na to, ako si aj včase pred schvaľovaním navyšovania Eurovalu žijú ich poslanci - ako tie prasce v žite.

Rád by som preto vedel, kto každý konkrétne takýto bordel a šafárenie krajiny Euorozóny dopustil a kto je v Bruseli za to spolu zodpovedný a či za toto bude niesť niekto aspoň tú najmenšiu zodpovednosť.

Čím skôr dôjde k radikálnemu rezu, tým to bude menej bolestné

Večne sa žiť na dlh nedá. Pritom viacmenej vo všetkých štátoch Eurozóny rok čo rok pribúdajú na ich účty v položke dlhov nemalé cifry. A všetci sa tvária akoby sa nechumelilo. Za veľký úspech si politici zvykli považovať už aj malé spomalenie nárastu dlhov; ktoré nič nerieši, len odďaľuje krach. Veď čo už povedať na to, keď aj v čase krízy a za pravicovej vlády si na Slovensku majú prilepšiť nie len školstvo a zdravotníctva, čo je na mieste, ale aj parazitujúce štruktúry protežovaných rezortov ministerstva obrany a vnútra?

Nezodpovedný štát, skrytý v kabátiku solidarity a sociálneho cítenia vytvára dlhy, lebo sám nie je finančne schopný utiahnuť nereálne nastavené sociálne, zdravotné a iné systémy, ktore stvoril; rovnako ako nafúknutú štátnu a verejnú správu. Inými slovami, každá vláda, ak nechce stratiť priazeň voličov, musí ich podplácať aby títo boli čo najmenej nespokojní. Každý ale môže skákať len do výšky svojho príjmu. Je jedno či je to štát alebo jednotlivec. Ale ak chce niekto obísť svoje reálne schopnosti a možnosti, dopadne to zle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?