Druhé takéto prichytenie by už zrejme viedlo k trestnému stíhaniu; ak by medzi tým poľovník nebol vylúčený z poľovného združenia a nebol mu odobraný poľovnícky lístok. Ale pravdepodobnosť, že poľovnícky pytliak bude mať tak veľkú smolu, aby bol prichytený čo i len raz, nie to dva krát, je minimálna. A preto sú pochopiteľne aj takí poľovníci, ktorí túto skutočnosť bohato využívajú v prospech seba.
Vyššie spomínané požehnanie spočíva v tom, že experti na boj proti pytliactvu si osvojili čudný právny názor, ktorého sa nemienia len tak ľahko vzdať. Podľa neho, ak poľovník úlovok neoznačí plombou a nezapíše do povolenky, a tento úlovok si nenaporcovaný vezie domov a k pytliactvu sa pri náhodnej policajnej kontrole dobroveľne neprizná, nejde o neoprávnený lov, nejde o naplnenie objektívnej stránky trestného činu pytliactva, ani o pokus pytliactva, resp. zatajenia úlovku, ale len o neoprávnené prevážanie zveri, resp. neoprávnenú manipuláciu s oprávnene ulovenou zverou - teda obyčajné disciplinárne previnenie. Aj keby išlo trebárs o 5. kus zvere ulovenej na jednu povolenku na odstrel.
„No ale dokážte, že vždy ide druhý až piaty kus zvere ulovenej na jednu nevypísanú povolenku a jednu nepoužitú plombu!" akoby som už počul oponentov najmä z radov tzv. prokurátorv. Lebo ak dochádzajú argumenty toto je zaručený tromf orgánov činných v trestnom obhajovaní oháňajúcich sa pri tom prezumciou neviny obratnejšie než nejeden advokát snažiaci sa vysekať páchateľa z trestnej zodpovednosti.
Pri tom im uniká, že vôbec nemusí ísť o piaty a dokonca ani o druhý kus zvere odstrelenej na jednu povolenku. Môže ísť hoci len o prvý kus zvere, ale ak poľovník na ňu nepoužije plombu, nevyplní k nej povolenku na lov a ulovenú zver naloží do vozidla, to je jasný dôkaz minimálne o nepriamom úmysle pytliactva, resp. zatajenia úlovku.
Veď nepoužitú plombu a nevypísanú povolenku si môže takto ľahko ušetriť a použiť k ďalšiemu lovu, prípadne k pohodlnému vyvineniu sa z pytliactva v prípade že u neho bude pri policajnej kontrole zistená neoznačená zver.
Z lovu na ktoré bolo vystavené oprávnenie sa tým pádom logicky stal lov neoprávnený. Veď je zjavne v príkrom rozpore so zákonom o poľovníctve na ktorý sa Trestný zákon u danej skutkovej podstaty trestného činu odvoláva.
Táto logika je predpokladám jasná aj nezasvätenému človeku, ktorý sa na "problém" pozrie so zdravým sedliackym rozumom bez toho, aby zákon o poľovníctve čo i len otvoril. Človek nemusí mať právnicke vzdelanie a dokonca ani skončenú strednú školu aby logicky prišiel na to, že ak poľovník úlovok neoznačí plombou, nezapíše ho do povolenky, a tento vezie z miesta činu, tak to je vážna vec, nie len obyčajný priestupoček či disiplinárne previnenie. Zvlášť ak s neoznačeným úlovkom nemá čo poľovník manipulovať!
Problém pochopiť to alebo akceptovať to majú len experti na boj proti pytliactvu.
A preto im stále postačujú primitívne účelové obrany poľovníkov. Príkladmo: plomba bola zabudnutá doma, bola stratená, pero, ktorým by sa mal zapísať úlovok do povolenky, jednoducho prestalo písať, nemohol som sa dovolať na políciu že idem prevážať neoznačenú zver...
Nevedia alebo nechcú uviesť ani jeden jediný prípad ktorý by svedčil o opaku.
A to je už skutočne vážna vec. Za peniaze daňových poplatníkov tým v podstate nepriamo podporujú poľovníckych pytliakov, resp. im svojim alibizmom dávajú zelenú. A to v krajine, ktorá nepatrí medzi krajiny tretieho sveta Afriky, ale do EÚ.